Keď odchádza kapela
Účasť slovenského klubu v európskej pohárovej jari je pre náš futbal vždy udalosťou. Slovan neurobil krok k tomu, aby zopakoval vlaňajšie osemfinále Konferenčnej ligy. Prehra 1:4 so Sturmom Graz prišla v zápase, v ktorom kontrast medzi dvoma polčasmi azda ani nemohol byť väčší.
Slovan vedel, čo ho čaká. Súper vyznávajúci náročný štýl so snahou o rýchle dostupovanie hráčov, o prehusťovanie v strede poľa, s kompaktným napádaním, dobrým a neustálym pohybom. V prvom polčase v tejto skúške obstál. Vedel zareagovať útočnými výpadmi, zorientoval sa pri presingu Sturmu Graz, mal niekoľko nebezpečných akcií. Zrazili ho vlastné chyby v obrane, ktoré viedli k dvom inkasovaným gólom.
Prvá, kolmá 30-metrová prihrávka z hĺbky poľa od stopéra Wüthricha, prekonávajúca stredový priestor Slovana pred obrannou líniou, bola Sakrariom sklepnutá pre rozbehnutého Horvata a po jeho prihrávke útočník Biereth prekvapil brankára Trnovského strelou – pravačkou vonkajším priehlavkom k bližšej žrdi. Šesťsekundová sekvencia, šesť dotykov s loptou, všetko v rýchlosti, s priamočiarosťou.
Pri góle na 1:2 išlo o nezvládnutie obrannej štandardnej situácie. Dlhý center na vzdialenejšiu stranu šestnástky a po dvoch prehratých vzdušných súbojoch inkasovanie. V prvom z nich Kašia s Pauschekom nezovreli stopéra Affengrubera, do ktorého vzdušnej prihrávky vletel cez Bajriča vysoký záložník Gorenc Stankovič. Strata dôrazu a koncentrácie v kratučkom časovom slede.
V tom čase však Slovan ešte v zápase žil.
Snažil sa o prechody do útoku, využíval rýchlosť Gersona Rodriguesa, do akcií sa zapájali Strelec i Barsegjan, ofenzívni hráči s dobrou technickou výbavou. Strela Zmrhala, volej Kucku i Barsegjanov pokus mohli priniesť vyrovnanie. Aj preto tréner Weiss spomenul, že to bol „po ofenzívnej stránke zrejme najlepší polčas v sezóne v pohárovej Európe“.
Po zmene strán však Slovan smerom dopredu neexistoval. Sturm zintenzívnil napádanie, zostával vo vyššom presingovom postavení a Slovan zrazu nevedel, ako rozvinúť útok. Vždy narážal na súperových hráčov. Potvrdila sa téza domáceho trénera Christiana Ilzera o tom, že „Sturm musí urobiť všetko preto, aby sa hráči Slovana necítili s loptou na nohe tak pohodlne ako v domácej lige“. Presne to aj robili, pričom v druhom polčase bola presingová zložka ich výkonu oveľa precíznejšia a rozdiel v rýchlosti markantnejší. Ako povedal kapitán Jon Gorenc Stankovič: „Šliapali sme na plyn stále viac a viac a mali sme čoraz výraznejšiu prevahu.“
K tvrdej prehre dopomohli ďalšie zbytočné chyby, zrážajúce Slovan v európskych súbojoch. Po odvrátení rohového kopu si nedal Barsegjan pozor na súboj s Otarom Kiteišvilim, pri snahe o odkop bol pri lopte neskôr a aj keď súperovo posunutie lopty malo šľapákový nádych, bol z toho zákrok na pokutový kop. Po treťom góle sa tréner Weiss rozhodol poslať na trávnik syna, bolo potrebné aspoň sa pokúsiť oživiť ofenzívu, podržať loptu, možno vymyslieť nečakané individuálne riešenie.
Lenže po deviatich minútach bolo po nádejach: Vlado ml. nezvládol súboj s Gazibegovičom, nohu v zbytočnej vkĺzačke v strede poľa zdvihol príliš vysoko a aj keď dostal najskôr žltú kartu, po intervencii systému VAR a prezretí si celej situácie ho švédsky rozhodca Al-Hakim vylúčil. Hráči si musia uvedomiť, že intenzita akéhokoľvek tvrdšieho súboja môže mať pre mužstvo škaredé následky. Úmyselné fauly sú neustále preverované. Akonáhle pohľad na situáciu evokuje možnosť zranenia atakovaného hráča, rozhodcovia neváhajú siahnuť po červenej karte. Slovan ich videl v tejto sezóne v 15 pohárových zápasoch až štyri! „Vlado nebol úplne zdravý. Zariskoval som pri jeho nasadení, chcel som pomôcť mužstvu, tak ako chcel pomôcť aj on, ale bola to chyba. 45 minút sme hrali výborný futbal, druhý polčas však nebol zvládnutý – zo strany hráčov a ani z mojej,“ priznal tréner.
Dovŕšením skazy bola skutočnosť, že Slovan v oslabení neudržal vcelku prijateľné skóre 1:3. Vďaka Trnovskému prežil nájazdy Sarkariu a Horvata, ale v nadstavení dostal štvrtý gól od mladučkého pohárového debutanta Amadyho Camaru. Preťažená obrana nepokryla spätnú prihrávku a zakončovateľovi doprial Zmrhal o zlomok sekundy viac, než mal.
Slovan nemohol hrať na troch stopérov, pretože pri vykartovaní Wimmera mal k dispozícii len Kašiu s Bajričom. Weiss musel improvizovať aj na poste ľavého obrancu, na ktorom zaskočil Zmrhal, ale najmä v prvej a štvrtej gólovej situácii nezareagoval ako krajný bek. Nakopilo sa veľa problémov, pri ktorých v európskej skúške nemôžete obstáť.
Slovan nemá široký káder, nevykryl zimné odchody Lucasa Lovata a Aleksandara Čavriča. V druhom prípade môžeme namietať, že sa Gerson Rodrigues uviedol v dvoch zápasoch dvoma gólmi, v Grazi bravúrne zrealizoval jedinú veľkú príležitosť, do ktorej sa dostal. V Niké lige bude určite patriť medzi najlepších útočníkov. O tom niet pochýb. Pohľad do európskeho zrkadla je však stále krutý. Čo poľahky stačí doma, je v Európe nedostačujúce.
Slovan mal vysoké očakávania. Málokedy sme ho videli hrať na úvod jari s takou ľahkosťou a dominanciou ako v Žiline. Súbojom prvého s druhým preletel, vyhral 4:0, dohromady mal azda dvojciferný počet šancí. V Grazi vydržala belasá kapela hrať len polčas. Potom to už bol iba jej trauermarš. Jednoducho, s úzkym kádrom a limitovanými možnosťami nie je možný úspech ani na menšej európskej scéne. Slovan hral tretíkrát v Rakúsku a tretíkrát prehral rozdielom triedy (predtým 2011 v Európskej lige v Salzburgu 0:3 a 2018 v predkole Európskej ligy vo Viedni s Rapidom 0:4).
Nastavenie všetkých procesov okolo budovania kvality tímu je v Slovane komplikované. Je tu veľký sen dostať raz na Tehelné pole Ligu majstrov. To je v poriadku. V oveľa skromnejších podmienkach sa trénerovi Weissovi podaril takýto „zázrak“ s Artmediou Petržalka. Mala mužstvo s mladými slovenskými hráčmi, ktorí sa nezľakli trénerových nárokov a celý rok 2005, od zisku titulu, cez strastiplné extrémne dramatické predkolá až po plnokrvné výkony so šiestimi bodmi v Lige majstrov kontinuálne zvyšovali svoju kvalitu a kliesnili si cestu k lepšej futbalovej budúcnosti. Presne ako to robia väčšinovo mladí hráči v dvoch najlepších rakúskych kluboch. Salzburg je preslávený svojou akadémiou a celosvetovým skautingom, vďaka ktorým chrlí do veľkého futbalu vynikajúcich talentovaných hráčov. Sturm Graz ide podobnou cestou, nemá také finančné možnosti ako dlhodobý majster, ale drží sa nemeckej filozofie dynamiky, agresivity a odvážneho útočného štýlu, ktorou je dnes pretkaný celý rakúsky futbal.
Vedenie Slovana dlhodobo deklaruje ambíciu postaviť mužstvo pre Európu. Vsadilo na skúsených hráčov. Stará futbalová pravda Čika Čajkovskeho, legendárneho trénera Bayernu Mníchov, hovorí, že „neexistujú starí a mladí hráči, iba lepší a horší hráči“. Štvrtková základná zostava však mala vekový priemer presne 30 rokov, súper necelých 25 (Sturm nemal v základe tridsiatnika, Slovan mal šiestich).
Pri obmedzenej možnosti nákupov zo zahraničia hľadá vedenie možnosť hosťovania, čo je bežná prax. Takto sú v tíme Rodrigues (z Dynama Kyjev), Tolič (z Dinama Záhreb), Borjan (z Crvenej Zvezdy) a Strelec (zo Spezie). Trom z nich sa hosťovanie po sezóne skončí. A Slovan vie, že ak chce naplniť túžbu po Lige majstrov, alebo aspoň snahu dostať sa v Európe o poschodie vyššie ako v ostatných troch sezónach (t.j. do Európskej ligy), musí mať nachystané mužstvo v polovici júla. Šiesty ligový titul za sebou je pri momentálnej kvalite kádra a pri konkurencieschopnosti protivníkov formalitou a povinnosťou. Všetci v klube to veľmi dobre vedia. Pre Slovan však Liga majstrov prebehne v letných mesiacoch, v európskych predkolách, a ak na ne nebude mať pripravený káder, túžbu ísť vyššie a priviezť do Bratislavy atraktívnejších súperov naplní len ťažko.