Keď odchádza kapela

Analýza zápasu v Grazi, nielen prečo Slovan prehral, ale prečo bol o triedu slabší a čo Weissa so Slovanom čaká, aby mohol pomýšľať na Ligu majstrov. Píše Marcel Merčiak.

Účasť slovenského klubu v európskej pohárovej jari je pre náš futbal vždy udalosťou. Slovan neurobil krok k tomu, aby zopakoval vlaňajšie osemfinále Konferenčnej ligy. Prehra 1:4 so Sturmom Graz prišla v zápase, v ktorom kontrast medzi dvoma polčasmi azda ani nemohol byť väčší.

Slovan vedel, čo ho čaká. Súper vyznávajúci náročný štýl so snahou o rýchle dostupovanie hráčov, o prehusťovanie v strede poľa, s kompaktným napádaním, dobrým a neustálym pohybom. V prvom polčase v tejto skúške obstál. Vedel zareagovať útočnými výpadmi, zorientoval sa pri presingu Sturmu Graz, mal niekoľko nebezpečných akcií. Zrazili ho vlastné chyby v obrane, ktoré viedli k dvom inkasovaným gólom.

Prvá, kolmá 30-metrová prihrávka z hĺbky poľa od stopéra Wüthricha, prekonávajúca stredový priestor Slovana pred obrannou líniou, bola Sakrariom sklepnutá pre rozbehnutého Horvata a po jeho prihrávke útočník Biereth prekvapil brankára Trnovského strelou – pravačkou vonkajším priehlavkom k bližšej žrdi. Šesťsekundová sekvencia, šesť dotykov s loptou, všetko v rýchlosti, s priamočiarosťou.

Pri góle na 1:2 išlo o nezvládnutie obrannej štandardnej situácie. Dlhý center na vzdialenejšiu stranu šestnástky a po dvoch prehratých vzdušných súbojoch inkasovanie. V prvom z nich Kašia s Pauschekom nezovreli stopéra Affengrubera, do ktorého vzdušnej prihrávky vletel cez Bajriča vysoký záložník Gorenc Stankovič. Strata dôrazu a koncentrácie v kratučkom časovom slede.

V tom čase však Slovan ešte v zápase žil.