Odôvodnením pre tanec v kostole sa pre niektorých veriacich stal starozákonný kráľ Dávid. Židovský panovník z celej sily tancoval pred archou zmluvy, sprítomnením Boha, aby ho oslávil a uctil si ho. Na Dávida sa odvolal aj dekan hlavnej anglikánskej katedrály, ktorý v chráme pripustil konanie tichej diskotéky.
Anglické Canterbury sa na dva februárové večery stalo dejiskom podujatia s názvom 90’s Silent Disco. Počas tanečnej párty známej ako tichá diskotéka nehrá hudba nahlas, účastníci ju počujú iba prostredníctvom slúchadiel, ktoré majú na hlave. Navonok sa však svetelnými efektmi či požívaním alkoholu v ničom neodlišuje od bežnej diskotéky.
Nebolo by na tom nič nezvyčajné ani pohoršujúce, keby sa podujatie neodohralo v historickej katedrále. A to priamo v hlavnom anglikánskom chráme, ktorý je sídlom arcibiskupa.
Organizátori podujatia, ktoré sa v Canterburskej katedrále konalo 8. a 9. februára, tvrdia, že išlo o spôsob, ako získať potrebné finančné prostriedky pre katedrálu a zvýšiť povedomie o náboženstve medzi mladšími generáciami.
Dekan Canterbury, kanonik katedrály David Monteith ešte pred uskutočnením tichej diskotéky zdôraznil, že bude „primeraná a úctivá“. Uviedol, že rozhodne nepôjde o žiadny rave in the nave, ako sa niektorí odporcovia domnievajú.
Na objasnenie, „rave in the nave“ možno preložiť ako „rave párty v chrámovej lodi“. Rave je druh tanečnej zábavy s rýchlou elektronickou hudbou a svetelnou šou, počas ktorej hrá dídžej rôzne štýly hudby. Neraz sa takéto párty konajú ilegálne.
„Katedrály boli vždy súčasťou komunitného života v oveľa širšom zmysle, než je ich hlavné zameranie ako centier kresťanských bohoslužieb a misie,“ povedal Monteith.
Zrejme na základe tohto tvrdenia sa katedrála nezdráhala propagovať párty na svojej webovej stránke medzi ostatnými tradičnými udalosťami, ako sú bohoslužba či večerný zbor.
Hudba, ktorá tancujúcim ľuďom hrala v slúchadlách, nemala však nič spoločné s chrámovou hudbou ani náboženstvom. Išlo o piesne známych interpretov ako Spice Girls, Britney Spears či Eminem. Na párty sa mohli zúčastniť iba ľudia starší ako 18 rokov.
Sakrálne prostredie neodradilo organizátorov ani od ponúkania alkoholických nápojov. Ide o skutočne podivuhodný spôsob, ako zvýšiť medzi mladými povedomie o viere, čo pôvodne deklarovali usporiadatelia.
Podľa organizátorov sa všetky vstupenky v hodnote 25 libier vypredali. Odhadovali, že na diskotéke sa každý večer zúčastní okolo 750 ľudí. Guardian uvádza, že sa počet účastníkov mohol vyšplhať až na tritisíc.
V Canterbury sa, žiaľ, daný formát nestopol a pokračuje ďalej. Ide o súčasť série diskoték, ktoré sa konajú v katedrálach a historických budovách po celom Spojenom kráľovstve a Európe, píše Guardian.
Hovorca organizátorov podujatia, ktorým je spoločnosť Silent Discos in Incredible Places, uviedol, že majú „maximálnu úctu“ k významu Canterburskej katedrály.
„Naša tichá diskotéka je nevinné podujatie zamerané na stretnutie ľudí, aby si spoločne zaspievali piesne, ktoré majú radi, vo veľkolepom prostredí,“ uviedol hovorca v mene spoločnosti. Dodal však, že chápe obavy a rešpektuje „presvedčenie a názory tých, ktorí by to považovali za nevhodné“.
Dekan Monteith obhajoval diskotéku okrem iného aj tancom starozákonného kráľa Dávida. „Hoci sa v katedrále v priebehu storočí tancovalo najrôznejšie a Biblia pamätne oslavuje dar tanca, keď kráľ Dávid tancoval pred Pánom, existuje mnoho rôznych pohľadov na svetské a posvätné,“ povedal.
Usporiadanie diskotéky v katedrále naozaj vyvolalo odpor niektorých členov anglikánskej cirkvi. Pod petíciu, v ktorej má toto podujatie prívlastok „profánne“, sa podpísalo viac ako 1 700 podpisov. Večer pred podujatím sa pred chrámom navyše zhromaždila skupina protestujúcich, ktorí chceli pokojne vyjadriť nesúhlas s podujatím.
Kritici tvrdia, že tanečná párty znevažuje posvätnosť katedrály a že tiché diskotéky patria do nočných klubov, nie do „najdôležitejšieho kresťanského kostola v Anglicku“. Iní označili podujatie za „absurdné“ a opísali ho ako „alkoholový blázinec“ s tým, že nič neprinesie viere, píše Telegraph.
Your reputation as stewards of @CburyCathedral lies in ruins, you morons. https://t.co/kkxihiqZH5
— Damian Thompson (@holysmoke) February 10, 2024
Organizátor spomenutej petície Cajetan Skowronski v posolstve canterburskému arcibiskupovi Justinovi Welbymu uviedol, že podujatie neprivedie mladých ľudí bližšie ku Kristovi.
„Skôr to vyšle signál, že Kristus a jeho cirkev a všetka pravda, krása a dobro, ktoré ponúka, nie sú dôležité. Že zábava si zaslúži našu pozornosť viac ako Boh. Že kresťania neberú svoju vieru a svoje sväté miesta vážne,“ opísal potenciálny efekt diskotéky.
Skowronski sa domnieva, že „žiadne iné náboženstvo by to nerobilo a nie je to účinná evanjelizácia“. Apeloval na arcibiskupa, aby urobil „z katedrály opäť dom modlitby“.
Skupina vyjadrila svoje obavy aj počas stretnutia s dekanom Monteithom. „Dekan síce rešpektoval naše právo na protest, ale petíciu odmietol s tým, že sme extrémna menšina, pretože nechceme, aby sa v Božom dome konal alkoholový rave na hudbu Eminema,“ uviedol Skowronski.
Monteith bol podľa neho navyše presvedčený, že väčšina kresťanov by túto diskotéku podporila.
Canterburská katedrála je sídlom arcibiskupa z Canterbury, predstaviteľa anglikánskej cirkvi a symbolického vodcu celosvetového anglikánskeho spoločenstva. V súčasnosti je ním Justin Welby.
Ide o jednu z najstarších kresťanských stavieb v Anglicku a je súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Katedrála vznikla v roku 597 z iniciatívy svätého Augustína z Canterbury. Po zničujúcom požiari v roku 1067 bol chrám kompletne prestavaný a v roku 1077 opäť vysvätený.
Kľúčovým momentom v histórii katedrály bola vražda dnes už svätého arcibiskupa Tomáša Becketa priamo v priestoroch chrámu, ktorú 29. decembra 1170 spáchali rytieri kráľa Henricha II. Posmrtná úcta k Becketovi premenila katedrálu na pútnické miesto.
Katedrála patrila katolíkom až do rozkolu Henricha VIII. s Rímom v roku 1534. Na krátky čas počas vlády kráľovnej Márie v rokoch 1553 až 1558 bol chrám opäť katolícky. Od čias Alžbety I. je materským chrámom anglikánskej cirkvi.
Katedrála je v súčasnosti miestom odpočinku niekoľkých anglických predstaviteľov, čo sa v súvislosti s diskotékou takisto stalo terčom kritiky. „Na cintoríne by to z úcty k mŕtvym nepovolili, ale na mieste odpočinku… kráľa a niekoľkých arcibiskupov je to akosi v poriadku,“ napísal jeden z komentujúcich na sociálnej sieti X.
Jeden z kritikov dokonca v reakcii na podujatie vidí príležitosť vrátiť katedrálu katolíckej cirkvi. „Ak anglikánska cirkev už nevie, na čo katedrály slúžia, mohla by zvážiť ich vrátenie pôvodným majiteľom, ktorí to ešte vedia,“ napísal komentátor portálu Catholic Herald.
Kontroverzné podujatie sa netýka iba zahraničia. V slovenských podmienkach už niekoľkokrát hostil tichú diskotéku bratislavský kostol klarisiek. Jedno z podujatí, ktoré sa uskutočnilo v júli minulého roku, nieslo dokonca príznačný, no ironický názov „Saints vs Sinners“, čo možno preložiť ako „Svätci verzus hriešnici“.
Rozdiel medzi anglickým a slovenským chrámom je v tom, že uvedený kostol v centre hlavného mesta bol v roku 1913 „odsvätený“ a odvtedy sa v ňom neslúžia bohoslužby. Klarisky v súčasnosti slúžia ako koncertná sieň. Aj tu však návštevník cíti, že niektoré podujatia ku chrámu patria, ako napríklad vážna hudba, iné sa mu vzpierajú. So synagógami je to podobne.
Diskotéka s predajom alkoholu je úplne iný žáner, ďaleko za čiarou. Práve takéto podujatia namiesto preukázania úcty znevažujú a profanujú miesta, ktoré sú (prípade boli) miestami Božieho kultu.