Ako KDH nevytlačilo Štefanca z kandidátky do europarlamentu

Ako je teda možné, že sa Štefanec aj napriek odporu vedenia strany stal kandidátom hnutia na europoslanca?

Prvým faktorom je jeho pomerne silná pozícia v štruktúrach KDH. Súčasný europoslanec má stále podporu medzi kresťanskými demokratmi vo svojom rodnom Trenčianskom kraji. Sympatie k nemu majú aj niektorí liberálnejšie založení delegáti, prevažne zo západného Slovenska. A tiež predstavitelia, ktorí mali v hnutí silné slovo za čias Alojza Hlinu, ktorý bol Štefancovým spojencom.

Viaceré hlasy v KDH pritom hovoria, že Štefanec má zároveň talent využívať pozíciu europoslanca na udržiavanie dobrých vzťahov aj v ďalších štruktúrach strany, ktoré sú mu preto lojálne. Súčasnému poslancovi EP pomohol aj spôsob skladania kandidátky, keďže delegáti neschvaľovali kandidačnú listinu ako celok, ale hlasovali o každom mene osobitne.

Nepopulárny Škripek

Jednotkou sa jednoznačne stala súčasná europoslankyňa Miriam Lexmann, ktorá nemala protikandidáta. Už pri kandidátovi číslo dva, ktorým bol Viliam Karas, však delegáti navrhli na túto pozíciu aj Ivana Štefanca, ktorý však toto hlasovanie prehral. Podobne dopadol aj súboj o pozíciu číslo tri, ktorú získal Gabriel Paľa, pričom Štefanec získal v oboch prípadoch okolo tridsať až tridsaťpäť hlasov, čo bola zhruba tretina všetkých členov Rady.

Potom však predsedníctvo navrhlo Branislava Škripeka a tu sa prejavil druhý faktor, ktorým je neobľúbenosť toho politika v štruktúrach KDH. Tá pramení jednak z jeho straníckej minulosti (Škripek prešiel z OĽaNO do KÚ a následne do KDH) a tiež z jeho špecifického vystupovania.

Nasledoval tesný súboj medzi Škripekom a Štefancom, ktorý sa rozhodoval až v dvoch kolách, pričom Štefanec Škripeka na druhý pokus porazil v pomere 47 ku 43.

Po tom, čo delegáti pretlačili Štefanca, sa kandidatúry vzdal Peter Janků, ktorý za hnutie kandidoval už aj v minuloročných parlamentných voľbách a v súčasnosti pracuje ako asistent poslanca Jozefa Hajka.

Po tomto jeho kroku získali všetci ostatní kandidáti predsedníctva nomináciu, pričom Škripek sa posunul o jednu pozíciu nižšie a bude mať na kandidačnej listine číslo päť. Delegáti tak schválili aj kandidatúru expredsedu KDH Jána Figeľa, ktorý bude kandidovať do europarlamentu s číslom 15.

Prekročené červené čiary

Redakcia Štandardu oslovila so žiadosťou o vyjadrenie k situácii aj Ivana Štefanca. Ten nám poskytol len krátke stanovisko: "Je mi cťou reprezentovať KDH, ktoré aj pri tvorbe tejto kandidátky dokázalo funkčnosť demokratických mechanizmov."

Peter Janků, ktorý sa kandidatúry vzdal, zasa uviedol, že ju prijal s tým, že mal dve vnútorné "červené čiary", ktoré nechcel prekročiť. „Jednou bola priama podpora progresívneho kandidáta za prezidenta a druhou zaradenie do aktuálnej kandidátky europoslanca, ktorý hlasoval za Instanbulský dohovor a jeho činnosť v EP sa skôr podobá práci progresívneho poslanca ako zástupcu konzervatívneho kresťanského spektra voličov. Obe tieto čiary boli na celoslovenskej Rade prekročené, a tak som sa vzdal svojho miesta v prospech kandidáta, ktorého spomínaný europoslanec prehlasoval.“

Janků následne vyjadril aj sklamanie z postoja KDH. „To, prečo som vstúpil do spolupráce s KDH, bola moja predstava a teraz musím povedať, že i nádej, že ide o jasnú voľbu pre kresťansko-konzervatívneho voliča. Pri schvaľovaní mojej kandidatúry na Okresnej rade som na otázku, kedy vstúpim do KDH, odpovedal, že keď posilní práve svoju kresťansko-konzervatívnu identitu, lebo mi prekáža koketovanie s progresivizmom, respektíve jeho predstaviteľmi v akejkoľvek podobe. Ako sa zdá, nateraz do KDH nevstupujem,“ uzavrel svoje vyjadrenie Janků.

Miriam Lexmann, líderka eurokandidátky KDH k celej veci uviedla, že KDH je štandardnou demokratickou politickou stranou a ona "rešpektuje rozhodnutie Rady, ktorá kandidátku navrhnutú predsedníctvom tesnou väčšinou upravila. Ako líderka kandidátky s takmer jednohlasnou podporou Rady ručím za líniu, o ktorej podporu voličov sa KDH bude uchádzať. Svojim krúžkom rozhodnú voliči,“ dodala Lexmann.