Hľadá sa investigatívny novinár: Kde je Karel Vítězslav Mašek?

Karel_Vítězslav_Mašek,_Slavnost_jara,_1889,_Národní_galerie_v_Praze Karel Vítězslav Mašek, Slávnosť jari (1889). Národná galéria Praha, zdroj: wikimedia

Karel Vítězslav Mašek bol známy predstaviteľ českého symbolizmu a secesie. V roku 1887 odišiel spolu s Alfonsom Muchom a Františkom Dvořákom do Paríža. Jeho akvarel Hodujúci fauni získalo Slovenské národné múzeum – Historické múzeum darom v roku 1955, dielo bolo uložené do depozitára múzea. Tam sa však už nenachádza. Téma pre Vladimíra Kordoša.

Je to už dávnejšie, čo som sa podieľal na príprave výstavy o symbolizme v bratislavskej Galérii 19. Diela spadajúce do tohto umeleckého smeru, ktorý vychádzal zo snového a imaginatívneho sveta, z literatúry, najmä poézie, ma vždy nesmierne priťahovali, boli mi blízke.

Jozef Blanarovits: Na bojisku, 1915, olejomaľba, Galéria mesta Bratislavy

„Symbolizmus sa prelínal s dekadenciou, secesiou či avantgardami. Vrcholil v rokoch 1880 až 1914. Ocitol sa v spleti modernizmov, ktoré ho zatienili alebo pohltili. Dlhodobo nevzbudzoval zvláštny záujem. Trvalo takmer sto rokov, kým mu boli venované osobité výstavy. (…) Symbolisti narábali so symbolmi mimo zaužívanej ikonografie v mene prehĺbenia duchovného odkazu svojho diela. Dištancovali sa od umenia, ktoré sa zameriavalo na vonkajší svet. Zaujímali sa o duchovné posolstvá a vnútorný svet človeka plný obáv, smútkov a pochybností. Ich diela bývajú silno osobné, obskúrne a nejednoznačné, zároveň však odrážajú dobové filozofické tápania a snaženia. Symbolisti sa primkýnali ku katolíckej moderne, k obrodným kresťanským hnutiam, ale aj k východným náboženstvám, okultizmu a mysticizmu; viacerí inklinovali k agnosticizmu. Nanovo spracovávali mytologické a kresťanské námety, stredoveký materiál, exotizmy, motívy fantazijných krajín a ženských bytostí či tému zániku a smrti.“ Tak to charakterizovala historička umenia Marta Herucová v skladačke k výstave, ktorú sme nazvali Šepoty a výkriky symbolizmu.  

František Kozics: Vo večernej hmle. Okolo 1895, olejomaľba, súkromný majetok

Na Slovensku sa diela európskych symbolistov prvý raz objavili v roku 1919 v Redute na jesennej výstave Bratislavského umeleckého spolku. Medzi dielami domácej produkcie tam boli ukážky tvorby švajčiarskych umelcov Ferdinanda Hodlera a Cuna Amieta. Bolo to zásluhou tajomníka spolku Rezső Meszlényiho (Richarda Messera), ktorého Amiet aj portrétoval. Meszlényi študoval literatúru vo Švajčiarsku, v Bratislave učil na Obchodnej akadémii. Jeho manželka Agáta, rod. Albrecht, bola teta muzikológa a hudobníka Jána Albrechta a jeho syn Thomas Maria Messer pôsobil ako dlhoročný riaditeľ Guggenheimovho múzea v New Yorku.  

Na Slovensku sa symbolistické diela objavovali len ojedinelo na rôznych výstavách, či už autorských (Harmos 2000, Váchal 2005, bratia Tichyovi 2014, 2015) alebo širšie koncipovaných prezentáciách.   


Vytvorte si účet zadarmo
alebo sa prihláste do svojho účtu a dočítajte tento článok.

Pokračovaním súhlasíte s aktualizovanými Podmienkami k ochrane súkromia a Všeobecnými obchodnými podmienkami