Hľadá sa investigatívny novinár: Kde je Karel Vítězslav Mašek?

Karel Vítězslav Mašek bol známy predstaviteľ českého symbolizmu a secesie. V roku 1887 odišiel spolu s Alfonsom Muchom a Františkom Dvořákom do Paríža. Jeho akvarel Hodujúci fauni získalo Slovenské národné múzeum – Historické múzeum darom v roku 1955, dielo bolo uložené do depozitára múzea. Tam sa však už nenachádza. Téma pre Vladimíra Kordoša.

Je to už dávnejšie, čo som sa podieľal na príprave výstavy o symbolizme v bratislavskej Galérii 19. Diela spadajúce do tohto umeleckého smeru, ktorý vychádzal zo snového a imaginatívneho sveta, z literatúry, najmä poézie, ma vždy nesmierne priťahovali, boli mi blízke.

„Symbolizmus sa prelínal s dekadenciou, secesiou či avantgardami. Vrcholil v rokoch 1880 až 1914. Ocitol sa v spleti modernizmov, ktoré ho zatienili alebo pohltili. Dlhodobo nevzbudzoval zvláštny záujem. Trvalo takmer sto rokov, kým mu boli venované osobité výstavy. (…) Symbolisti narábali so symbolmi mimo zaužívanej ikonografie v mene prehĺbenia duchovného odkazu svojho diela. Dištancovali sa od umenia, ktoré sa zameriavalo na vonkajší svet. Zaujímali sa o duchovné posolstvá a vnútorný svet človeka plný obáv, smútkov a pochybností. Ich diela bývajú silno osobné, obskúrne a nejednoznačné, zároveň však odrážajú dobové filozofické tápania a snaženia. Symbolisti sa primkýnali ku katolíckej moderne, k obrodným kresťanským hnutiam, ale aj k východným náboženstvám, okultizmu a mysticizmu; viacerí inklinovali k agnosticizmu. Nanovo spracovávali mytologické a kresťanské námety, stredoveký materiál, exotizmy, motívy fantazijných krajín a ženských bytostí či tému zániku a smrti.“ Tak to charakterizovala historička umenia Marta Herucová v skladačke k výstave, ktorú sme nazvali Šepoty a výkriky symbolizmu.  

František Kozics: Vo večernej hmle. Okolo 1895, olejomaľba, súkromný majetok

Na Slovensku sa diela európskych symbolistov prvý raz objavili v roku 1919 v Redute na jesennej výstave Bratislavského umeleckého spolku. Medzi dielami domácej produkcie tam boli ukážky tvorby švajčiarskych umelcov Ferdinanda Hodlera a Cuna Amieta. Bolo to zásluhou tajomníka spolku Rezső Meszlényiho (Richarda Messera), ktorého Amiet aj portrétoval. Meszlényi študoval literatúru vo Švajčiarsku, v Bratislave učil na Obchodnej akadémii. Jeho manželka Agáta, rod. Albrecht, bola teta muzikológa a hudobníka Jána Albrechta a jeho syn Thomas Maria Messer pôsobil ako dlhoročný riaditeľ Guggenheimovho múzea v New Yorku.  

Na Slovensku sa symbolistické diela objavovali len ojedinelo na rôznych výstavách, či už autorských (Harmos 2000, Váchal 2005, bratia Tichyovi 2014, 2015) alebo širšie koncipovaných prezentáciách.