Hľadá sa investigatívny novinár: Kde je Karel Vítězslav Mašek?
Karel Vítězslav Mašek bol známy predstaviteľ českého symbolizmu a secesie. V roku 1887 odišiel spolu s Alfonsom Muchom a Františkom Dvořákom do Paríža. Jeho akvarel Hodujúci fauni získalo Slovenské národné múzeum - Historické múzeum darom v roku 1955, dielo bolo uložené do depozitára múzea. Tam sa však už nenachádza. Téma pre Vladimíra Kordoša.
Karel_Vítězslav_Mašek,_Slavnost_jara,_1889,_Národní_galerie_v_Praze
Karel Vítězslav Mašek, Slávnosť jari (1889). Národná galéria Praha, zdroj: wikimedia
Je to už dávnejšie, čo som sa podieľal na príprave výstavy o symbolizme v bratislavskej Galérii 19. Diela spadajúce do tohto umeleckého smeru, ktorý vychádzal zo snového a imaginatívneho sveta, z literatúry, najmä poézie, ma vždy nesmierne priťahovali, boli mi blízke.
„Symbolizmus sa prelínal s dekadenciou, secesiou či avantgardami. Vrcholil v rokoch 1880 až 1914. Ocitol sa v spleti modernizmov, ktoré ho zatienili alebo pohltili. Dlhodobo nevzbudzoval zvláštny záujem. Trvalo takmer sto rokov, kým mu boli venované osobité výstavy. (…) Symbolisti narábali so symbolmi mimo zaužívanej ikonografie v mene prehĺbenia duchovného odkazu svojho diela. Dištancovali sa od umenia, ktoré sa zameriavalo na vonkajší svet. Zaujímali sa o duchovné posolstvá a vnútorný svet človeka plný obáv, smútkov a pochybností. Ich diela bývajú silno osobné, obskúrne a nejednoznačné, zároveň však odrážajú dobové filozofické tápania a snaženia. Symbolisti sa primkýnali ku katolíckej moderne, k obrodným kresťanským hnutiam, ale aj k východným náboženstvám, okultizmu a mysticizmu; viacerí inklinovali k agnosticizmu. Nanovo spracovávali mytologické a kresťanské námety, stredoveký materiál, exotizmy, motívy fantazijných krajín a ženských bytostí či tému zániku a smrti.“ Tak to charakterizovala historička umenia Marta Herucová v skladačke k výstave, ktorú sme nazvali Šepoty a výkriky symbolizmu.
