Peter Pellegrini: Na tlak z Bruselu sme pripravení

Peter Pellegrini je stále favoritom prezidentských volieb, aj keď pre politiku vlády sa dostáva pod tlak médií aj ulice. V rozhovore pre Štandard hovorí, že jeho súper Ivan Korčok je garantom neustáleho politického konfliktu, že z prezidentského paláca by spravil progresívne hniezdo, kde sa budú kuť pikle. Začať sme však museli s otázkami, ktoré sa týkajú politiky vlády, rušenia ÚŠP, vymenovania Pavla Gašpara za šéfa SIS a dôvodov, prečo Hlas nebrzdí niektoré rozhodnutia Roberta Fica. Otázky kladie Jaroslav Daniška.

Prezidentka Zuzana Čaputová vytvorila novú tému kampane a odložila vymenovanie Pavla Gašpara za riaditeľa Slovenskej informačnej služby až na ďalšieho prezidenta po voľbách. Vymenovali by ste ho, ak sa stanete hlavou štátu?

Prezident musí vymenovať každého, kto splní zákonom stanovené podmienky. Tam nemá veľmi na výber. Riaditeľa nominuje premiér a ten za nomináciu aj nesie zodpovednosť.

Aj v prípade Pavla Gašpara? Je osobnostne nezrelý, na funkciu nie je pripravený, niektoré styky a väzby by ho mohli pokojne diskvalifikovať, nomináciu dostal pre priezvisko a nie pre schopnosti.

Pavol Gašpar je momentálne štátny tajomník na ministerstve spravodlivosti, ale v poriadku – ak má podozrivé styky alebo čokoľvek, čo by kandidáta mohlo vylučovať z výkonu funkcie, bude ho preverovať bezpečnostná previerka. Pokiaľ prejde previerkou a má dôveru vlády, prezident nemá konkrétne dôkazy, ktoré by ho na funkciu riaditeľa diskvalifikovali, nový prezident nemá kandidáta prečo nevymenovať.

Dôkazom je jeho osobnosť a styky. Vy ste sa však politicky dostali do pasce, pretože ste ako predseda strany Hlas jeho nomináciu nezablokovali na koaličnej rade. Prečo ste tak neurobili?

Na koaličnej rade sa nominácie jednotlivých politických strán nedajú blokovať, pretože v koaličnej dohode je napísané, ktorá strana nominuje daný post. Ostatné koaličné strany tieto nominácie nekádrujú.

Potom ste mali otvoriť koaličnú zmluvu. Nehodnotíte to v tejto situáciu ako chybu?

Predseda vlády zodpovedá za nomináciu riaditeľa SIS, otázky o nevhodnosti nominácie Pavla Gašpara musíte adresovať jemu.

Keď ste boli premiérom a zastupujúcim ministrom vnútra v roku 2018, odvolali ste správne jeho otca Tibora Gašpara z funkcie policajného prezidenta. Zdá sa, že teraz sa vám to vracia ako bumerang.

Ja nemôžem posudzovať človeka podľa toho, kto je čí rodič.

Ale Pavol Gašpar je nominovaný práve preto, kto je jeho otec.

Jeho nominácia nie je moja nominácia, ale predsedu vlády.

Robert Fico reagoval na rozhodnutie prezidentky Čaputovej odložiť vymenovanie šéfa SIS tým, že hovorí o zmene zákona voľby riaditeľa SIS. Podporí strana Hlas premiérov návrh?

Nie.

Mesiac po voľbách bola opozícia v zúboženom stave, rozdelená a pasívna. Denník N sa posmieval Progresívnemu Slovensku, že nič nerobí. Po sto dňoch vašej vlády je opozícia jednotná a silnie, a to len pre vaše návrhy na zrušenie ÚŠP a trestné novely. Ste si vedomý tejto chyby?

Nemyslím si, že opozícia silnie, môžem súhlasiť s tým, že sa zjednotila. Záleží na tom, ktorý prieskum berieme. Podľa jedného prieskumu by vládnu väčšinu boli schopné získať už len dve strany Smer a Hlas. Dochádza však k veľmi nepríjemnej veci, že sa opozícia na seba začína rétoricky podobať. Niektorí opoziční politici už pomaly vystupujú ako matovičovci. Nezjednotili sa v tom, že by mali svoju tému, ktorú by chceli priniesť, ale spája ich len odpor voči krokom vládnej koalície.

Opozícia tému má – právny štát. A táto téma v spoločnosti rezonuje. Väčšina voličov koaličných strán si neželá tieto zmeny, nemali ste ich vo volebných programoch, zrušenie ÚŠP nebolo ani v programovom vyhlásení vlády.

Nesúhlasím. Pred voľbami som vo veľkých televíznych debatách hovoril, že som za zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, pretože si myslím, že po dvadsiatich rokoch splnil svoju úlohu. Slovensko ako malá krajina sa potrebuje vrátiť k normálne generálnej prokuratúre so stovkami poctivých prokurátoriek a prokurátorov. Aj vďaka tomuto zámeru získal Hlas taký volebný výsledok, ako dosiahol. Čo sa týka zmeny trestných kódexov, približujeme ich celkovú filozofiu vyspelejším krajinám západne od nás aj vďaka rozšíreniu používania restoratívneho typu justície. Ak máme v Európskej únii právo voľného pohybu, tovaru a služieb, tak prečo by mal byť Slovák odsúdený na viac ako Nemec, Rakúšan alebo Čech? Alebo prečo by nemali mať rovnaké premlčacie lehoty?

Problém nastáva vtedy, keď hlasujú o zmenách trestného práva ľudia, ktorých sa tie zmeny priamo týkajú, ako páni Tibor Gašpar alebo Peter Žiga.

Chápem, že to môže vyvolávať takúto pochybnosť, poslanec môže vyjadriť, že je v konflikte záujmov, ale stále má hlasovacie právo.

Viete si predstaviť, že by si Matovičova a Hegerova koalícia dala amnestiu za rozhodnutia vlády, ktoré mohli byť porušením zákona, napríklad stíhačky? Vy to robíte a podobá sa to na amnestiu, ktorú dal Mečiar po únose pre všetkých, ktorí boli doň zapojení.

Ja si myslím, že poslanci, ktorí sú obvinení, dokážu na súdoch preukázať, že obvinenia sú vyfabulované.

Na stole bolo aj iné riešenie, účinnosť zákona sa mohla posunúť o niekoľko rokov, aby sa netýkala otvorených káuz. Tlak Roberta Fica, aby bol zákon účinný od 15. marca však naznačuje, že vám ide o záchranu „vašich“ ľudí.

Mne ide o to, aby sa táto úprava urobila čo najskôr, aby sa vláda mohla nasledujúceho tri a pol roka venovať iným veciam, ktoré nás trápia. Prax čoskoro ukáže, že nič dramatické sa nestalo a že boj s trestnými činmi bude pokračovať aj naďalej.

Ficovi sa darí zjednocovať krajinu proti sebe. Jeho vyjadrenia už kritizoval aj ústavný súd, prezidentka mu vrátila naťahovanie času s mladým Gašparom. Vy osobne schvaľujete, že sa zdržuje publikovanie Trestného zákona v Zbierke zákonov, aby vyšlo čo najbližšie k 15. marcu, aby mal ústavný súd čo najmenej času na intervenciu?

Tak na úvod, novelu Trestného zákona schválila demokraticky zvolená väčšina v parlamente a plánuje to aj presadiť. Prezidentkino rozhodnutie je taký mačkopes. Dokonca aj právnici hovoria, že nemôžete zákon podpísať, čím ho schvaľujete, a následne ho napadnúť na ústavnom súde. Nemôžete predstierať právny úkon a potom urobiť presný opak, jeden z týchto úkonov je neplatný.

Všetci rozumieme, prečo to urobila, postupuje logicky.

Áno, je to jej taktika.

Budete zdržiavať zverejnenie zákona v Zbierke zákonov?

Ja ako predseda parlamentu budem konať v zmysle zákona.

Takúto metódu využíval v Poľsku Jarosław Kaczyński, aj tam odkladali účinnosť niektorých zákonov tým, že neboli zverejnené v Zbierke zákonov. Je to neštandardný politický nástroj, niekto by mohol povedať, že trochu podlý. Prečo odkladáte zverejnenie novely Trestného zákona?

Budem sa držať zákona a využijem jeho lehoty.

Ale prečo chcete využiť lehotu na maximum? Ide o to, koľko času bude mať ústavný súd na rozhodnutie, tomu rozumiete. Prečo vám prekáža, že by mal ústavný súd o pár dní viac času?

Všetkému rozumieme. Vláda chce, aby tento zákon 15. marca platil. A do toho termínu bude zverejnený v Zbierke zákonov.

Diskutujete o tejto otázke na koaličnej rade alebo takéto rozhodnutia robíte spontánne?

Koaličná rada zasadá sporadicky, čo je rozdielom oproti tej minulej, keď sa museli do noci radiť o každom jednom pozmeňovacom návrhu. Celá mediálna pozornosť sa koncentruje na Trestný zákon, ale pomedzi to parlament schválil už desiatky zákonov, ktoré už pomáhajú ľuďom na Slovensku.

Andrej Danko sa minulý týždeň vyjadril, že na koaličnej rade chce riešiť otázku nového riaditeľa RTVS. Máte už kandidáta?

Koaličnú radu sme ešte nemali, otázku riaditeľa RTVS sme ešte neotvorili.

Stane sa z RTVS štátna televízia?

To je len také názvoslovie. Osobne si myslím, že pre nezávislosť RTVS mali byť ponechané koncesionárske poplatky. Keď SaS ako liberálna strana iniciovala financovanie RTVS priamo zo štátneho rozpočtu, odovzdala ju do rúk vládnej moci.

Štátna televízia dnes znamená, že bude poslušnejšia vládnej moci. Niežeby predtým nebola, ale to vám prekážalo. Pýtam sa, ako komentujete výroky Andreja Danka.

Nepočul som ich detailne, tak ich nebudem komentovať. Nesledujem vyjadrenia ani relácie s pánom Dankom. (Úsmev.)

(Smiech.) Prečo?

Po večeroch nezvyknem sledovať diskusné relácie a počas pracovného dňa mám politiky až-až.

V minulotýždňovej diskusii Na hrane v TV Joj ste naskočili na tému mladých poslancov strany Smer, ktorí podali trestné oznámenie na Martina Šimečku za jeho výroky o zbabelom slovenskom národe. Ten výrok je hlúpy, ale novinári podobne ako politici majú právo aj na hlúpe názory. Prečo ho za to chcete trestať?

Mne je jedno, čo Šimečka starší robí. Tieto výroky ma ako Slováka urážajú a vždy ma budú urážať. Za posledných pár rokov som sa mohol stretnúť s veteránmi a veteránkami Slovenského národného povstania, bol by som zvedavý, čo by mu povedali, keby im to povedal do očí.

Že ten výrok je hlúposť. Šimečka má však množstvo podobných výrokov, každý, kto ho sleduje dlhodobo, vidí, že sa systematicky mýli. Stačí si spomenúť, že v konzervatívcoch vidí Putinových spojencov, Sulík bol preňho nacionalista a nebezpečnejší ako Fico, v KDH vidí ľudáctvo, s veľkou dávkou ignorancie hodnotí odpor proti komunizmu na Slovensku, problém vidí v nábožensky založených ľuďoch, ktorí veria vo večný život… Je to omyl za omylom. Ale o to nejde. Prečo by ho mal niekto za to trestať?

Ja som povedal, že takéto výroky ma urážajú ako Slováka a občana Slovenskej republiky, a za tým si stojím. A je mi jedno, či je novinár alebo nie.

Šimečkov výrok je na úrovni Ľuboša Blahu. Aj on by mal ísť pred súd?

Keď mal pán Blaha vyjadrenia, ktoré boli cez čiaru, tak som ich takisto okomentoval.

Je však podľa vás správne, aby to bolo riešené trestným oznámením?

Ja som nepodal trestné obvinenie, ale verejne som to odsúdil. Keď si kolegovia zo Smeru myslia, že ten výrok spĺňa skutkovú podstatu trestného činu hanobenia národa, tak vyšetrovateľ sa rozhodne. Buď mali pravdu, alebo budú mať odpoveď na druhýkrát, že tieto výroky nie sú trestným činom.

Váš názor: majú sa hlúpe a urážlivé výroky trestať?

Hlúposť sa nemá trestať, ale voči hlúposti sa treba vždy vymedziť.

No preto, že to mladí smeráci trestať chcú, tak namiesto tlaku za hlúpe vyjadrenia je z neho zrazu obeť. Vnímate to?

To je pre niektoré médiá a časť tretieho sektora, ktorí to takto otáčajú. Dokážu všetko prekrútiť, ale len vo vzťahu k jednej skupine ľudí. Zoberte si prípad bývalého poslanca Hellebrandta, na toho podala nemocnica trestné oznámenie za ten incident v nemocnici. Prestala sa riešiť podstata, prečo ohrozil personál a neinformoval ich o svojej nákazlivej chorobe, ale už na druhý deň bol obeť, že ako je možné, že taká informácia vyplávala na povrch. A ešte sa išlo hľadať, na koho by on podal trestné oznámenie.

Je niečo iné, keď na Hellebrandta podá obvinenie nemocnica a keď na Šimečku politici. Ale aj na Hellebrandta sa chcem spýtať, pretože je to vážna vec. Liberáli považujú všetko súkromné za verejné, vrátane sexuálnej orientácie, chorôb, všetko. Aj keď niekto kandiduje za prezidenta, tak vedia byť veľmi nekompromisní. Keď ide o nich, ukázali dvojaký meter. Vy ste predseda parlamentu. Malo by byť verejné, či sedia medzi poslancami ľudia, ktorí trpia HIV alebo inými nákazlivými chorobami?

Neviem odpovedať, či by to malo byť zverejňované niekde oficiálne. Takto chorý človek je poučený, koho všetkého musí upozorniť, že trpí takouto chorobou. Mal by sa najmä on sám správať zodpovedne.

Ale videli sme, že to nefunguje.

Áno, a preto si myslím, že to trestné oznámenie môže byť úspešné.

Počas pandémie COVID-19 vedeli byť liberáli pomerne autoritatívni. Neplánujete ako predseda parlamentu nejakú zmenu pravidiel v tejto veci?

Nemyslím si, že nastane zmena. Právo na lekárske tajomstvo je vyššie postavené ako rokovací poriadok parlamentu. Skôr musíme dbať na to, aby každý, kto sa tvári ako morálna autorita, sa tak aj správal.

Prejdime k EÚ, otázka nadväzuje na novelu Trestného zákona a zrušenie ÚŠP. Európska komisia Slovensku pozastavila z plánu obnovy takmer miliardu eur, kritika Bruselu sa stupňuje, vidno to aj na správach agentúry Reuters, keď píšu o Ficovi, a už sa používajú manipulatívne skratky. Začína sa to podobať na tlak, ktorý zažilo Maďarsko a Poľsko. Ste na to pripravení?

Sme. Teraz bude mať eurokomisia šancu oboznámiť sa s definitívnym znením zákona, pozmeňujúcimi návrhmi sa reagovalo aj na časť pripomienok zo strany eurokomisára pre spravodlivosť a takisto na výhrady európskej prokurátorky. Tento zákon neohrozuje záujmy Európskej únie pri správe eurofondov.

Zastavenia eurofondov sa neobávame, je to zložitá procedúra, nemôže nastať zo dňa na deň. Je to rozhodnutie, ktoré musí prijať celá eurokomisia.

Slovensko nemá v tomto zápase medzi západnými štátmi ani jedného spojenca.

Ale ono to ani nefunguje tak, že vám jeden eurokomisár napíše nejaký list. Ak je pozastavená zálohová platba, tak to nie je kritické, pretože už máme tri-štyri na účte a neminuli sme z nich ani euro. To, že je pozastavená, je aj z titulu, že treba doplniť nejaké míľniky, ktoré Slovensko ešte nedosiahlo, aby boli splnené podmienky.

Keď to trochu zhrnieme, pred voľbami ste pre Štandard uviedli, že chcete Fica brzdiť, aby nedošlo k revanšu. Zatiaľ sa vám to veľmi nedarí.

Nevidím žiadny revanš tej intenzity, ako vyvíjala dnešná opozícia. Nevidel som vyvaľovanie dverí v noci, prehľadávanie bytov komandom, zatváranie ľudí do väzby, kde ich podržíte rok, a keď vám porozprávajú, čo chcete, tak ich pustíte.

Revanšom je predsa zrušenie špeciálnej prokuratúry a zmena premlčacích lehôt.

To nie je revanš, ale normálne politické rozhodnutie. Politickým rozhodnutím ÚŠP vznikla a teraz zanikne. Jej úlohy zodpovedne preberú prokurátori generálnej prokuratúry.

Keď prídu sankcie z Európskej únie, čia to bude zodpovednosť?

Sankcie neprídu.

Poďme na prezidentské témy. Keď Ivan Korčok povedal, že sa nebráni diskusii o vzdaní sa práva veta, čím fakticky povedal, že by sme sa mali vzdať suverenity v EÚ, začali ste kritizovať. Prečo je suverenita dôležitá?

Suverenita je absolútne kľúčová, pretože Únia dokáže fungovať iba vtedy, keď budú mať rovnocenné postavenie veľké aj malé krajiny. Malé krajiny v EÚ nie sú len na to, aby zväčšovali ekonomický trh pre veľké západné firmy. Suverenita znamená, že za jedným stolom bude s rovnakým hlasom sedieť Olaf Scholz, Emmanuel Macron aj Robert Fico. Ak by sme si – ako to radí Korčok – pre blaho a väčšiu akcieschopnosť EÚ uberali zo svojho práva veta, ktoré dnes máme v rozhodujúcich oblastiach, rýchlo by sme sa mohli stať vazalom veľkých krajín. Presne preto musí byť právo veta zachované. Inak sme na ceste, ktorá povedie až k postupnému rozpadu celej Európskej únie. A to je cesta Ivana Korčoka.

Súhlas, tento problém sme videli pri nedávnom hlasovaní o migrácii a flexibilných kvótach. Kvalifikovaná väčšina sa dohodla, že musíme prijať migrantov alebo zaplatiť, ak ich neprijmeme.

Veľký migračný pakt nebol nikdy na úrovni premiérov schválený, tam sme boli vždy proti.

Problém je, že za to nesiete zodpovednosť aj vy, o právo veta sme prišli po schválení Lisabonskej zmluvy, za ktorú ste hlasovali aj vy.

V Lisabonskej zmluve sme nestratili suverenitu.

Ale áno, a práve v otázkach migrácie a azylovej politiky. Práve preto sme mohli byť spolu s Poliakmi a Maďarmi prehlasovaní. Irónia je, že vtedy ste vzdanie sa suverenity podporili nielen vy a Korčok, ale aj Harabin, Fico a ďalší.

Ja som to nepodporoval. Nebol som členom vlády.

Zmluvu ste ratifikovali v parlamente. Proti bolo vtedy iba päť poslancov.

Áno, ale Lisabonská zmluva bola vyrokovaná konsenzom na úrovni premiérov, inak by nešla do parlamentu jednotlivých členských krajín. Ale áno, je chybou, že o tejto otázke môže rozhodnúť kvalifikovaná väčšina. Hlavne, keď nevieme veľké krajiny donútiť, aby si robili svoju prácu. Oni však nepodporujú ochranu vonkajších hraníc, skoro až pozývajú migrantov do svojej krajiny, a keď to nezvládajú, tak potom nám ich chcú násilím rozdeľovať.

Bola chyba, že sme sa vtedy vzdali suverenity?

Áno, bola to chyba.

Otázka je, či vám dnes môžu ľudia veriť, keď hovoríte, že sa nevzdáte práva veta, a vo funkcii sa budete správať tak ako v minulosti.

Ako prezident nebudem nikdy súhlasiť so vzdaním sa ďalšieho práva veta v žiadnej ďalšej oblasti.

Berieme na vedomie. Prejdime k vojne na Ukrajine. Ukrajinská spoločnosť postupne mení prístup k vojne, 42 percent Ukrajincov už minulý rok povedalo, že sú ochotní vzdať sa území výmenou za mier s Ruskom, výskum robili Američania. Nedávno padla Avdijivka, Rusi majú vojenskú prevahu takmer v každej oblasti. V diplomatických kruhoch sa opatrne diskutuje o takzvanom kórejskom scenári, to znamená, že armády niektorých štátov NATO by v menších kontingentoch oficiálne vstúpili na západnú Ukrajinu. Čo si o tom myslíte?

Myslím si, že by to bol ten najchybnejší krok, ktorý by ešte viac eskaloval napätie. Rusko nebude nikdy akceptovať tesne za hranicou svojej krajiny jednotky NATO. Veď predsa podmienkou Ruska bolo, aby Ukrajina nevstúpila do NATO a aby zostala neutrálnou krajinou. Ukrajina sa silou-mocou chcela stať súčasťou NATO, bola chyba, že Aliancia vysielala signály, že si vie predstaviť prijatie Ukrajiny. Namiesto toho sme mali povedať, že NATO sa neplánuje rozširovať o Ukrajinu. Vtedy by možno k vojne ani nedošlo.

Lenže dial sa presný opak a Slovensko to od roku 2008 vždy podporovalo, zmena slovníka prišla až teraz, čo oceňujeme. Ale v minulosti aj vaše vlády vždy v záveroch samitu NATO od roku 2008 schvaľovali znenie spoločného vyhlásenia, že Ukrajina patrí do NATO.

Ale to v tých záveroch samitov nikdy nebolo, že sa to bude aj v skutočnosti realizovať.

Takýto prístup si Ukrajinci nezaslúžia. Otázka znie inak: ak by ste sa stali prezidentom, tak na tohtoročnom samite NATO vo Washingtone by ste boli proti tomu, aby v záverečnom komuniké bola veta, že Ukrajina bude niekedy súčasťou NATO?

Ako dôležitejšie mi príde žiadať, aby v komuniké stálo, že sa začnú mierové rokovania. Ukrajina nikdy nebude v NATO, pokiaľ tam bude vojenský konflikt. Neexistuje, že by všetky členské krajiny NATO jednomyseľne zahlasovali za jej členstvo. Vidíte, aký problém mali severské krajiny, a členstvo takého Švédska dodnes nie je ešte ratifikované Maďarskom.

Ale keď to Američania navrhnú do komuniké a vy by ste boli prezident, čo urobíte?

Poviem, aby to tam nebolo, pretože si myslím, že to ešte viac bude podnecovať pokračovanie vojenského konfliktu.

Poďme ďalej. Po tragickej vražde na Zámockej ulici Zuzana Čaputová začala slovenskú spoločnosť kritizovať a vyzývať na prijatie registrovaných partnerstiev. SaS zákon predložila a aj vy ste hlasovali za…

… registrované partnerstvá sme nepodporili.

Ale áno, bol to návrh strany SaS.

Hlasoval som za fiduciárne zväzky.

To bolo neskôr. Návrh SaS sa týkal takzvaných životných partnerstiev, ale de facto to bolo zavedenie manželstiev homosexuálov. Obsah práv bol v niektorých veciach dokonca väčší, ako majú manželstvá. Prečo ste za to hlasovali?

To musí byť omyl, ja si to nepamätám. V každom prípade chcem povedať, že kto bude v blízkom čase otvárať otázku registrovaných partnerstiev, neuspeje. Môžeme riešiť iba životné situácie osôb žijúcich v jednej domácnosti tak, ako to navrhoval Robert Fico, Lucia Žitňanská alebo Viliam Karas. Ja alebo strana Hlas rozhodne registrované partnerstvá podporovať nebudeme.

Sme homofóbny národ?

Nemyslím si to. Zámocká bolo dielo psychopata, ktorý chcel najskôr zabiť premiéra a potom si vytypoval skupinu ľudí, pri ktorej to najviac zarezonuje. Ten skutok vypovedá o ňom, nie o spoločnosti.

Agenda registrovaných partnerstiev má ideologickú povahu a určite nekončí, ale bude sa naďalej pretláčať. Je povahou ideológie, že nedá pokoj, podobné návrhy bude stále niekto predkladať. Pokiaľ by taký zákon parlament v budúcnosti hypoteticky schválil a vy by ste boli prezidentom, podpísali by ste ho?

Nemyslím si, že by taký zákon mohol byť v parlamente schválený, pokiaľ by s tým drvivá väčšina občanov Slovenska nesúhlasila. Ale pokiaľ si to občania Slovenskej republiky neželajú, tak ani prezident nemá čo takéto zákony podpisovať.

Priama otázka: podpísali by ste zákon, keby to prešlo v parlamente?

Ak by to bolo proti záujmom spoločnosti, tak nie. A keďže som súčasťou politického systému, viem povedať, že strana Hlas podporí maximálne drobné riešenie životných situácií homosexuálov. A počas môjho prípadného prezidentského úradovania registrované partnerstvá nebudú schválené.

To, čo nepochybne príde, bude rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý Slovensko priamo vyzve, aby sme takýto zákon prijali. Takéto rozhodnutia už boli prijaté proti Rusku, proti Poľsku, Rumunsku či Bulharsku. Keď nás ESĽP vyzve na schválenie takéhoto zákona, ktorý by priamo protirečil našej ústave, ktorá definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy, čo urobíte?

Nič. Budeme musieť rešpektovať Ústavu Slovenskej republiky, ktorá je naším hlavným zákonom, my všetci politici skladáme sľub na Ústavu Slovenskej republiky.

Ten spor nie je osudový, rozhodnutie ESĽP sa dá ignorovať, veľa krajín v minulosti nerešpektovalo rôzne rozhodnutia ESĽP. Ale budeme preto čeliť politickému tlaku. Budete v tom mať vo vláde jednotu a aj vy ako prezident by ste sa podľa toho správali?

Určite áno. Myslím si, že v tomto je vo vládnej koalícii jednota. Kto chce robiť niečo iné, musí zmeniť ústavu. Nie je úlohou malých politických strán alebo tretieho sektora vnucovať občanom nejaký iný názor ako ten, ktorý majú.

Vaša ministerka Zuzana Dolinková má potrebu otvárať témy, ktoré rozdeľujú aj vládu. Jedna vec je potratová tabletka, ktorej schválenie by znamenalo najväčšie rozšírenie potratov za dlhé obdobie. Druhou vecou je, že nedokáže definitívne uzavrieť spor s prepisom pohlavia na matrikách v duchu transideológie. Prečo to pani ministerka robí?

Neotvorila to ona. Naposledy to bola nejaká diskusia s poslankyňou Janou Bittó Cigánikovou, ktorá je veľkou propagátorkou tejto tabletky, otvorila to poslankyňa SaS. Pani ministerka sa vyjadrila, že čaká na stanovisko odborníkov. V najbližšom čase určite pani ministerka neplánuje zavádzať takúto tabletku.

V najbližšom čase?

Pozrite, ona sa k tomu vyjadrila čisto odborne, lebo ak lekár žene nemusí robiť chirurgicky zákrok alebo jej dá tabletku, tak je lepšie to druhé.

Nie pre to dieťa. Všade, kde bola potratová tabletka zavedená, to zvýšilo počet potratov, pretože je to dostupnejšie.

Ja som ten posledný, kto má záujem, aby rástol počet potratov na Slovensku. Podľa mojich informácií počet potratov na Slovensku klesá. Skôr sa starajme o to, aby sme každej žene, ktorá je tehotná, vytvorili také prostredie, aby sa nebála dieťatko porodiť.

O to sa snažila poslankyňa Záborská. Keď ten zákon znova predloží do parlamentu, znamená to, že Hlas ju podporí?

Tak ako netreba otvárať na politickej scéne kultúrne vojny vo vzťahu k registrovaným partnerstvám, tak si myslím, že netreba robiť ani druhý extrém. Slovensko má modernú legislatívu, netreba ju meniť. Zvýšili sme materskú na minimálnu mzdu, máme najdlhšiu materskú dovolenku spomedzi všetkých vyspelých krajín sveta. Zvýšili sme rodičovský príspevok, čiže robíme všetko pre to, aby sme rodinám, ktoré sa rozhodli mať deti, čo najviac uľahčili a pomohli finančne.

Je ministerka Dolinková schopná uzavrieť zmeny pohlavia pre transrodové osoby raz a navždy?

Určite áno.

A stihne to do prezidentských volieb?

Neviem, v akom štádiu sa to nachádza. Je to technická záležitosť. Opýtam sa jej, ale myslím si, že má aj iné priority, napríklad postaviť nové nemocnice a dennodennú starostlivosť o pacienta.

Pred voľbami sa špekulovalo, s kým chcete vládnuť. Chvíľu sa zdalo, že sú vám bližší progresívci, pred voľbami už bolo jasné, že to tak nie je. Progresívci to však na vás skúšali aj po voľbách, teraz ste s nimi v ostrom konflikte. Čo nové ste sa o progresívcoch za posledné mesiace dozvedeli?

Že sú to poväčšine aktivisti, ľudia z prostredia mimovládok, čo, samozrejme, nie je samo osebe nič zlé. Sledujem, že sú to ľudia, ktorí presadzujú svoj názor síce odbornými argumentami, ale zdá sa mi, že ich akákoľvek diskusia nekultivuje, nedokážu svoj názor prehodnotiť, to, s čím do debaty idú, je to isté, s čím z nej odchádzajú.

To asi platí pre každého politika. Vidíme, že v parlamente sa progresívci správajú slušnejšie ako väčšina z Matovičovej koalície v minulom volebnom období. Zároveň sú tam však prípady, ktoré sú extrémnejšie ako všetko, čo sme tu doteraz mali, viď incident bývalého poslanca Hellebrandta. Ako by ste to charakterizovali?

Sú to moralisti, ktorí nám vstupujú do svedomia, ktorí majú pocit, že zjedli všetku múdrosť sveta, ale pritom vodu kážu a víno pijú. A to nehovorím, len o pánovi Hellebrandtovi, v parlamente sedí poslankyňa, na ktorú musel zavolať políciu riaditeľ bytového podniku v Košiciach po tom, ako do neho hodila šanón a udrela ho. A dnes aj ona moralizuje.

Čo by znamenalo pre krajinu, keby Progresívne Slovensko bolo vo vláde?

Potom by sme ešte len videli chaos. Nie je to štandardná politická strana, je to zoskupenie ľudí, ktoré podľa mňa ani nie je vnútorne stabilné. Bol by to kaviarenský štýl politiky, nad všetkým meditovať a všetkých poučovať. Na koaličných radách by sa s nimi nedalo dohodnúť, pretože by trvali iba na svojich podmienkach.

V roku 2020 vláda Smeru vyvolala situáciu, ktorá doviedla k moci Matoviča, čo bola pre krajinu takmer katastrofa. Nie sme na ceste, že krajinu odovzdáte po voľbách progresívcom? Za posledné tri mesiace vašej vlády ste im pomohli viac ako ich stranícke médiá.

Teraz sa to tak môže zdať, ale vláda bude ďalej doručovať jedno opatrenie za druhým a som presvedčený, že po štyroch rokoch bude Slovensko ekonomicky rásť, že konečne znova začnú rásť reálne mzdy, že kvalita života ľudí sa začne zlepšovať. Ak prezidentské voľby dopadnú dobre a, samozrejme, keď to hovorím ja, tak asi viete, ako to myslím, tak prispejem aj ja k upokojeniu situácie. Ivan Korčok je garantom neustáleho konfliktu. Z prezidentského paláca by sa s Korčokom stalo opozičné progresívne hniezdo, kde sa budú „kuť pikle“, ako poraziť túto vládu v nasledujúcich parlamentných voľbách. To, čo sa dialo pri prezidentke Čaputovej, ktorej to nevyšlo. Ja som kandidátom pokoja.

Pokoj by tu bol, keby ste nerobili zmeny v Trestnom zákone.

Viete, ten pokoj tu aj je. Nepokoj vyvolávajú opozičné strany, ktoré zvolávajú protesty. To nie sú občianske protesty. Protesty zvolávajú politické strany, ktoré navodzujú dojem, že treba Fica odstrániť a dať ho do basy, vyvolávajú u ľudí dojem, že keď nevyhrali voľby, tak môžu vládu povaliť cez ulicu, ale takto to nefunguje. A ľudia to čoskoro pochopia. Nikomu neberiem právo vyjadriť názor a ísť na demonštráciu, ale keď zájdete už za Senec, tak ľudia žijú úplne inými problémami ako to, či nejaký Lipšic bude mať svoj úrad.

Ešte jedna otázka. Strana Hlas vám dala na kampaň 250-tisíc eur, zákon zakazuje použiť peniaze, ktoré ste získali za výsledok v ostatých voľbách. Odkiaľ sú tie peniaze?

Áno, je to tak. Sú to príspevky z členského, z darov a tak ďalej, čo poctivo zverejníme, tak ako musíme. Na druhú polovicu kampane si ešte musíme zobrať samostatný úver, aby sme úplne vylúčili akékoľvek pochybnosti. Ten úver musíme splatiť nasledujúce dva roky z darov a z členského.

Foto: Matúš Zajac