7 dní v kocke: Progresívci strácajú cennú zbraň. Monopol na protesty

V rubrike 7 dní v kocke Dag Daniš komentuje hlavné témy týždňa. Dnes o protestoch farmárov, ktoré sú namierené proti zelenej politike Bruselu; o konflikte ministrov s mimovládnymi organizáciami, ktorý by mohol byť veľmi užitočný; o KDH, ktoré sa vyfarbuje ako ďalší z progresívnych „hráčov“ a o prehratej bitke ukrajinského prezidenta Zelenského v predvečer druhého výročia vojny s Ruskom.

1. Protesty trochu inak

Vo štvrtok sa aj Slovensko zapojilo do veľkých protestov európskych farmárov. Hranice a cesty blokovali tisíce farmárov a stovky traktorov. Na farmárskych protestoch v Európe je cenné, že vybočujú z „programu“. Nemajú širokú podporu progresívnych aktivistov a médií – ako to bývalo bežné pri iných protestoch, od Black Lives Matter cez dúhové a klimatické kampane až po protesty proti národným vládam.

Európski farmári totiž protestujú hlavne proti klimatickej revolúcii Bruselu. A proti dovozu lacných poľnohospodárskych komodít z Ukrajiny. V Česku kvôli tomu označili farmárske protesty za proruské, čo je, samozrejme, nezmysel. Protesty farmárov sú celoeurópske hnutie. Slovenskí farmári sa koordinujú s českými, poľskými a maďarskými. A tí zas spolupracujú s agrokomorami z Nemecka, Francúzska, Holandska…

V Európe sa rozbieha široká vlna odporu proti experimentálnej politike Bruselu namierenej na – akože – ochranu klímy. V skutočnosti pritom Únii nejde o klímu, ale skôr o geopolitické hry a nátlakové preformátovanie energetiky. Západ má obmedziť dovoz palív z Východu. Aj za cenu skokového zvýšenia nákladov pre európsky priemysel, farmy, domácnosti.

Európskych farmárov postavili na nohy pokusy Bruselu rozšíriť zelené obmedzenia z priemyslu aj na poľnohospodárov. V Holandsku sa likviduje chov dobytka. V Nemecku chcela vláda farmárom obmedziť (vyššie zdaniť) naftu – aby prechádzali na ťažké elektromobily. Hoci tie sú extrémne predražené.

V eurokomisii vymysleli, že farmári by mohli platiť emisné poplatky za produkciu metánu pri chove dobytka. Čiže, s prepáčením, za kravské prdy. Tradičné dotácie pre farmárov majú byť v budúcnosti viazané na povinné investície poľnohospodárov do zelených projektov. A zrejme sa budú krátiť. Lebo EÚ má iné finančné priority. Vojenské a geopolitické.

Popritom EÚ nedokáže alebo nechce chrániť vnútorný trh pred dovozom lacných a nekvalitných komodít z Ukrajiny a ďalších krajín mimo Únie, ktoré sa nemusia riadiť nákladnými ekologickými normami. A do ktorých EÚ posiela desiatky miliárd eur finančnej pomoci (Ukrajina).

Európski farmári sa boja, že experimentálna politika Bruselu môže viesť k ekonomickému zničeniu vidieka. Ich obavy sú oprávnené. EÚ zašla v energetickej revolúcii najďalej. Príklad: v Spojených štátoch by bol tvrdý zákaz áut so spaľovacími motormi politicky nepriechodný. V EÚ, ktorú neriadia politici, ale aktivisti, to prešlo rýchlo. A bez verejnej debaty. Podobných príkladov sú desiatky.

Výsledkom sú celoeurópske protesty farmárov. A buďme radi. Brusel už niektoré z najbláznivejších nápadov koriguje. Alebo aspoň – ako má vo zvyku – odkladá.