Prečo je Leyenová pre Strednú Európu väčšou hrozbou ako Putin

Ursula von der Leyenová chce byť znovuzvolená do funkcie predsedníčky Európskej komisie. Jej doterajšie pôsobenie na tomto poste však bolo katastrofálne a čelí rastúcemu odporu európskych voličov. Treba si uvedomiť, že sily, ktoré Leyenová zastupuje, ohrozujú budúcnosť stredoeurópskych národov viac ako Putin. Píše profesor Petr Drulák.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová začala kampaň za pokračovanie vo funkcii aj po európskych voľbách. Tento týždeň ju podporila jej domovská strana, nemeckí kresťanskí demokrati, a rovnakú podporu očakáva od Európskych ľudovcov, najväčšej skupiny v Európskom parlamente.

Euroatlantické štruktúry, ktoré ju do vplyvnej pozície dosadili, musia oceňovať, ako pomáha posilňovať bruselské centrum a súčasne ho podriaďovať americkým záujmom. Leyenová a jej kmotri sa však musia nejako vyrovnať aj s klesajúcou demokratickou podporou európskych voličov.

Pripomeňme si okolnosti jej nástupu pred piatimi rokmi. V európskych voľbách nekandidovala a nikde nezaznievalo, že by sa chystala na akúkoľvek európsku funkciu. O predsedníctvo Komisie sa sprava uchádzal jej stranícky kolega Manfred Weber a zľava Holanďan Frans Timmermans. O Leyenovej sa vedelo len toľko, že sa na čele nemeckého ministerstva obrany vyznačovala skôr bezhraničnou lojalitou voči USA a kancelárke Merkelovej než kompetentným vedením úradu.

Napriek tomu sa šéfkou komisie nestáva na návrh Merkelovej. Síce ju v zákulisí presadzovala, ale nemohla otvorene zradiť oficiálneho kandidáta svojej strany Webera. Leyenovú navrhol francúzsky prezident Macron, ktorého celá politická kariéra sa odvíja v službách transatlantickej oligarchie.

Navyše to využil na presadenie svojej krajanky Christine Lagardeovej do čela Európskej centrálnej banky. V obsluhe finančnej oligarchie nemala konkurenciu: šéfka nadnárodnej americkej právnickej firmy, francúzska ministerka hospodárstva odsúdená za prihrávanie verejných peňazí biznisu, šéfka Medzinárodného menového fondu.

Ale späť k Leyenovej. Aj na inak disciplinovaných nemeckých europoslancov bola francúzska nominácia ich krajanky trochu priveľa a mnohí z nich ju naprieč stranami odmietli. Na to, aby mohla v Európskom parlamente obstáť, vzniká kartel troch tradičných straníckych skupín, konzervatívcov, sociálnych demokratov a liberálov, a aj tak bola schválená len tesnou väčšinou deviatich hlasov. Okolo päťdesiat poslancov zo strán kartelu ju v tajnom hlasovaní nepodporilo.

Služby, ktoré následne poskytla nadnárodným štruktúram, sú nezmerateľné. Vrhla sa do štyroch hlavných bojov: s klímou, s covidom, s Putinom a s vnútorným nepriateľom. Horlivosť, s akou vždy postupuje, presahuje bežné očakávania i jej kompetencie, prináša aj rozsiahle národohospodárske škody.

Klimatický balík, ktorý jej Komisia predložila, predstihol aj predchádzajúce utopické plány, ničí európsky priemysel a poľnohospodárstvo. Kto však žne plody, sú americkí konkurenti a vyberači renty, ktorí sú spojení so zeleným biznisom.

Počas covidu šírila lži o potrebe plošného očkovania a pokúšala sa predpisovať európske ciele, aké percento populácie má byť dokedy zaočkované. Závažnejšie sú ekonomické škody na verejných rozpočtoch, spôsobené tajnými dohodami, ktoré uzavrela s americkou firmou Pfizer. Viedli k neodôvodneným masívnym nákupom očkovacích látok, ktoré boli potom vnucované členským štátom. Podrobnosti rokovaní odmieta zverejniť napriek európskym pravidlám.

Vojna na Ukrajine umožnila Leyenovej naplniť predstavu „geopolitickej komisie“. Podarilo sa jej úplne zatieniť Vysokého predstaviteľa pre zahraničnú bezpečnostnú politiku Borrella aj predsedu Európskej rady Michela. Ten sa nikdy celkom nespamätal zo scény, ktorú mu Leyenová vyviedla v Ankare, keď sa počas prijatia u prezidenta Erdogana odmietala posadiť na miesto, ktoré jej bolo ako členke Michelovej delegácie v súlade s protokolom vyhradené.

Leyenová sa stala hlavnou advokátkou protiruských sankcií a vojenskej pomoci Ukrajine. Napriek zjavnej nepripravenosti na členstvo pozvala Ukrajinu do EÚ. Ako pri každom jej kroku, nezostáva nič iné, len spočítať európske náklady a americké výnosy.

Tento rok v Davose vyhlásila, že hlavnou hrozbou sú dezinformácie. Je to pochopiteľné, ako inak má čeliť katastrofálnej bilancii všetkého, čo na čele EÚ napáchala? Celkom sa hodí označiť každého, kto jej výkon reálne zhodnotí, za dezinformátora, najlepšie za kremeľského dezinformátora, ktorý v záujme Putina ohrozuje európsku jednotu.

Leyenová boj proti údajným dezinformátorom a ďalším vnútorným nepriateľom nikdy nepodceňovala. V jej Komisii ho má na starosti česká komisárka Jourová. Jej útvary bedlivo monitorujú členské štáty, ktoré sa politicky odkláňajú od bruselskej línie, a zhromažďujú podklady na ich ekonomické vydieranie zastavením bruselských platieb. Tradičným terčom je Maďarsko, v minulosti si svoje zažili Poliaci, dnes bojuje Slovensko.    

Napriek svojim nezmerateľným zásluhám čelí Leyenová rastúcemu odporu európskych voličov. V budúcom Európskom parlamente jej možno nebude stačiť súčasný trojčlenný kartel. Preto sa pokúša rozšíriť politickú základňu euroatlantických elít. Vo svojom nominačnom prejave nevylúčila spoluprácu so skupinou Európskych konzervatívcov a reformistov, teda so stranami z okraja európskeho mainstreamu, ako sú poľská PiS, talianski Bratia Talianska, česká ODS, španielsky Vox, holandské Fórum pre demokraciu či slovenská SaS.

Ale prípadnú spoluprácu podmieňuje tým, že preukážu svoju oddanosť demokracii, európskym hodnotám, právnemu štátu, Ukrajine a boju proti údajnému putinovskému oslabovaniu európskej jednoty. Green Deal, ktorý by konzervatívcov zbytočne odrádzal, spomínať nemusela. O tom sa už rozhodlo a bude sa implementovať. 

Leyenová stavila na protiruskú kartu a dohodu s talianskou premiérkou Meloniovou. Meloniová je ideálna partnerka, jej silné vyhlásenia smerom k voličom sprevádza lojálna, pragmatická politika voči Bruselu a v otázke Ruska a Ukrajiny je atlantickejšia ako väčšina talianskych politikov. Navyše, Bratia Talianska by po voľbách mohli na čele európskych konzervatívcov vystriedať poľskú PiS.

Stredoeurópskych konzervatívcov iste oslovuje apel na rusofóbiu. Je na nich, či si uvedomia, že sily, ktoré zastupuje Leyenová, predstavujú pre budúcnosť ich národov vážnejšiu hrozbu ako Putin.