Ešte skôr ako vám toto tajomstvo môjho pokoja prezradím, napadla mi situácia, ktorej som bol svedkom v jednej relácii. Diskutovali spolu na jednej strane dvaja vedci, ktorí sa zaoberali biológiou, evolúciou a Darwinom, a na druhej strane stola sedeli dvaja teológovia. Nebol to však jeden tábor verzus druhý tábor, ale v úcte sa rozprávali o témach ako zmysel života, pôvod človeka a o ostatných základných otázkach. Bol tam cítiť vzájomný rešpekt. Ku koncu celej diskusie jeden neveriaci vedec povedal niečo, čo zasiahlo moje srdce: „Viete čo? Ja týmto kresťanom závidím.“ Myslel to skutočne v dobrom a neskôr to aj rozvinul ďalej: „Ak si predstavím, že existuje dokonalá, nezištná a milujúca láska, ktorá je dobrá už vo svojom základe, a títo kresťania môžu byť jej súčasťou, zažívať ju a mať s ňou vzťah, je to niečo, čo ja ako neveriaci veriacim závidím.“
Vtedy som si to uvedomil. Aj v mojom živote prichádzajú situácie, kedy neviem, čo bude zajtra, neviem, ako niečo dopadne, ale mám túto lásku. To je odpoveď na otázku z úvodu, čo je zdroj môjho pokoja. Zdrojom môjho pokoja je, že sa môžem spoľahnúť na niekoho, kto sa sám aj v Biblii nazval Kniežaťom pokoja, a spoľahnutie sa na toho, kto je omnoho väčší, kto vidí omnoho viac a osobne ma presahuje. Ja s týmto Bohom môžem mať vzťah a môžem zažívať to, že je prítomný v mojom živote. Nie je vzdialená existencia, ale môžem ho vidieť v praktických momentoch môjho dňa. A to je niečo, čo mi uprostred tejto situácie aj s koronou dáva neuveriteľný pokoj. Viem, že Boh je ten, ktorý bude mať posledné slovo a na ktorého sa vo všetkom môžem spoľahnúť.
"Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána."
Jn 20, 19 - 20
Áno, niekedy sú veci ťažké a môže sa mi zdať, že diabol víťazí a podobne. No stále môžem mať oporu v Božej láske a mať s ním vzťah. To mi prináša pokoj. Ako zamyslenie na záver chcem uviesť práve toto. Častokrát si zamieňame šťastie a pokoj. Potom sa naučíme, že pokoj spôsobujú určité veci alebo úspech. No sú to len dočasné momenty šťastia, ktoré po čase vyprchajú. Ja chcem hovoriť o pokoji, ktorý aj uprostred búrky spôsobí, že môžeme pevne stáť.
