Psychiatri z Rooseveltovej nemocnice napísali knihu o poruche hazardného hrania. Rozhodne nie je určená len gamblerom
„Kniha je v istom zmysle akýmsi odborným vyrovnaním sa s medicínskym chápaním problémov týkajúcich sa hazardného hrania. Aj v súčasnosti dochádza k ich mylnému vnímaniu ako problémov primárne etických a sociálnych. Porucha hazardného hrania sa dokonca občas chápe ako medicínsky vykonštruovaná.
Na tomto mieste sa tak opätovne vraciame ku konštatovaniu, že základom destigmatizácie (nehovoriac o liečbe) je prijatie a pochopenie problému takého, aký je. Teda v tomto prípade ako závislosti so všetkými jej zničujúcimi aspektmi,“ uvádzajú autori, prednosta kliniky Michal Patarák a jeho kolegyňa Lenka Jenčová, ktorí knihu písali v čase svojho osobného voľna viac ako dva roky.
Liečba nelátkových závislostí a hazardného hrania má na tejto psychiatrickej klinike viac ako 30-ročnú tradíciu. Pracovisko nelátkových závislostí poskytuje komplexný a pomerne úspešný liečebný program stovkám ľudí. „Za viac ako 30 rokov fungovania sme pomohli mnohým ľuďom, ktorých život a rodiny roky ničila závislosť na hazarde. Sme neustále v kontakte s rozširujúcim sa okruhom liečených pacientov, s ktorými pestujeme obojstranne vzácne vzťahy,“ dodala nemocnica.
Nelátkové závislosti sú skupina psychických porúch, ktorých centrálne znaky sú vznik a udržiavanie závislostného správania, ktoré nie je viazané na užívanie nejakej psychoaktívnej látky, ale na určitú činnosť prinášajúcu pocit odmeny, slasti, vzrušenia alebo uspokojenia. Ruleta, karty či stávkovanie na športové prenosy a hracie automaty sú závislostné správanie, ktoré roky dobre poznáme.
Ale nové, moderné technológie so sebou prinášajú aj moderné nástrahy. Jednou z nich je povedzme aj závislosť na internete či hraní hier v počítači, konzole alebo mobile. Hoci MKCH – 11, ako sa závislosť na hraní hier odborne označuje, predstavuje pomerne novú a ešte nie celkom prebádanú diagnózu, stretávame sa s ňou čoraz častejšie. Netreba pripomínať, že ohrozuje najviac mladšie ročníky. A teda aj naše deti. Tým, že budeme tento problém bagatelizovať, či dokonca ho ignorovať, sa určite nijako nevyrieši.
(TASR)