V bezpečnostnej komunite západných krajín sa začalo hovoriť o tom, že ukrajinská obrana sa môže bez americkej pomoci do jedného alebo dvoch mesiacov zrútiť.
Iniciatíva Francúzska s pondelkovým „pracovným samitom“ má zrejme odvrátiť čierny scenár – vojenský kolaps Ukrajiny. Lídri okolo Macrona chcú ubezpečiť Ukrajinu, že európske krajiny masívne zvýšia pomoc – finančnú aj muničnú. Aby vykryli výpadky podpory Spojených štátov. Slovom, európski daňoví poplatníci majú platiť Ukrajine ešte viac. Lebo Američanom sa už platiť nechce. Aspoň nie tak hladko a spoľahlivo, ako to bolo doteraz.
Ficovej vláde hrozí, že bude tlačená do novej podpory pre Ukrajinu. Teda do nepopulárnej politiky. V takýchto situáciách zvykne Fico cielene provokovať drsnou rétorikou. Aby prekryl sporné politické rozhodnutia, na ktoré musí prikývnuť na európskej úrovni…
To mohol byť jeden z dôvodov, prečo v sobotu pritvrdil v kritike Ukrajiny a EÚ. A v nedeľu nečakane pridal aj emotívne video o bezepčnostnej rade, ktorá má zabrániť nasadeniu slovenských vojakov na Ukrajine.
Napokon, podobnú provokačnú taktiku Fico predviedol – a veľmi úspešne – aj pred januárovou cestou za ukrajinským premiérom. Fico na Slovensku dráždil médiá rečami o tom, že Ukrajina nie je suverénny štát, lebo jej politiku ovládajú Spojené štáty. Na druhej strane: na Ukrajine Fico potichu ubezpečil premiéra Šmyhaľa, že Slovensko bude pokračovať vo vojenskej podpore ukrajinskej armády. Hlavne v dodávkach munície a húfnic. Minister obrany Kaliňák krátko predtým nalial do vojenských podnikov, ktoré vyrábajú zbrane a delostreleckú muníciu pre Ukrajinu, 100 miliónov eur. Zo štátneho rozpočtu.
Ficovi to v januári vyšlo. O vojenskej pomoci Slovenska pre Ukrajinu sa veľa nehovorilo. Médiá mali záchvat z Ficových provokačných rečí, ktorými pred cestou spochybňoval a kritizoval Ukrajinu.
Je možné, že podobný scenár sledujeme aj dnes. Fico doma kritizuje vojenskú politiku EÚ a napína svaly na bezpečnostnej rade. Hovorí o tom, že nedovolí poslať slovenských vojakov za hranice. No je otázne, či bude Fico rovnako rozhodne blokovať záväzky neformálneho európskeho samitu o rapídnom zvýšení pomoci pre Ukrajinu. Na otvorený spor s európskymi partnermi a neskoršie vetovanie rozpočtu Únie zrejme nebude mať chuť ani silu. Predsa len, jeho priority sú dnes na inom fronte – na tom domácom a tresnoprávnom.
Pokiaľ ide o tému malých západných kontingentov priamo na Ukrajine, táto téma zrejme nebude taká nebezpečne naliehavá, ako to vykresľuje Fico. A ak by časom bola, tak narazí. V Spojených štátoch na republikánov, Trumpa a voľby. A v Európe na prostý fakt, že na to vojensky nemá. Aktívni môžu byť Briti alebo Poliaci a ich servisné vojenské jednotky na západnej Ukrajine, no na otočenie pomerov síl na bojisku to stačiť nemôže. Briti a Poliaci chcú byť prítomní na Ukrajine hlavne preto, aby dokázali priamo na mieste politicky kontrolovať unavenú ukrajinskú vládu. A sebadeštrukčný bojový kurz Ukrajiny.
Väčší vstup západných krajín do priamych bojov s Ruskom je – dúfajme – stále nereálny.
Je vysoko pravdepodobné, že Európa bude na pondelkovom samite prioritne riešiť zvýšenie finančnej pomoci Ukrajine a masívnejšie dodávky zbraní, hlavne raketovej munície. Aby sa aspoň čiastočne dorovnalo to, čo dnes Ukrajincom nedokážu dodať Spojené štáty.
Treba však priznať, že aj tento scenár by bol pre Európu tragický.
Boli to predsa Spojené štáty, ktoré v roku 2008 ignorovali odmietavé postoje Nemecka a Francúzska a tlačili na rozširovanie NATO o Ukrajinu. Hoci táto expanzívna politika Aliancie mohla viesť k vojne v Európe (varovali pred tým Kissinger, Maersheimer, Sachs…).
Po roku 2014 to boli práve Spojené štáty a Británia, ktoré podporovali tvrdý postup ukrajinskej armády proti povstalcom na východe Ukrajiny. Ukrajinu vyzbrojovali, cvičili jej vojakov, dodávali vojenských inštruktorov, budovali na ukrajinskom území výcvikové centrá a základne CIA. Varovania, že nasadenie ukrajinskej armády proti ruským menšinám na východe Ukrajiny a rozbeh Ukrajiny do NATO môžu viesť k vojne s Ruskom, sa ignorovali. Prípadne sa odbíjali ubezpečeniami, že v prípade krízy budú Spojené štáty vojensky podporovať Ukrajinu.
Dnes, v čase desiateho roku vojny na Ukrajine, druhého roku vojny s Ruskom a v čase vyčerpania ukrajinských síl, sú to práve Spojené štáty, v ktorých sa ďalšia pomoc pozastavila. Dôvod: v Spojených štátoch funguje to, čo už dlhšie nefunguje v EÚ – politika. Nákladné vyzbrojovanie Ukrajiny, ktoré aj tak nevedie k deklarovaným cieľom, ale k ďalším stratám ukrajinských území, už nemá hladkú podporu Kongresu. Narazilo to na odpor – politický odpor – republikánskej opozície.
Pre Trumpa a republikánov je prioritou ochrana amerických hraníc pred nelegálnou migráciou. A ochrana Spojených štátov pred demografickým rozkladom. Americká pomoc pre Ukrajinu sa pre domáce politické spory dočasne odložila.
Zároveň hrozí, že americká pomoc bude chabnúť aj z iných dôvodov. Napríklad racionálnych. Vrhať stovky miliárd dolárov do konfliktu, v ktorom Ukrajina stráca ďalšie územia, nie je možné donekonečna. Hlavne ak sú spojenci USA pod tlakom aj na Blízkom východe, v Afrike, v juhočínskom regióne…
Politická blokáda americkej pomoci prišla z pohľadu prezidenta Zelenského v najhoršom možnom čase. Vtedy, keď Ukrajina stráca sily a keď sa jej pôvodná stratégia rozpadáva. Ukrajina dnes zúfalo čaká na pomoc zo Západu. Pretože iné možnosti, napríklad rokovania s Ruskom o prímerí a vojenskej neutralite Ukrajiny, odmietla.
Najnovšie snahy prehodiť ukrajinské bremeno z amerických pliec na európske, sú zvrátené. Aj vojensky, aj finančne, aj morálne. Vrhať miliardy eur do vojny a nemať pri tom nijaký realistický plán – to je nezmyselné. Je to len zúfalé kupovanie času. A útek pred riešním: dohodami Západu, Ukrajiny a Ruska.
Fico by mal o tom nahlas hovoriť nielen doma, pred kamerami, ale aj pred európskymi kolegami. Aby občas počuli aj niečo iné ako aktivistické kecy. Jednoducho, proti vojnovým jastrabom treba zorganizovať reálny politický odpor. Ako v Spojených štátoch. Inak bude Európa aj ďalej kŕmiť konflikt, ktorý Ukrajinu ničí a EÚ oslabuje. A ešte sa pri tom bude tváriť odhodlane. Ako v klube slabomyseľných.
