Vyslanie vojakov na Ukrajinu rozbúrilo slovenskú politiku. Podporili by tento krok opozičné strany?

Predseda NR SR B. Kollár sa stretol s predsedami politických strán Michal Šimečka, Michal Šipoš, Milan Majerský a Richard Sulík. Foto: Pavel Neubauer/TASR

Pochybovať o prípadnom vyslaní slovenských vojakov na Ukrajinu je zbytočné v prípade strán vládnej koalície. Premiér Robert Fico takúto možnosť jasne odmietol. Podporili by však opozičné strany pripojenie Slovenska ku krajinám, ktoré by nasadili vlastných vojakov na Ukrajine?

Opoziční politici, ktorých oslovil denník Štandard, povedali, že nejde o relevantnú otázku alebo že by išlo o bezpečnostné riziko. Ani jeden z nich nepodporil vyslanie slovenských vojakov na Ukrajinu.

Macron nevylúčil nasadenie vojsk

Úvahy o vyslaní vojsk z krajín EÚ, respektíve NATO na Ukrajinu boli na stole pondelkového samitu v Paríži. Potvrdil ich priamo francúzsky prezident Emmanuel Macron. Nevylúčil v budúcnosti nasadenie pozemných jednotiek svojej krajiny. V závere samitu hovoril, že na dosiahnutie toho, aby Rusko nezvíťazilo v útočnej vojne, nič nie je vylúčené.

Na stretnutí hláv a vlád vyše 20 štátov podľa Macrona nepanovala zhoda, pokiaľ ide o prípadné vyslanie vojakov. Povedal však, že v dynamike vývoja v budúcnosti nemožno „nič vylúčiť“. Každá krajina o tom podľa neho môže rozhodnúť samostatne a zvrchovane.

Aj poľský prezident Andrzej Duda potvrdil, že sa o tejto veci v Paríži hovorilo a bola o tom najvášnivejšia diskusia. Nedošlo však k zhode a nepadli žiadne rozhodnutia. Duda odmietol povedať, ktorá krajina predložila návrh na vyslanie vojsk. Podľa informácií Štandardu má ísť aj o tých najdôležitejších hráčov.

Slovenská opozícia hovorí o riziku či irelevantnej otázke

Keď premiér Robert Fico pred konferenciou v Paríži otvoril tému vyslania vojakov z krajín EÚ a NATO na Ukrajinu, opozícia tvrdila, že straší. Najnovšie sa z radov slovenskej opozície ušla nepriama kritika aj samotnému Macronovi.

Poslanec Tomáš Valášek z Progresívneho Slovenska (PS) povedal, že ho slová prezidenta Marcona zarazili a že nielen jeho, pretože vysielanie vojakov nebolo v agende.

„Odkiaľ to zobral prezident Macron, neviem. V každom prípade na tomto určite nebude zhoda. Nikto nemá záujem na vstupe spojeneckých vojsk do konfliktu s Ruskom. Bola by to tak riziková vec, nikdy by to nemalo podporu,“ zhodnotil Valášek.

Predseda KDH Milan Majerský hovorí, že premiér Fico začal rozširovať vlnu strachu a hrozieb, ako keby už slovenskí vojaci mali napochodovať na Ukrajinu. Túto tému nepokladá za relevantnú a nie je dôvod sa o tom baviť.

„Slovenská armáda nedisponuje takým vojskom a takými počtami mladých mužov, aby mohli odísť na Ukrajinu. Je to irelevantná otázka,“ zdôraznil.

Poslanec Gábor Grendel (hnutie Slovensko, Za ľudí, KÚ) zareagoval, že neodpovie, pretože je to špekulatívna, veľmi citlivá otázka. Dodal, že účasť slovenskej armády na území iného štátu je prekročenie hranice a môže znamenať bezpečnostné riziko.

Líder SaS Richard Sulík nechcel otázku o vyslaní vojakov komentovať. Jeho stranícky kolega poslanec Juraj Krúpa povedal, že samit v Paríži bol iba otvorenou diskusiou bez záväzných záverov. „Na Donbas by som poslal Fica, aby si tam otvoril kanceláriu,“ poznamenal.

Niekdajší asistent poslankyne Anny Záborskej (Kresťanská únia) a dvojka na kandidátke do eurovolieb Michal Považan uviedol, že Kresťanská únia je dôsledne proti vstupu slovenskej armády do konfliktu na Ukrajine.

Munícia pre Ukrajinu

Na samite v Paríži sa lídri dohodli na posilnení dodávok munície pre Ukrajinu. Podľa českého premiéra Petra Fialu sa hovorilo o českom návrhu nakúpiť muníciu z tretích krajín. Zapojiť sa chce do nej približne 15 štátov. Snahou je preklenúť obdobie, keď európske krajiny zvýšia výrobné kapacity.

O nedostatku munície hovoril v pondelok aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Z milióna nábojov, ktoré nám Európska únia prisľúbila, neprišlo 50 percent, ale, bohužiaľ, 30 percent,“ povedal po stretnutí s bulharským premiérom Nikolajom Denkovom.

Opozícia by bola za

Šéf KDH Majerský zdôraznil, že Ukrajina sa musí niečím brániť. Je otvorený možnosti, aby sa Slovensko  pripojilo ku krajinám, ktoré by nakúpili pre našich východných susedov muníciu v tretích krajinách. „Je to cesta, ako by sme mohli pomôcť Ukrajine,“ povedal Majerský.

Poukázal na vyjadrenia vládnych predstaviteľov, že „ani náboj pre Ukrajinu“.  „Pritom sa z rozpočtu Slovenska vyčlení 100 miliónov eur, aby ich vláda dala súkromným a polosúkromným zbrojárskym firmám, ktoré následne vyvezú muníciu na Ukrajinu. Nemôžeme teda slovenským občanom povedať, že ani náboj na Ukrajinu,“ mienil Majerský.

Poslanec Grendel povedal, že je zodpovednosťou vládnych strán zhodnotiť, či štát má finančnú kapacitu, aby sa zapojil k ďalšej dodávke munície alebo nie.

Slovensko je podľa ďalšieho poslanca Valáška na rozdiel od mnohých iných krajín EÚ veľkým výrobcom munície. „Živo si viem predstaviť, že namiesto toho, aby sme kupovali muníciu z tretích krajín, budeme investovať do produkcie u nás, pretože tým vieme pomôcť zmysluplne rýchlo. Rozdiel je v tom, či vieme pomôcť rýchlo,“ doplnil Valášek.

Poslanec Krúpa hovorí, že Slovensko by sa malo pridať k európskym krajinám, ktoré by mohli mobilizovať ďalšiu muníciu pre Ukrajinu zo zásob tretích štátov.

Kandidát na europoslanca za Kresťanskú úniu Považan uviedol, že Kresťanská únia nemá dostatok informácií o tejto iniciatíve, preto sa k nemu nevie vyjadriť.

Denník Štandard oslovil aj rezort obrany, či podporí českú iniciatívu nakúpiť delostreleckú muníciu pre Ukrajinu mimo krajín EÚ. Pýtali sme sa tiež, akou sumou by mohlo Slovensko prispieť. Odpoveď zatiaľ neprišla.


Ďalšie články