7 dní v kocke: Spor o Ukrajinu ukázal, akí sú vojnoví jastrabi pokryteckí. A nebezpeční

Exclusive - Emmanuel Macron Meets Volodymyr Zelenskyy - Paris, France - 18 Feb 2024 Francúzsky prezident Emmanuel Macron a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj reagujú po tlačovej konferencii v prezidentskom Elyzejskom paláci v Paríži 16. februára 2024. Foto: Profimedia.sk

V rubrike 7 dní v kocke Dag Daniš komentuje hlavné témy týždňa. Dnes o šialených pokusoch zatiahnuť Európu do vojny na Ukrajine; o pokryteckej reakcii progresívcov; o Ústavnom súde, ktorý koriguje Ficovu trestnú politiku a o slovenskom občanovi, ktorému sa konečne zrušia sankcie, čo na neho uvalila EÚ.

1. Krok od katastrofy

Najdôležitejšou udalosťou týždňa – a zatiaľ aj roka 2024 – bol Macronov vojnový samit európskych krajín. Riešil mimoriadne nebezpečnú výzvu: zapojenie európskych vojakov do vojny na Ukrajine.

Na výbušný program samitu v predstihu upozornil Robert Fico. Pôvodne to vyzeralo ako strašenie. Nakoniec sa však potvrdilo, že hovoril o celkom reálnej hrozbe. A ak zvyšoval hlas, tak oprávnene.

Viacerí lídri potvrdili, že jednou z horúcich tém samitu bola otázka priameho nasadenia európskych vojakov na Ukrajine. Aby zabezpečovali servis pre moderné raketové systémy a bojové lietadlá, na ktoré Ukrajinci nemajú výcvik.

Poľský prezident Duda potvrdil, že o tejto veci prebiehali najvášnivejšie spory. Nemecký kancelár Scholz bol po samite ešte otvorenejší. Priznal, že na Nemecko partneri tlačili, aby dodalo Ukrajine strely s plochou dráhou letu (a dlhším doletom) Taurus. To by si podľa Scholza vyžadovalo vyslanie nemeckých vojakov na Ukrajinu.

Nemci priamy vstup do vojny na Ukrajine rázne odmietli. Našťastie.

Tento scenár by bol totiž najhoršou zo všetkých dostupných možností. A pre Európu mimoriadne nebezpečnou. NATO nasadenie vojakov na Ukrajine odmietlo. To isté avizovali Spojené štáty. Američania sú pred voľbami zdržanliví. Presnejšie: musia byť zdržanliví. Ak by aj americká vláda chcela vystupňovať vojenskú pomoc Ukrajine, bolo by to politicky nepriechodné. Republikáni sú proti. Keby sa Európa v tejto situácii vrhla do vojnového rizika sama – bez NATO a bez Američanov – bolo by to šialené. Aj vojensky, aj morálne.

Nemcom môžeme byť vďační, že na samite neustúpili tlakom. A nakreslili – rovnako ako NATO – celkom jasnú červenú čiaru. Priamy vstup Nemecka do vojny na Ukrajine je vylúčený. Dokonca aj v prípade, že by išlo o širšiu akciu NATO.

Je však smutné, že tieto návrhy sa vôbec riešili ako vážna téma.

Američania v minulosti najviac tlačili na rozširovanie NATO o Ukrajinu a na tvrdý postup ukrajinskej armády proti ruským menšinám na východe Ukrajiny (2014) – aj za cenu rizika vojny. Výhrady Nemcov a Francúzov k rozširovaniu NATO a zvyšovaniu bezpečnostných rizík ignorovali. Po februári 2022 tlačili na to, aby sa blokovali návrhy na mierové dohody s Ruskom a aby sa kríza vyriešila vojensky. Porážkou Ruska ukrajinskými rukami.

Dnes, keď Ukrajina prehráva vojnu s Ruskom, Američania oznamujú, že na Ukrajinu nemôžu poslať vojakov. A dokonca nevedia dodať ani sľúbenú finančnú pomoc, pretože progresívna Bidenova vláda narazila na republikánov. Finančná podpora Spojených štátov pre Ukrajinu je pozastavená. Bremeno ukrajinskej vojny skončilo na pleciach Európy. Ako sa dalo čakať…

Zdroje z diplomatického prostredia tvrdia, že celý Macronov samit bol prioritne namierený na zlomenie Nemecka. Briti priznali, že na Ukrajine už svojich vojakov majú, aj keď len v obmedzenej miere. Ak by do vojny priamo vstúpili nemeckí vojaci, respektíve Nemecko ako najsilnejšia krajina Európy, Británia by vojenské nasadenie na Ukrajine mohla rozšíriť, podobne ako Poľsko a ďalšie európske krajiny. Nakoniec tieto bláznivé plány uviazli na strohom nein.

Ak by prešli, Európa by mala nakročené k zrážke s Ruskom, na ktorú bez Američanov nemá. Rusko už odkázalo, že nasadenie západných vojakov na Ukrajine by znamenalo, že konflikt Ruska s krajinami NATO by bol nevyhnutný. Putin dodal, že Rusko má prostriedky na to, aby likvidovalo ciele v tých západných krajinách, ktoré by vojensky ohrozovali Rusko.

Asi netreba dodávať, že v prípade čierneho scenára by bola bojiskom väčšieho konfliktu Európa. Hlavne stredná a východná.

Dobrou správou je, že tak ďaleko to zatiaľ nezašlo. Plán na nasadenie európskych vojakov na Ukrajine neuspel.

Zlou správou je, že závery samitu aj tak vedú k eskalácii vojny. Macron oznámil plány na veľkú „raketovú a muničnú koalíciu“. Tá má zahŕňať aj krajiny mimo EÚ a mimo NATO (možno Indiu) a Ukrajine má zabezpečiť rapídne zvýšenie dodávok zbraní a munície. Vrátane raketovej s dlhším doletom, aby mohli Ukrajinci podnikať útoky – napríklad – na ruský Kerčský most. Alebo na ruskú Čiernomorskú flotilu.

India však uvoľnenie svojej delostreleckej munície pre Ukrajinu odmieta. Do konfliktu nechce vstúpiť ani priamo, vyzbrojovaním Ukrajiny, ani nepriamo, cez dodávky munície sponzorom vojny z EÚ. Plány Macrona sa tak zrejme oblúkom vrátia tam, kde boli v pondelok. K téme dodávok moderných raketových systémov a rakiet s dlhším doletom, čo by si zrejme vyžadovalo nasadenie západných vojakov na Ukrajine.

Na dodávky rakiet s dlhým doletom vyzval po samite aj Európsky parlament.

To by pravdepodobne viedlo k odvete Ruska. Pretože západné rakety s dlhším doletom pri ruských hraniciach by znamenali priame ohrozenie Ruskej federácie. A prekročenie červenej čiary.

2. Pozor na pokrytcov

Spor o postup vo vojne na Ukrajine ukázal aj ďalšiu znepokojujúcu vec: faloš, pokrytectvo a stratu úsudku progresívcov a ďalších vojnových aktivistov.

Progresívci a ich médiá si pred hrozbou zakryli oči. Popreli realitu. Fico si podľa nich vymýšľal, konšpiroval a šíril dezinformácie. Vybavené.


Vytvorte si účet zadarmo
alebo sa prihláste do svojho účtu a dočítajte tento článok.

Pokračovaním súhlasíte s aktualizovanými Podmienkami k ochrane súkromia a Všeobecnými obchodnými podmienkami