Mičovský ocenil petíciu Za živú krajinu. Ekologickejšie poľnohospodárstvo chce dvadsaťtisíc ľudí

Intenzívne poľnohospodárstvo na veľkých plochách doslova vygumovalo život z krajiny. Z vidieka mizne pestrosť, vtáčí spev, motýle a včely. Prispievajú k tomu dotácie, ktoré zvýhodňujú najväčších pestovateľov. Petíciu Za živú krajinu podpísalo už vyše 20-tisíc ľudí.

Organizátori odovzdali petíciu ministrovi pôdohospodárstva Jánovi Mičovskému (OĽANO). Ten kroky aktivistov ocenil a podporil navrhované riešenia v petícii.

„Nezmeníme minulosť, no dokážeme ovplyvniť budúcnosť a na tej by malo záležať v tejto krajine každému jednému z nás. Ja môžem z tohto miesta sľúbiť, že s mojimi kolegami urobím všetko preto, aby sa vrátila do našej krajiny pestrosť,“ uviedol Mičovský.

Zároveň ho teší, že v prípade zlepšovania vidieka sa ozýva čoraz viac hlasov.

„Teraz máme jedinečnú príležitosť na oživenie našej krajiny. Aktuálne prebieha reforma poľnohospodárskej politiky. Je to možnosť nastaviť nové, lepšie pravidlá pre prírodu aj pre ľudí,“ píše sa na stránke iniciatívy Za živú krajinu.

Chcú iný prístup k poľnohospodárstvu

Iniciátormi petície sú združenia Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko, Bratislavské regionálne ochranárske združenie, Ochrana dravcov na Slovensku a iniciatíva My sme les.

Podľa aktivistov momentálne nastavená poľnohospodárska politika podporuje intenzívny spôsob hospodárenia, ktorý vytvára obrovskú záťaž na životné prostredie. Dotácie pre farmárov navrhujú nastaviť tak, aby boli motivovaní hospodáriť ohľaduplne k prírode a jej diverzite.

Ochranári chcú obmedziť používanie pesticídov a podporovať farmárov pri prechode na ekologické poľnohospodárstvo.

Menšie a zelenšie farmy

Každá farma by podľa nich mala mať vytvorený priestor pre biodiverzitu aspoň na desiatich percentách výmery. Stromy, kríky či pasy kvetov majú slúži ako útočisko pre hmyz, vtáky a drobnú zver.

Za dôležité považujú motivovať farmárov k zmenšovaniu výmery na maximálne 20 hektárov. Farma by mala byť rozčlenená zatrávnenými poľnými cestami, alejami a biopásmi, aby bola krajina odolnejšia voči klimatickým zmenám.

Farmári by mali byť nabádaní aj k častejšiemu striedaniu plodín, aby sa znížil počet pestovania energetických plodín, ktoré majú nepriaznivý vplyv na prírodu, biodiverzitu a pôdu.

Podpora eko farmárov

Iniciátori petície chcú podporiť farmárov, ktorí hospodária ohľaduplne k prírode, aby boli konkurencieschopní oproti pestovateľom energetických plodín, napríklad repky olejnej.

Tlak proti zmenám však môže byť veľký, pretože niektorým agropodnikateľom, ktorí hospodária intenzívne na veľkých plochách, takýto spôsob vyhovuje. Dosahujú tým väčšie zisky, môžu používať väčšie stroje, intenzívnejšie postupy a na obrábanie rovnakej plochy im stačí zamestnať menej ľudí.

Ohrozené vtáky a hmyz

Ochranári tvrdia, že intenzívne hospodárenie vedie k úbytku vtáctva aj hmyzu. Za tým podľa nich stojí Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) Európskej únie.

Poukazujú na pokles bežných druhov vtáctva v Európe o 55 percent a viacerých druhov hmyzu o 74 percent od roku 1980. Na Slovensku podľa nich došlo k strate vzácnych vtáčích druhov napríklad brehár čiernochvostý, hvizdák veľký či ležiak úhorový.

Ministerstvo plánuje zmenu

Ministerstvo pôdohospodárstva uviedlo, že do nového strategického plánu na roky 2023 až 2027 v rámci ekoschém priamych platieb navrhnú viaceré typy intervencií podporujúce biodiverzitu, prírodné zdroje a klímu.

Pôjde napríklad o diverzifikáciu plodín a tvorbu ochranného pásu s povinnosťou zabezpečiť maximálnu súvislú výmeru jednej plodiny. Navrhované sú aj ochranné plochy pre opeľovače, ktoré budú pozostávať zo zmesi plodín.

Agrorezort plánuje v rámci rozvoja vidieka ochranu biotopov sústavy Natura 2000 aj mimo nej.

V rámci sceľovania pozemkov chce ministerstvo uprednostniť budovanie zelených krajinných prvkov. V prechodnom období bude z programu vyčlenených na komplexné pozemkové úpravy na roky 2021 až 2022 celkovo 55 miliónov eur.

V budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike je na pozemkové úpravy vyčlenených 30 miliónov ročne, teda na roky 2023 až 2027 celkovo 150 miliónov eur.

Agrorezort deklaruje, že bude klásť dôraz na používanie chemikálií a vzdelávanie poľnohospodárov, ktorí tieto prípravky používajú. K zlepšeniu a napĺňaniu cieľov by mali prispieť aj aktivity poľovníkov.