Pediatri už fyzicky nevládzu: za detskú pohotovosť v Námestove sa však stále tvrdo bojuje

NÁMESTOVO – Detskú pohotovosť v Námestove by mali od 1. júla tohto roku zrušiť. Zúfalí rodičia už spisovali petície, do boja sa zapojili aj krajskí poslanci a susedné mestá. Podľa hovorkyne ŽSK naši pediatri jednoducho nevládzu.

Senior doctor overwork Tired and sleeping Ilustračné foto. Foto: Istock

O rušení detskej pohotovosti v Námestove sme informovali ešte na jeseň minulého roka. Rezort zdravotníctva prijal v septembri 2023 vyhlášku týkajúcu sa úpravy pevných bodov ambulantnej pohotovostnej služby (APS) pre deti a dorast. Cieľom bolo okresať pôvodných 61 APS na 40 do konca roka 2024.

Občania Námestova na túto vyhlášku reagovali petíciou, na ktorej bolo viac ako 22-tisíc podpisov za zachovanie pohotovosti v meste. Ani hlas ľudu však nepomohol a pohotovosť chceli od 1. júla tohto roka zrušiť.

Dnes sa za ambulanciu bojuje opäť, pričom iniciatívu prebrali poslanci ŽSK z okresu Námestovo, ktorí vytvorili petičný výbor. Ich argumentácia v prospech zachovania pohotovosti má niekoľko jasne vytýčených bodov.

„V regióne je zlý stav komunikácií a ciest. Pokiaľ ľudia prídu o detskú pohotovosť, budú musieť cestovať do Trstenej, v niektorých prípadoch až do Dolného Kubína. Častokrát pritom dokázala detská pohotovosť efektívne pomôcť mamičkám s deťmi, nemocnici v Trstenej odfiltrovala až 90 percent prípadov,“ tvrdí Igor Janckúlik, poslanec ŽSK za okres Námestovo.

Ročne vyšetrila pohotovosť v Námestove približne 6-tisíc detských pacientov. Foto: Oravská poliklinika Námestovo

V okrese Námestovo je už dlhodobo vysoká pôrodnosť, čo členovia petičného výboru taktiež pri svojej komunikácii zdôrazňujú. Zachovanie APS v meste je podľa nich dôležité z hľadiska poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Kde je vôľa, tam je cesta

Záchranné lano pre pohotovosť je v dohode, ktorú uzavrela ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková so Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS). Aj tí totiž lobujú za zachovanie niektorých pohotovostí.

Žilinský Štandard oslovil primátorku mesta Trstená – Magdalénu Zmarzlákovú, ktorá je členkou Sekcie zdravotníctva pri ZMOS-e, a ktorá sa aktívne snaží pomôcť udržať pohotovosť na svojom mieste.

„Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková sa dohodla so ZMOS-om, že pokiaľ sa lekári zaviažu slúžiť v ambulantnej pohotovostnej službe (APS) do 20:00, tak nastane revízia vyhlášky, ktorou by pohotovosť mala zaniknúť. Momentálne preto prebiehajú rokovania a rozhovory s detskými lekármi v Námestove,“ priblížila nám primátorka.

Rovnako ako Igor Janckúlik, aj ona zdôrazňuje, že detská pohotovosť v Námestove je mimoriadne potrebná, nehovoriac o tom, že jej zrušením sa zníži dostupnosť zdravotnej starostlivosti v okrese. Pokiaľ sa však lekári s ministerstvom zdravotníctva dohodnú, všetko ostane nezmenené.

Rozhodnutie majú v rukách lekári

V minulosti sa k rušeniu pohotovosti vyjadril aj riaditeľ Hornooravskej nemocnice s poliklinikou v Trstenej, ktorá by v prípade zrušenia ambulancie v Námestove prijala nielen jej pacientov, ale aj jej slúžiacich pediatrov.

„Ja som ešte na jeseň minulého roka avizoval, že v najhoršom prípade vieme ako nemocnica spraviť z námestovskej ambulancie naše vysunuté pracovisko. Pokiaľ sa však teraz ukáže, že by pediatri nemali záujem v Námestove ďalej pôsobiť, potom je celý koncept zbytočný,“ povedal nám riaditeľ nemocnice Marián Tholt, ktorý dúfa, že lekári v Námestove ostanú.

„Pre mňa je nepochopiteľné, prečo by lekári vôbec nechali deti takto napospas a petíciu by nepodpísali. Služby na pohotovosti nie sú také zlé, vychádza to približne na 2 služby do mesiaca. Je pravda, že pokiaľ by sa spojili s nami, mali by služieb menej. Ak by sa ale lekár takto vyhýbal zodpovednosti a pomoci pacientom, potom neviem, prečo išiel študovať medicínu,“ dodal s rozhorčením riaditeľ.

Podľa jeho slov sa riešenie nájde vždy, hlavne v prospech pacienta. „Sami môžeme byť hocikedy pacientmi. Musíme preto urobiť všetko preto, aby sme pacientom pomáhali,“ povedal nám na záver rozhovoru.

V minulosti sa konala dlhá diskusia medzi rezortom zdravotníctva, samosprávnymi krajmi a pediatrickou spoločnosťou. Výsledkom diskusie bolo podľa hovorkyne ŽSK vyjadrenie, že pediatrov je nedostatok, vekový priemer sa neustále dvíha a pediatri považujú svoje fyzické možnosti za vyčerpané. Preto ministerstvo pristúpilo k spomínanej vyhláške.

Naši pediatri už jednoducho nevládzu, vo výkone im bráni vek

O zachovanie pohotovosti sa dlhodobo zaujíma aj vedenie ŽSK. „Pri stretnutiach na ministerstve, ako aj v pripomienkovom konaní k legislatíve týkajúcej sa zrušenia pevných bodov detskej pohotovostnej služby sme žiadali zachovanie pevného bodu APS v Námestove s argumentáciou najvyššej pôrodnosti v kraji a ťažkej dostupnosti viacerých lokalít. Pripomienky boli však zo strany MZ SR zamietnuté,“ vyjadrila sa pre Žilinský Štandard hovorkyňa ŽSK Eva Lacová.

Vekový priemer pediatrov v regióne je 59 rokov, pričom 37 percent z pediatrov má nad 65 rokov. „Práve vzhľadom na vysoký vekový priemer pediatrov hrozí, že ak na nich bude vyvíjaný tlak, ukončia svoju ambulantnú prax, čím ich ambulancie zaniknú. Nielenže nebude dosť lekárov na služby na pohotovosti, ale rodičia nebudú mať možnosť zdravotnej starostlivosti pre deti,“ dodala Lacová.

Všetko je teda v rukách námestovských pediatrov, ktorí musia zhodnotiť svoje fyzické možnosti a iné faktory. Podpísané dohody s lekármi musia prísť do kancelárie ZMOS-u do piatku 15. marca 2024. Našich čitateľov budeme informovať o tom, ako rozhovory s lekármi dopadli a aký bude od 1. júla osud námestovskej pohotovosti pre deti a dorast.


Prelomový rozsudok rodinného súdu v Londýne ukázal, aké dôležité je puto matky a jej dieťaťa, a rovnako právo na jeho vývin v rodine s matkou. Hoci dieťa adoptoval homosexuálny pár mužov a odmietal ho pustiť k biologickej matke, súd v podobných prípadoch stanovil jasné pravidlá v prvom rozsudku tohto druhu. Viac v článku.

prečítať viac

ECB vo štvrtok znížila úrokové sadzby. V tomto roku to nemusí byť poslednýkrát. Rozhodnutie Európskej centrálnej banky znížiť úrokové sadzby o 25 bázických bodov bolo podľa prezidentky ECB Christine Lagardovej „jednomyseľné“.

prečítať viac

Výška hrubej minimálnej mzdy v budúcom roku je už známa. Oproti roku 2024 poskočí o 66 eur. Pre tých, ktorí ju zarábajú, by malo ísť o dobrú správu. Môže v tom však byť háčik.

prečítať viac

Dôležitý motor slovenského ekonomického rastu je vraj ohrozený. Peniaze z európskych fondov majú mamutí podiel na slovenských verejných investíciách.

prečítať viac

V sobotu v noci prišli zo Spojených štátov dve správy. Jedna je dobrá, druhá výrazne horšia.

prečítať viac