Na Horehroní bude ťažba ako nikdy predtým. Obce sa boja povodní a zničených ciest

Štátny podnik Lesy SR tvrdí, že čiernobalocké lesy, ktoré boli vždy pýchou horehronského regiónu, sú v kritickom stave. Územie s rozlohou približne 15-tisíc hektárov čelí podkôrnikovej kalamite.

Napadnuté stromy chce vyrúbať. Po tomto kroku zostane na území asi tisíc hektárov súvislých holín.

"V súčasnosti sme na stave 500-tisíc kubíkov kalamitného dreva s tým, že na tento rok je úplne reálne, že to možno pôjde až k miliónu kubíkov. Jediný účinný a efektívny spôsob boja proti lykožrútovej kalamite je vyťaženie suchého alebo napadnutého dreva, ktoré treba v čo najrýchlejšom čase dostať von z lesa. Potom môžeme pristúpiť k jeho obnove, revitalizácii," zdôraznil vo Vydrovskej doline v Čiernom Balogu generálny riaditeľ Lesov SR Tibor Menyhart.

Ministerstvo pripúšťa, že pôjde o státisíce kubíkov dreva

Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč (Smer) sa kalamitou na Horehroní začal okamžite zaoberať. V stredu predložil na rokovanie vlády návrh na vyhlásenie mimoriadnej situácie.

"Ešte v roku 2021 bol počiatočný stav okolo 64-tisíc kubíkov kalamity, z roka na rok sa situácia zhoršovala. Predchádzajúce vlády však za 3,5 roka situáciu neriešili, až sme sa dostali do aktuálneho stavu," tvrdí Takáč.

Predložil aj materiál, v ktorom vysvetľuje, prečo sú stromy v Banskobystrickom kraji tak veľmi napadnuté lykožrútom. V rokoch 2018, 2019 a 2020 spadlo málo zrážok. V roku 2022 sa k tomu pridalo extrémne sucho, ktoré oslabuje stromy a pomáha škodcovi premnožiť sa.

Horehronské smrekové lesné porasty sú podľa rezortu v súčasnosti "v stave hromadného rozpadu". 

Lesníkov čaká tento rok spracovať o 235 percent viac kalamitného dreva, než bolo potrebné spracovať minulý rok.

To nie je všetko. Podľa prognózy Lesníckej ochranárskej služby bude zastabilizovanie situácie na Slovensku trvať 6 – 8 rokov. Najvyššia náhodná ťažba sa predpokladá v roku 2027 (až na úrovni troch miliónov metrov kubických dreva). Postupný pokles v ťažbe sa očakáva v rokoch 2028 – 2030.

Vyhlásili mimoriadnu situáciu

Vláda sa v stredu uzniesla, že v oblasti treba vyhlásiť mimoriadnu situáciu.

Ešte v stredu večer zasadal krízový štáb na Okresnom úrade v Brezne a od štvrtka vyhlásil mimoriadnu situáciu z dôvodu živelnej pohromy spôsobenej premnožením podkôrneho hmyzu a poškodením smrekových lesov v oblasti Horehronia.

Podľa agrorezortu to umožní efektívne zvládnutie vzniknutej situácie, lepšie oboznámenie obyvateľstva na miestnej úrovni o stave a takisto umožní lepšie vyhodnocovať opatrenia na riešenie mimoriadnej udalosti.

Vodu nebude mať čo zadržať

V tejto oblasti nie sú len hospodárske lesy, ale aj ochranné lesy, ktoré zadržiavajú vodu. Obce sa boja, že keď kalamitné drevo vyrúbu, vzniknú zosuvy pôdy a povodne.

"Smrek, ktorý má objem jeden meter kubický, dokáže zadržať okolo 150 litrov vody. Viete si predstaviť, aké následky môže mať výrub milióna kubíkov dreva?" povedal pre Štandard starosta obce Čierny Balog Michal Vetrák (nezávislý). "Takýto rozsah ťažby si nepamätajú ani najväčší veteráni, čo sa týka lesných hospodárov," ilustroval starosta.

Obec Černy Balog preto na stredajšom zasadnutí obecného zastupiteľstva predniesla požiadavky pre vládu a lesníkov. Žiada, aby vykonali okamžité, priebežné a neskôr aj trvalé protipovodňové opatrenia na drobných vodných tokoch a lesných pozemkoch, aby nevznikli riziká v prípade prívalových alebo dlhodobých dažďov.

Čo holiny spôsobia, si uvedomuje aj ministerstvo pôdohospodárstva. Chce preto stavať vodozádržné a protipovodňové projekty. "Na jednej strane bude prebiehať intenzívna ťažba a popri tom budeme robiť opatrenia v súvislosti s vodnými zdrojmi a zadržiavaním vody v krajine," spresnil minister Takáč.

Ministerstva sme sa opýtali, odkiaľ chce na to vyčleniť peniaze a v akej výške. Odpoveď sme nedostali.

Zničené cesty

Vyťažiť a odviezť z oblasti všetko drevo, si vyžiada prechod stoviek plne naložených kamiónov. Obce sa preto boja, že cestná infraštruktúra takú záťaž nevydrží.

Podľa ministra s dotknutými obcami a Banskobystrickým samosprávnym krajom budú hľadať možnosti kompenzácií. Kritickou situáciou by sa mala zaoberať aj vláda, avizoval Takáč.

Predseda Slovenskej lesníckej komory Igor Viszlai pre Štandard hovorí, že mimoriadna situácia je vhodná na to, aby sa dali prijímať ďalšie opatrenia. "Napríklad vytvoriť rezervný fond, z ktorého budeme vedieť sanovať škody na cestách, v obci a podobne," vysvetľuje dlhoročný lesník.

Odštepný závod Horehronie podľa neho nezvládne spracovať vyťažené drevo sám. Aj preto je potrebné zriadiť fond, z ktorého sa vyplatí odmena pre zamestnancov iných odštepných závodov, ktorí prídu pomôcť na miesto.

"Samozrejme, že vzniknú holiny, ale lesnícka prevádzka má povinnosť ich čím skôr zalesniť. Za normálnych okolností sú to dva roky, ale keďže ide o mimoriadne veľké územie, ako bolo aj vo Vysokých Tatrách po kalamite v roku 2004, tak bol urobený harmonogram na dvadsať rokov, aby sa tie porasty rozvrstvili – na mladé, staršie a ešte staršie. V budúcnosti budú vďaka odlišnej výške a druhu odolnejšie voči veterným kalamitám," konštatuje.

Viszlai priznáva, že lesníci sadili v minulosti smreky aj tam, kde by za normálnych okolností nerástli. Pred pol storočím podľa neho neboli také dostupné fosílne palivá a množstvo fabrík fungovalo na paru, ktorá sa vyrábala z dreveného uhlia. Lesníci preto sadili stromy, ktoré rýchlo narastú a ktoré budú môcť vyrúbať na drevené uhlie.

Po novom plánujú lesníci v okolí Čierneho Balogu sadiť buky, javory, jedle a smrek len v určitom pomere. Dodáva, že na chránených vtáčích územiach a územiach európskeho významu budú lesníci rešpektovať obmedzenia ťažby.

Neostane to pri milión kubíkoch dreva, varujú ochranári

Podľa iniciatívy My sme les nie je kalamitná ťažba riešením a treba hovoriť aj o jej rizikách. 

Suché stromy na Horehroní nepovažuje za výsledok nekonania minulých vlád alebo ochranárov. 

"Ide o lesné pozemky, kde neboli žiadne obmedzenia a lesníci tam mohli hospodáriť podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Napriek tomu tam vypestovali smrekové monokultúry, ktoré sú náchylné na narušenia. Terajšia situácia sa dala už dávno predvídať," poznamenal Ondrej Kameniar.

Zodpovednosť za následné povodne, suchá či zosuvy sa podľa neho budú dať pripísať na vrub jedine lesníkom. "Ponechanie aspoň časti dreva na mieste a bez ťažby by bolo plošným vodozádržným opatrením. Betónové priehrady neriešia problém, ale len najhoršie následky," dodáva. 

Navyše je podľa neho nereálne postaviť technické riešenia v potrebnej rozlohe, lebo by to stálo peniaze, ktoré aktuálne v rozpočte zrejme chýbajú. Ťažba suchých stromov veľké zisky tiež neprinesie. Podotýka, že ak už z nich raz vyletel lykožrút, nemá ich ťažba ani žiadny zmysel z hľadiska zastavenia kalamity. Rúbať treba len stromy, kde sa aktuálne nachádza lykožrút.

Varuje, že plánovaná ťažba sa nezastaví pri milión kubíkoch dreva. Ťažbou vzniknú takzvané porastové steny – okraje lesného porastu, ktoré sú vystavené slnku a vetru, čo ich oslabuje voči náletom lykožrúta. Postupne sa preto budú rúbať pásy na okraji rúbaniska, až sa to skončí vyrúbaním všetkých starších porastov v okolí. 

"Zachytil som informáciu, že v ohrozených porastoch je zásoba zhruba desať miliónov kubíkov. Že vyschne les nie je samo osebe katastrofa, ale plošná ťažba bude katastrofa," varuje ekológ lesa. 

Podľa Kameniara sa hovorí o tom, že vyťažené drevo poputuje do Číny. Preto treba apelovať na vládu, aby sa na ťažbe podieľali slovenské firmy a drevo sme primerane zhodnotili a neposielali ho na opačný koniec sveta. 

Aj Čierny Balog od lesníkov a vlády žiada, aby kalamitné drevo v jeho katastri ťažili a spracovali prednostne miestne firmy.

Minister Takáč však v pondelok avizoval, že sa budú musieť obrátiť aj na externých dodávateľov, aby vedeli v čo najrýchlejšom čase spracovať kalamitu.

Na otázku, aké firmy plánuje rezort osloviť a aké sú predpokladané náklady, ktoré za to budeme musieť zaplatiť, ministerstvo pôdohospodárstva neodpovedalo. Nevyjadrilo sa ani k otázke, že vyťažené drevo predáme do zahraničia, a ak áno, akým štátom.

"Momentálne vedenie Slovenska sa často zastrešuje národnými témami, ale v praxi to niekedy vyzerá skôr opačne," uzatvára Kameniar.

Je to najhorší možný postup, kritizuje PS

Plán najmasívnejšieho výrubu za posledné roky v okolí Čierneho Balogu je odsúdený na neúspech. Uviedla to podpredsedníčka Výboru Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Tamara Stohlová (PS).

Výsledkom podľa nej bude tisíc hektárov holín, ktoré ľuďom prinesú len ohrozenie zdravia, majetku a kvality života. Vystavujú Slovensko riziku ďalšej žaloby a budú znamenať zničenú prírodu, zhoršenie sucha, zvýšené riziko povodní a požiarov.

"Pán Takáč si zvolil najhorší možný postup. Chce stavať na lesníckych postupoch, ktoré opakovane zlyhávajú a nemajú šancu zoči-voči klimatickej kríze a iným environmentálnym výzvam. Ak mu na slovenských lesoch skutočne záleží, musí vedieť, že jediným riešením je prechod na prírode blízke hospodárenie. Tak, ako vo vyspelých štátoch Európy," uzavrela Stohlová.

SaS: Kalamitu spôsobili ľudia, ktorí ju dnes kritizujú

Podľa strany Sloboda a Solidarita (SaS) za kalamitu môžu ľudia, ktorí boli v čase, keď vznikala, vo vedúcich pozíciách v danej lokalite. A títo istí ľudia sú na dôležitých pozíciách aj dnes, dodáva strana.

Situácia so škodcom je podľa poslanca Alojza Hlinu naozaj zlá, ale vznikla dokonca skôr, ako sa k moci dostala vláda Ivety Radičovej. 

„Zarazil ma však jeden paradox. Na tlačovke vedľa Takáča stál pán Peter Morong, ktorý bol v čase, keď kôrovec hrýzol stromy na Horehroní, šéfom Odštepného závodu Beňuš, a to je presne v tej lokalite, kde sa to celé deje. Oblasť, ktorá je ťažko postihnutá, je hospodársky les, nepožíva žiadnu ochranu, je plne v správe štátneho podniku Lesy SR, ktorý je za ňu zodpovedný. Riešenie bolo plne v ich réžii a nielenže mohli, ale museli dať situáciu do poriadku,“ povedal Hlina.

Vysvetlil, že ak vznikne kalamita, podnik je povinný ju riešiť, no nič sa nedialo. „Preto to dorástlo do takýchto rozmerov, keďže sa nič nerobilo, podnik si neplnil svoje povinnosti, čo je aj trestnoprávna rovina, porušenie povinností pri správe cudzieho majetku,“ dodal s dôvetkom, že Morong je aktuálne technicko-výrobným riaditeľom Lesov SR na generálnom riaditeľstve.