Vzdelanie účastníkov bolo spravidla veľmi nízke a v regióne nemá tradíciu. Muži mali za sebou v priemere tri roky vzdelania, zatiaľ čo ženy len jeden. V generácii ich rodičov však veľká väčšina nemala vôbec žiadne vzdelanie. A problém sa reprodukuje – 42 percent detí v skúmaných domácnostiach do školy nechodilo, hoci je dnes bezplatné.
V takýchto podmienkach výskumníci uskutočnili jednoduchú intervenciu. Jednej skupine účastníkov premietli hodinové video, v ktorom štyria ľudia rozprávali svoje životné príbehy. Boli to dve ženy a dvaja muži pochádzajúci z podobných pomerov, ktorí sa však úspešne vypracovali k lepšiemu životu. Kontrolná skupina dostala placebo – hodinu pozerala etiópsku komédiu, ktorej jediná hodnota bola zábava.
Účastníci z oboch skupín následne odpovedali na rôzne otázky, ktoré sa týkali ich životnej situácie, ašpirácií a očakávaní. Tieto otázky dostali celkom trikrát – po premietaní, o pol roka neskôr a napokon po piatich rokoch. A výsledky neboli rovnaké.
Hodinové video dokázalo zmeniť život
Môže sa to zdať ťažko uveriteľné, ale skupina, ktorá sledovala motivačné videá, vykazovala významné zmeny oproti kontrolnej skupine, a to aj po piatich rokoch. Zmeny sa prejavili nielen v očakávaniach a ašpiráciách, ale aj v konkrétnej aktivite a napokon aj vo vyššom blahobyte.
Účastníci, ktorí sledovali motivačné videá, aj po piatich rokoch viac pracovali a viac investovali do svojich fariem. Rozdiel v odpracovanom čase bol viac než trištvrte hodiny denne. Významne vyšší bol podiel domácností, ktoré investovali do modernejšieho osiva či krmiva a veterinárnej starostlivosti. Nie je prekvapivé, že po piatich rokoch mal ich kapitál – v podobe náradia a dobytku – významne vyššiu hodnotu ako v kontrolnej skupine.
Videá ovplyvnili aj investície do vzdelania detí. V skupine, ktorá sledovala motivačné videá, deti trávili viac času v škole. Zvýšil sa tiež podiel detí nad 15 rokov, ktoré chodili do školy, a tiež čas v nej strávený. Zvýšil sa aj podiel tých, ktorí základnú školu úspešne dokončili.
Zmeny sa prejavili aj v kvalite života. Domácnosti v sledovanej skupine hlásili vyšší blahobyt, mali viac predmetov dlhodobej spotreby, vyššiu kvalitu bývania a hlásili menší počet mesiacov potravinového nedostatku.
Hoci autori štúdie priznávajú, že efekty nie sú príliš veľké, sú rozhodne pozoruhodné vzhľadom na rozsah intervencie, ktorá ich vyvolala. Jedno hodinové video zmenilo spôsob života zapojených ľudí minimálne na ďalších päť rokov. A môžeme predpokladať, že i dlhodobo. Kľúčom k zmene ich života bola zmena očakávaní a ašpirácií.
Ak dnes prebieha debata o televízii a ešte naliehavejšie by mala prebiehať o tom, čo deti a mládež sledujú na internete, tento experiment by nemal uniknúť pozornosti. Zjavne nie je jedno, na čo sa pozeráme.
