Keď porovnám svoje školské a študentské časy s tým, ako vidím tráviť čas a život poniektorých mladých dnes, je mi smutno. Trávia svoj čas, a to doslova.
Nie v zmysle tráviť čas, ale otravovať. Postávajú pred nákupnými centrami, v parkoch vo veľkých, poväčšine čiernych háboch, často otrhaných, škaredých. Dievčatá, či je zima, či leto, mávajú krátke topy odhaľujúce kríže, ľadviny a bruchá, ktoré by mali byť jedného dňa chrámom nového života.
O niekoľko rokov štatistika ukáže, či tieto, s najväčšou pravdepodobnosťou poprechladzované, orgány dokážu počať. Toľko telesná a vizuálna stránka.
Je tu ešte stránka verbálna. Ak idete náhodou práve zo svätej spovede, tak kým prejdete v podvečerných hodinách naším mestským parkom, našou chválou a raritou, môžete sa na druhom konci rovno zvrtnúť a poklusom bežať späť do chrámu.
