Nigerská vláda oznámila, že ukončuje americkú vojenskú prítomnosť v krajine. Američania tým prichádzajú o strategickú základňu, z ktorej ich drony monitorovali región Sahelu. Pred deviatimi mesiacmi sa nigerská vláda podobným spôsobom rozlúčila s Francúzmi. V oboch prípadoch hrala podstatnú rolu imperiálna arogancia, s akou sa Francúzi a Američania v Afrike správajú.
Niger zdieľa osud s ostatnými krajinami Sahelu. Zisky z ich obrovského nerastného bohatstva odsávajú západné banky a korporácie, pár drobných zostane miestnym hodnostárom, ale k obyvateľom sa dostane len to, čo stačí na holé prežitie. A niekedy ani to nie. Krajiny sú rozorvané vnútornými konfliktmi o zdroje. Tradične majú tieto boje kmeňový charakter, ale v posledných desaťročiach tu čoraz častejšie vystupuje radikálny islam, pod ktorého vlajkou sa zjednocujú hnutia odporu proti ústredným vládam. Niger čelí na východe hnutiu Boko Haram a na západe al-Káide a Islamskému štátu.
Niektoré z týchto vlád organizujú voľby, zatiaľ čo iné nie, ale ide len o kozmetický rozdiel. Ak sa voľby konajú, sú vopred pripravené, vrátane ich výsledku; tamojšie demokratické režimy sú rovnako skorumpované a represívne ako tie, ktoré sa na žiadnu demokraciu nehrajú. Keď tu v posledných rokoch dochádza hneď k niekoľkým prevratom, napríklad v Burkine Faso, Mali, Nigeri, v spoločnosti vyvolávajú skôr priaznivú odozvu, pretože väčšina obyvateľstva usudzuje, že horšie to už byť aj tak nemôže.
Hlavným hráčom v regióne bola donedávna bývalá koloniálna veľmoc Francúzsko. Udržiava privilegované vzťahy s miestnymi vládcami a jej firmy kasírujú rozprávkové zisky. Zisky a strategické záujmy sa pretínajú pri ťažbe uránu. Niger patrí medzi najvýznamnejších svetových vývozcov tejto komodity. Pokrýva 5 percent svetovej spotreby, pričom z nigerského uránu pochádza pätina francúzskej jadrovej energie. Ťažbu a spracovanie uránu tradične kontrolovali Francúzi, ale v posledných rokoch do hry vstupujú aj Číňania.
