Ako Západ zvyšuje vplyv Ruska v Afrike

Nigerská vláda oznámila, že ukončuje americkú vojenskú prítomnosť v krajine. Američania tým prichádzajú o strategickú základňu, z ktorej ich drony monitorovali región Sahelu. Pred deviatimi mesiacmi sa nigerská vláda podobným spôsobom rozlúčila s Francúzmi. V oboch prípadoch hrala podstatnú rolu imperiálna arogancia, s akou sa Francúzi a Američania v Afrike správajú.

Niger zdieľa osud s ostatnými krajinami Sahelu. Zisky z ich obrovského nerastného bohatstva odsávajú západné banky a korporácie, pár drobných zostane miestnym hodnostárom, ale k obyvateľom sa dostane len to, čo stačí na holé prežitie. A niekedy ani to nie. Krajiny sú rozorvané vnútornými konfliktmi o zdroje. Tradične majú tieto boje kmeňový charakter, ale v posledných desaťročiach tu čoraz častejšie vystupuje radikálny islam, pod ktorého vlajkou sa zjednocujú hnutia odporu proti ústredným vládam. Niger čelí na východe hnutiu Boko Haram a na západe al-Káide a Islamskému štátu.

Mapa Nigeru v rámci regiónu (reprofoto). Zdroj: Googlemaps

Niektoré z týchto vlád organizujú voľby, zatiaľ čo iné nie, ale ide len o kozmetický rozdiel. Ak sa voľby konajú, sú vopred pripravené, vrátane ich výsledku; tamojšie demokratické režimy sú rovnako skorumpované a represívne ako tie, ktoré sa na žiadnu demokraciu nehrajú. Keď tu v posledných rokoch dochádza hneď k niekoľkým prevratom, napríklad v Burkine Faso, Mali, Nigeri, v spoločnosti vyvolávajú skôr priaznivú odozvu, pretože väčšina obyvateľstva usudzuje, že horšie to už byť aj tak nemôže.

Hlavným hráčom v regióne bola donedávna bývalá koloniálna veľmoc Francúzsko. Udržiava privilegované vzťahy s miestnymi vládcami a jej firmy kasírujú rozprávkové zisky. Zisky a strategické záujmy sa pretínajú pri ťažbe uránu. Niger patrí medzi najvýznamnejších svetových vývozcov tejto komodity. Pokrýva 5 percent svetovej spotreby, pričom z nigerského uránu pochádza pätina francúzskej jadrovej energie. Ťažbu a spracovanie uránu tradične kontrolovali Francúzi, ale v posledných rokoch do hry vstupujú aj Číňania.

Až do minulého leta strážilo západné záujmy v krajine 1 500 francúzskych a 650 amerických vojakov. Najmä Francúzi podporovali režim prezidenta Bazouma pred islamistickou opozíciou. Keď v lete prezidentská garda Bazouma zvrhla a jej veliteľ sa nechal vyhlásiť za hlavu štátu, Francúzi reagovali dotknuto. Trvali na legitimite svojho zvrhnutého chránenca a novým vojenským vládcom dávali ultimáta. Zabúdajú, že podmienky na prevrat vytvorili sami, a to prinajmenšom dvoma okolnosťami.

Mohamed Toumba (v popredí), jedna z hlavných tvárí strojcov prevratu v Nigeri, kráča pred tisíckami priaznivcov na štadióne v Niamey 6. augusta 2023. Foto: Profimedia.sk

Predovšetkým svojou vojenskou prítomnosťou budia nevôľu miestneho obyvateľstva. Podobne ako v susednom Mali. Keď po tamojšom prevrate vojenská vláda poslala Francúzov domov, doma zožala potlesk.

S tým súvisí druhá okolnosť. Po tom, čo Francúzsko stratilo pozície v Mali, pokúsilo sa malijskú vládu izolovať, okrem iného tým, že tlačilo na Niger, aby obmedzil styky so svojím západným susedom. Ich chránenec Bazoum sa podriadil, ale narazil na záujmy armády, ktorá považuje malijských vojakov za spojencov proti islamistom. Pučisti ho zvrhli s tým, že hája zvrchovanosť Nigeru pred francúzskym zasahovaním. Na francúzske ultimáta reagovali vypovedaním všetkých francúzskych vojakov.

Francúzske pokusy prezentovať spor s Nigerom ako boj za demokraciu vyvolali v regióne posmešky či priamo hnev nad pokrytectvom Paríža. Na to, ako vážne to Francúzsko myslí s demokraciou, sa stačí pozrieť do susedného Čadu. Francúzsko tridsať rokov podporovalo miestneho vládcu Idrissa Débyho, zatváralo oči pred jeho volebnými fraškami a v mene stability, čo zahŕňa aj zisky francúzskych firiem, mu pomáhalo potláčať vzbury a ozbrojenú opozíciu. Nič nenamietalo, keď po jeho smrti preberal v rozpore s ústavou moc jeho syn, generál vyštudovaný na francúzskych školách. Ak by ho Paríž príliš obťažoval rečami o demokracii, stratil by v regióne svojho posledného partnera.

Francúzske pokusy izolovať krajiny, ktoré sa vymaňujú z jeho vplyvu, alebo dokonca proti nim poštvať susedov, viedli len k tomu, že vlani v septembri predstavitelia Nigeru, Mali a Burkiny Faso uzatvorili spojenectvo proti vnútornému terorizmu a vonkajším zásahom. Pred niekoľkými týždňami sa dohodli na vytvorení spoločných jednotiek. Nigéria a ďalšie štáty, ktoré pod tlakom Západu uvalili na Niger sankcie, od nich po niekoľkých mesiacoch upustili a vzájomné vzťahy sú dnes späť tam, kde boli pred prevratom. Francúzsko, ktoré chcelo svoje bývalé kolónie izolovať, sa samo ocitlo v izolácii.

Stúpenci nigerskej vládnucej chunty držia ruskú zástavu počas protestu na vytrvanie v boji za slobodu krajiny a vytlačenie zahraničného vplyvu v Niamey 3. augusta 2023. Foto: TASR/AP

V tejto atmosfére prichádzajú americkí vyjednávači minulý týždeň do Nigeru. Skupina relatívne juniorných úradníkov vedená vrchnou riaditeľkou ministerstva zahraničných vecí pre Afriku prišla predstaviteľov vlády napomínať, aby prestali spolupracovať s Ruskom a Iránom. Američania sa asi domnievajú, že ak vláde odpustia prevrat, ktorým sa dostala k moci, môžu jej diktovať, s kým môže a nemôže spolupracovať. Nigerčania však pochopili, že ak sa nenechali vydierať Francúzmi, nemusia to akceptovať ani od Američanov. Poslali americkú delegáciu domov a s ňou aj amerických vojakov.

Západ pripisuje krach svojej politiky v Saheli ruským intrigám. Nadšené davy v uliciach nigerského hlavného mesta počas prevratu skutočne mávali ruskými vlajkami a pálili francúzske. Mali sa stalo oporným bodom vagnerovcov v regióne, v Burkine Moskva v decembri znovu otvorila po tridsiatich rokoch svoju ambasádu.

Moskva však nie je hýbateľom týchto udalostí, takú silu nemá. Dokáže však využiť priestor, ktorý jej otvára povýšenosť, s akou Západ k Afričanom pristupuje.