V čom sa Ivan Korčok v ochrane života odlišuje od Roberta Fica?

Ivan Korèok bude kandidova v budúcoroèných prezidentských vo¾bách Ivan Korčok. Foto: Ján Krošlák/TASR

Rozmohol sa nám tu taký nešvár. Niektorí kresťanskí politici tvrdia, že im na ochrane života záleží. Argumentujú však tak, aby reálne nemuseli pre ochranu života urobiť nič. Chcú byť za pekných u progresívcov, aj u konzervatívcov.

Možno ste si to ešte nevšimli, ale namiesto vyjadrenia podpory pre sprísnenie slovenského zákona o interrupciách, zrazu začali niektorí kresťanskí politici hovoriť o tom, že treba k tejto téme pristupovať tak, „aby to už nevzbudzovalo zbytočné vášne a svár v spoločnosti.Týmito slovami sa podpredsedníčka KDH Martina Holečková dištancovala od návrhov na pomoc tehotným ženám, ktoré v parlamente opakovane predkladá Anna Záborská. Keďže návrhy poslankyne Záborskej nijako interrupcie nesprísňovali – iba pomáhali budúcim mamičkám, ale vášne progresívcov a liberálov vzbudzovali aj tak, potom sa asi v oblasti ochrany života radšej nemá robiť nič. 

Vášne progresívcov a liberálov určite nebude vzbudzovať ani sľub Ivana Korčoka, že bude rešpektovať platné znenie ústavy, v ktorej je napísané, že ľudský život je hodný ochrany aj pred narodením. Tento jeho prísľub oznámil pri vyjadrení podpory pre Korčoka predsedu KDH Milana Majerského. V čom je tento argument nový?

Byť za ochranu života doteraz znamenalo, že slovenskí konzervatívci a kresťania chceli zmeniť status quo. Chceli ochranu života nenarodeného života rozšíriť. Pretože Ústavný súd pred 15 rokmi vyhlásil, že súčasný interrupčný zákon je v súlade s platnou ústavou. Interrupcie do tretieho mesiaca nie sú podľa Ústavného súdu v rozpore s vetou v ústave, že ľudský život je hodný ochrany aj pred narodením.

Slovenskí kresťania zorganizovali na zmenu tohto statu quo masové verejné akcie, napríklad národné pochody za život. Zúčastnili sa na nich desiatky tisíc ľudí v Košiciach aj v Bratislave. Požiadavkami týchto ľudí bolo okrem iného „zrušenie diskriminácie nenarodených“, ako aj „ukončenie zločinov na nevinných nenarodených deťoch“.

Dnešný argument o rešpektovaní platného znenia ústavy je ustupovaním pred progresívcami. Ďalším ustupovaním je argument, že Ivan Korčok rešpektuje platnú ústavu aj v tom, že manželstvo je zväzkom muža a ženy. Korčok predsa povedal, že registrované partnerstvá podporí. Máme sa radovať, že manželstvá už nie? Máme oceňovať, že síce podpíše zákon o registrovaných partnerstvách, ale na Pride nepôjde, ani nevyvesí dúhovú vlajku? Všimli sme si vôbec, ako sa tému ochrany života a rodiny snažia niektorí politici zbanalizovať a nenápadne priblížiť svoju pozíciu k progresívnemu mainstreamu?

Keď v roku 2019 kandidoval Robert Fico na sudcu Ústavného súdu, zúčastnil sa na verejnom vypočutí. Dostal aj otázku, aký je jeho postoj k ochrane života. Povedal k tomu toto: „Právna úprava interrupcií, ktorú máme na Slovensku, je veľmi kvalitná a veľmi dobrá. A bol by som rád, keby zostala taká právna úprava, akú ju máme dnes.“

V čom je tento postoj Roberta Fica iný, než má Ivan Korčok dnes? V ničom.

Bolo by celkom prirodzené, že liberál či progresívec Ivan Korčok, ako aj socialista Robert Fico majú iné postoje k ochrane života, ako majú kresťania a konzervatívci. Preto považujem za veľký posun, ak niektorí kresťanskí politici označujú tento Korčokov a Ficov postoj za „umiernený konzervativizmus.“ Ak by malo byť rešpektovanie platného znenia slovenskej ústavy v oblasti ochrany života umierneným konzervativizmom, potom treba konštatovať, že medzi aktuálnym liberálnym, socialistickým a umiernene konzervatívnym postojom k ochrane života na Slovensku nie sú žiadne rozdiely.

Takýto trend k zbližovaniu postojov k ochrane života sledujeme už roky v západnej Európe. Kresťania a konzervatívci postupne kapitulovali. Progresívcom to však nestačí. Vo Francúzsku práve zakotvili právo na interrupciu do ústavy.  A chcú presadiť právo na interrupciu aj do Charty základných práv EÚ. Aby to platilo aj na Slovensku. Veronika Cifrová Ostrihoňová z PS to presadzuje takisto.

Vymeniť územie za mier sa v politike málokedy vypláca. Winston Churchill povedal  o Mníchovskej dohode, ktorou nás donútili Veľká Británia a Francúzsko odstúpiť pohraničné územie Nemecku, tieto pamätné slová: „Mohli sme si vybrať medzi vojnou a hanbou. Vybrali sme si hanbu a budeme mať aj vojnu.“

V prípade politického postoja slovenských konzervatívcov v oblasti ochrany života sa dajú jeho slová parafrázovať takto: „Môžeme si vybrať spor s progresívcami a liberálmi, alebo hanbu. Ak si vyberieme hanbu, sporu s progresívcami a liberálmi sa aj tak nevyhneme.“

Ustupovať v otázke ochrany života je preto krátkozraké.  

Rubrika Hyde park slúži ako priestor pre publikovanie názorov, postojov a tém osobností z rôznych oblastí života a diania v spoločnosti. Texty nevyjadrujú názor redakcie. 


Ďalšie články