Prvá knižná escape room, psí terapeut aj veda v knižnici. Kde je vzťah, tam to žije

Tatiana Čechová. Foto: Matúš Zajac Tatiana Čechová. Foto: Matúš Zajac

Popri krajských a mestských knižniciach s bohatým knižným fondom sa tie obecné či miestne môžu javiť ako chudobná Popoluška. Majú menší výber knižných titulov, skromnejšie priestory, málo financií a zrejme aj menej čitateľov. No ak to v knižnici „žije“, môžu sa významne podieľať na živote miestnej komunity. 

S Tatianou Čechovou, riaditeľkou Miestnej knižnice Vrakuňa v Bratislave sme sa rozprávali o atmosfére v knižnici, ktorá pôsobí ako miestne centrum kultúry. V rozhovore sa dočítate aj o prvej knižnej escape room, ktorú vlani pripravili, o ich štvornohom „zamestnancovi“, a ľuďoch, ktorí v knižnici našli „kúsok svojho knižného raja, ale aj skvelé knihovníčky a priateľov“, ako uvádzajú čitatelia vrakunskej knižnice na sociálnych sieťach.

Bolo zaujímavé pozorovať vás pri práci, keď prichádzali čitatelia. Chlapcov ste sa spýtali, ako dopadla slovenčina, staršej dáme ste ešte pri vchode oznámili, že už máte pre ňu  knižku a mame, ktorá prišla prvýkrát s malou dcérkou, ste sa trpezlivo venovali. Ste schopní uspokojiť návštevníkov knižnice aj dostatočnou ponukou nových kníh? Každoročne vychádza veľké množstvo nových titulov, dokážete – postačujúco pre čitateľov – dopĺňať váš knižný fond?  

Nemalo by zmysel kupovať úplne všetko, čo vychádza, preto prihliadame na ponuku zaujímavých titulov a na čitateľské preferencie. Sledujeme pozorne knižný trh a keďže našich stálych čitateľov poznáme, tak vieme, ktoré knihy pôjdu ako „teplé rožky“, a tie sa snažíme objednávať. Napríklad veľký záujem je o sci-fi, fantasy, detektívky aj o historické romance, pre ktoré sme po letnej rekonštrukcii knižnice vytvorili samostatné oddelenie.

Pri nákupe zohľadňujeme aj potreby študujúcej mládeže, keďže sa dlhodobo snažíme zvýšiť čítanosť vo vekovej kategórii od 16 do 20 rokov. Pre mládež máme samostatné oddelenie „young adult“ a kupujeme pre nich aj knihy v angličtine, lebo väčšina tínedžerov číta čoraz častejšie v cudzom jazyku. 

Nové tituly dopĺňame aj do oddelenia cudzojazyčnej literatúry, prednostne v anglickom jazyku, ale aj v nemeckom, o ktorý je záujem najmä s ohľadom na blízkosť Rakúska. Zareagovali sme aj na potreby študentov neďalekého bilingválneho gymnázia zameraného na španielsky jazyk a dokupujeme aj knižky v španielčine. Získali sme aj 61 prevažne rozprávkových kníh v ukrajinskom jazyku. 

V minulom roku sme takto obohatili náš fond o 550 kníh, z toho 270 sme zakúpili s podporou Fondu na podporu umenia a mestskej časti Vrakuňa a 276 sme dostali darom. Celkovo máme momentálne vyše 36-tisíc kníh.   

Veľa sa hovorí o takzvanej kríze čítania, číta sa menej ako v minulosti. Vaša knižnica bude v tomto roku oslavovať 30 rokov svojej existencie, takže vývoj čítanosti sledujete už viac rokov. Pozorujete zníženie záujmu, menej čítateľov?  

Sledujeme, že v určitom veku strácame napríklad deti. S príchodom do puberty ich to ťahá viac k iným záľubám, neskôr sa k nám síce vracajú ako stredoškoláci, no väčšinou si chodia len po povinné čítanie. Vysokoškoláci, ktorých zaujímajú najmä študijné materiály, prichádzajú najmenej. Potom je znova silnejšie zastúpená veková kategória čitateľov od 26 rokov.

Často sú to rodičia, ktorí hľadajú knižky pre svoje deti, a tak sa postupne aj sami vracajú k čítaniu beletrie. Seniori majú v knižnici pomerne silné zastúpenie. Ak by som to mala uviesť v percentách, tak 42 percent tvoria deti a mládež do 18 rokov, 39 percent sú dospelí čitatelia a zvyšných 19 percent seniori. 

Miestna knižnica Vrakuňa. Foto: Matúš Zajac

Moderná doba si vyžaduje aj nové formy a prístupy knižníc v „boji“ o čitateľa. Ako sa snažíte ich prilákať?

Okrem klasického požičiavania kníh a audiokníh, samozrejmého prístupu k internetu a využívania počítačov, pripravujeme pestrý program pre každú vekovú kategóriu, a knižnicu sa snažíme formovať ako miestne komunitné centrum.  

Pre detičky útleho veku pripravujeme takzvané batoláriá – čítania, hry a tvorenia inšpirované knihami. Pre väčšie deti organizujeme čítania rozprávok, pre žiakov a dospelých zase besedy so zaujímavými osobnosťami. Pre miestne školy a škôlky pripravujeme literárne a výtvarné súťaže, mimoriadny úspech a vysokú návštevnosť mala vlani aj naša prvá escape room. Zapájame sa do charitatívnych akcií „Krabička plná lásky“, „Deň narcisov“ a robíme osvetu o bezpečnosti na internete.

Veľký záujem je o program „Veda v knižnici“ v rámci ktorého približujeme náučnú literatúru žiakom (zatiaľ) prvého stupňa. Robíme aj pravidelné knižné kluby v slovenskom a anglickom jazyku, ale aj netradičné formy aktivít, ako sú kvízy, hry, farebné programovanie, informačná výchova, canisterapia a mnohé ďalšie. Spolu s Výcvikovou školou pre vodiace a asistenčné psy v Petržalke približujeme návštevníkom knižnice aj svet nevidiacich. 

Z Výcvikovej školy máte aj jedného z vašich „zamestnancov“, labradora Pluta. Aké má pracovné zaradenie a povinnosti?

Pluto je náš psí terapeut, ktorý sa v knižnici socializoval od svojich dvoch mesiacov. Pôvodne mal byť z neho vodiaci pes, no choroba jeho otca tento plán zmenila a Pluto musel byť z výcviku vyradený. Tak sa nám podarilo nájsť mu iné poslanie a zamestnať ho u nás ako canisterapeuta.

Chodia za ním škôlkari, s ktorými sa rozprávame o starostlivosti o domácich miláčikov, deti základných škôl zase Plutovi čítajú, seniorom pomáha počas biblioterapie. Pri autistických deťoch, ktoré ku nám do knižnice chodia, má zvlášť dôležitú úlohu deti upokojovať. Pluto rád chodieva aj na výjazdy, napríklad do špeciálnej škôlky v Petržalke.  

Spomenuli ste escape room, známu hru v uzamknutom priestore, z ktorého sa účastníci snažia dostať von v určitom časovom limite, plnením rôznych úloh a rébusov. Ako funguje escape room v knižnici? Čitateľ je v miestnosti zamknutý, dokiaľ neprečíta všetky knihy?  

To určite nie. (smiech) Našu escape room pre deti sme z pochopiteľných dôvodov nezamykali, ale inak boli pravidlá podobné – deti museli lúštiť rôzne úlohy (logické, vedomostné, čitateľské, zamerané na pozornosť a všímavosť), aby vylúštili štvorciferný kód, čím uvoľnili lano na žeriave a získali kľúč k trezoru. Ten však museli tiež najskôr nájsť, aby ho mohli odomknúť.


Vytvorte si účet zadarmo
alebo sa prihláste do svojho účtu a dočítajte tento článok.

Pokračovaním súhlasíte s aktualizovanými Podmienkami k ochrane súkromia a Všeobecnými obchodnými podmienkami