Foto: Z jeho výtvorov vám pookreje srdce. Róbert Barsa posúva hranice astrofotografie

KOŠICE – Cez deň IT špecialista a v noci astrofotograf. Košickému Štandardu odhalil 36-ročný Róbert Barsa nielen technické aspekty astrofotografie, ale aj emócie a dobrodružstvo, ktoré s ňou súvisia.

Aurora nad Brensholmenom. Foto: Róbert Barsa

Čo vás inšpirovalo venovať sa astrofotografii?

Dostal som sa k tomu ešte ako žiak základnej školy, keď som začal navštevovať CVČ Domino. Chodil som na krúžok praktickej astronómie, do ktorej nás zasvätil Peter Kaňuk. V rámci krúžku sme pozorovali oblohu ďalekohľadmi a robili sme rôzne expedície za pozorovaním meteorov v okolí Košíc. Ďalekohľady a optika ma zaujímali asi odjakživa. Dokonca som si ich doma skladal a počítal som si, aké potrebujem zväčšenie a podobne. V tom čase ako študent, a ako vôbec prvý Slovák, som dokonca získal zlatú medailu z medzinárodnej astronomickej olympiády IOAA.

Foto: Róbert Barsa

Čo vás na astrofotografii najviac fascinovalo?

Fascinovalo ma, že človek dokáže vidieť ďalekohľadom viac ako voľným okom. O čo viac, keď to dokážem zachytiť fotoaparátom. Astrofotografia posúva hranice, pretože to, čo vidí fotoaparát, je realita, nahromadený tok informácií, ktoré my sami nestíhame spracovať.

Aké sú najväčšie výzvy, s ktorými sa musíte ako astrofotograf pasovať?

Najväčší problém, s ktorým sa ťažko bojuje, je svetelné znečistenie. Dnes sa všetci snažia, aby reklamy, budovy či pamiatky, no žiaľ, aj ulice boli osvetlené čo najintenzívnejšie, najsilnejším a bielym svetlom. LED svietidlá majú síce nižšiu spotrebu a sú lacnejšie, ale to množstvo svetla v nevhodnej intenzite a farebnej teplote má negatívny vplyv na naše zdravie, aj na ‚fotenie‘. Ale v konečnom dôsledku s tým my astrofotografi bojujeme tak, že ideme fotiť do väčšej tmy. Na Slovensku síce takéto lokality sú, ale už aj tam sa to zhoršuje.

Búrka v Monument Valley, fotené v obkľúčení 3 púštnych búrok Foto: Róbert Barsa

Máte aj nejaké výnimočné zážitky z fotenia?

Zážitkov mám veľa. Keď je človek sám v tme, pracuje mu fantázia. Neverili by ste, aký strašný zvuk dokáže v takých chvíľach urobiť funiaci ježko. Keď okolo seba počujem rôzne zvuky, snažím sa zachovať pokoj a nepanikáriť. Zážitkom je tiež cestovanie, plánovanie ciest či lámanie si hlavy nad tým, akú techniku si zabaliť. Občas dokonca musím v poslednej chvíli naháňať jasnú oblohu, aby som daný úkaz úspešne odpozoroval. Stalo sa mi, že zo štyroch zatmení Slnka, za ktorými som vycestoval do zahraničia, som videl len jedno, pretože v troch prípadoch nevyšlo počasie.

Spomínam si na zážitok z Prahy, kam som išiel čiastočné zatmenie Slnka odfotiť s výhľadom na Karlov most. Ale v meste je kopec turistov, takže sa zo mňa zakrátko stala atrakcia. Našťastie som bol na to pripravený a ľudom, ktorí sa pristavili, som požičal špeciálne okuliare na pozorovanie. V ten deň som musel tento úkaz vysvetľovať v niekoľkých jazykoch.

Čiastočné zatmenie Slnka nad Karlovým mostom, Praha, 25.10. 2022 Foto: Róbert Barsa

Je niečo, čo fotíte nerád?

Mesiac, pretože svieti na oblohe ako obrovská lampa a presvetľuje celú oblohu. Jedine, že sa deje niečo výnimočné. Napríklad, keď zapadá a je zarovno s nejakým pozemským objektom, alebo je zatmenie Slnka, prípadne samotného Mesiaca.

Človek má hobby z nejakého dôvodu, že sa mu páči venovať sa práve tomu. Čo vás na vašom hobby najviac dokáže očariť?

Najviac ma očarilo to, že človek môže spraviť fotku vesmíru, ktorá je porovnateľná s tým, čo môžete vidieť z výstupu profesionálnych ďalekohľadov. Úžasné je celé dobrodružstvo za tým – od nápadu až po výsledok. Najlepšie však je, že do poslednej chvíle počas fotenia nejakého momentu nevidím, aký bude na konci výsledok.

Mliečna cesta, Arizona, Mt. Graham – miesto, kde sa nachádzajú najväčší binokulárny teleskop na svete, aj Vatikánske observatórium. Pred niekoľkými rokmi túto oblasť zasiahol požiar. Foto: Róbert Barsa

Čo by ste poradili niekomu, kto s astrofotografiou práve začína?

Stretol som sa s ľuďmi, ktorí vedia, že majú fotoaparát, ktorý dokáže odfotiť Mliečnu cestu a súhvezdia, ale astronómiu neovládajú. Takže odporúčam mať nejaké základy astronómie, aby bolo jasné, kedy je viditeľná aká časť oblohy a ktoré jej časti je najlepšie zamerať. Ďalej je samozrejmosťou vedieť manuálne nastaviť fotoaparát a dokázať ovládať expozíciu bez kontaktu, napríklad diaľkovou spúšťou.

Ako funguje vaša kreativita pri fotografovaní? Aký je postup od rozhodnutia urobiť fotku až po jej realizáciu?

Viem, že nastane nejaký zaujímavý úkaz. Hneď rozmýšľam, čím to budem fotiť a či to viem zasadiť do nejakého pozemského kontextu, a teda či bude na fotke aj krajina, alebo zaujímavé pamiatky. Najprv si preto vytvorím predstavu fotky, a potom si to začnem simulovať a počítať, aby som vedel, či to budem vedieť zrealizovať.

Supermoon_St. Elizabeth_Cathedral Foto: Róbert Barsa

Máte aj do budúcna nejaké ciele? Na aké ďalšie fotografie sa môžeme tešiť?

V apríli sa chystám cestovať do Mexika za zatmením Slnka. Ale nejde o to iba ho odfotiť, pretože naozaj najväčším zážitkom je to vidieť. Celá tá atmosféra a ten samotný úkaz sú taká zvláštna vec, keď si človek uvedomí, že Mesiac dokonale zakryje Slnko, aj keď má neporovnateľne menšiu veľkosť a je od Slnka vzdialený. Najvzácnejšie počas zatmenia Slnka je to, že máte možnosť vidieť slnečnú korónu – je to naozaj niečo výnimočné, vidieť ju na vlastné oči práve iba počas tohto úkazu.

Veľké americké zatmenie Slnka 2017 Foto: Róbert Barsa

Vaše fotky boli viackrát ocenené na súťažiach…

V niektorých súťažiach som vyhrával roky popredné miesta. Keď mám naozaj výnimočnú fotku, tak ju pošlem, a to mi väčšinou prinieslo nejaký úspech. Avšak súťaže vyslovene nevyhľadávam, pretože pre mňa je fotenie hlavne hobby.