Analýza ministerstva ukázala nedostatky druhého piliera. Pre koho je výhodný?

Istým predskokanom druhého piliera však bol ten tretí, po zavedení známy ako doplnkové dôchodkové poistenie. Na Slovensku vznikol v roku 1996, súčasnú organizačnú podobu získala doplnková schéma až v rámci komplexnej dôchodkovej reformy v rokoch 2003 až 2006.

Idea jeho vzniku sa v prvopočiatkoch spájala skôr s konkrétnymi odvetviami, respektíve snahou zamestnávateľov si "nedostatkové" profesie nielen získať, ale aj udržať. Postupne sa však, aj pod tlakom odborových organizácií, začali doplnkové schémy rozširovať na širší okruh zamestnancov.

No a s uvedomením si, že populácia jednoducho starne a len základné systémy stačiť nebudú, nastal zásadný zlom. Do popredia sa dostávala čoraz väčšia podpora doplnkových systémov z pozície štátu. Niektoré dokonca pristúpili k povinnej účasti pre konkrétne odvetvia alebo celú ekonomiku.

Koncom deväťdesiatych rokov sa teda aj u nás začalo ,takpovediac, sporiť na dôchodok aj "po novom". Namiesto klasického zhromažďovania rezerv sa účastník tretieho piliera oboznámil so zainvestovaním svojich úspor s rizikami trhov, ale i príležitosťou získať niečo navyše.