Analýza ministerstva ukázala nedostatky druhého piliera. Pre koho je výhodný?

Istým predskokanom druhého piliera však bol ten tretí, po zavedení známy ako doplnkové dôchodkové poistenie. Na Slovensku vznikol v roku 1996, súčasnú organizačnú podobu získala doplnková schéma až v rámci komplexnej dôchodkovej reformy v rokoch 2003 až 2006.

Idea jeho vzniku sa v prvopočiatkoch spájala skôr s konkrétnymi odvetviami, respektíve snahou zamestnávateľov si "nedostatkové" profesie nielen získať, ale aj udržať. Postupne sa však, aj pod tlakom odborových organizácií, začali doplnkové schémy rozširovať na širší okruh zamestnancov.

No a s uvedomením si, že populácia jednoducho starne a len základné systémy stačiť nebudú, nastal zásadný zlom. Do popredia sa dostávala čoraz väčšia podpora doplnkových systémov z pozície štátu. Niektoré dokonca pristúpili k povinnej účasti pre konkrétne odvetvia alebo celú ekonomiku.

Koncom deväťdesiatych rokov sa teda aj u nás začalo ,takpovediac, sporiť na dôchodok aj "po novom". Namiesto klasického zhromažďovania rezerv sa účastník tretieho piliera oboznámil so zainvestovaním svojich úspor s rizikami trhov, ale i príležitosťou získať niečo navyše.

V tomto období vstúpili do systému takmer všetci podstatní zamestnávatelia na Slovensku. Systém sa začal úspešne rozvíjať. "Súčasnú podobu získal v rámci spomínanej komplexnej dôchodkovej reformy," uvádza Asociácia doplnkových dôchodkových spoločností na svojom portáli v súvislosti so zákonom o doplnkovom dôchodkovom sporení z roku 2004.

Na oblohe tretieho piliera sa zjavili mraky

Doplnkové dôchodkové sporenie bolo, obdobne ako dnes, postavené na vzťahu zamestnanec – zamestnávateľ a podpore štátu. "Základom pre získané dôchodkové nároky bol takzvaný dávkový plán. Ide o dokument, ktorý bol súčasťou účastníckej zmluvy a definoval nároky vyplývajúce z účasti na doplnkovom dôchodkovom poistení," vysvetľuje asociácia.

Hoci aj po zmenách zostal dávkový plán základným dokumentom pre definovanie dôchodkových nárokov, ukázalo sa, že široké možnosti disponovania s ním zabránili základnému účelu, pre ktorý doplnkové dôchodky vznikli. "Pravidelné vyberanie osobných účtov devalvovalo systém na podnikové, krátkodobé sporenie a znižovalo jeho projektovaný vplyv na výšku dlhodobých dôchodkových dávok," konštatuje inštitúcia združujúca DDS.

Časť účastníkov teda uprednostnila okamžitú spotrebu nasporených prostriedkov, čo ich však dobehlo pri odchode do dôchodku, keď stav osobného účtu nemohol poskytnúť adekvátnu dôchodkovú dávku. Druhým zásadným problémom bolo aj pravidelné znižovanie štátnej podpory. Až v roku 2014 si štát posvietil na dávkové plány, ktoré sa zjednotili a z pohľadu predčasných výberov sprísnili oproti tým pôvodným.

Nečaká niečo podobné aj pilier, ktorý nedávno zažil zníženie odvodu, aby štát našiel zdroje na rodičovské dôchodky?

Druhý pilier kráča po podobných stopách

Zákon sa totiž za posledných dvadsať rokov viackrát menil aj v súvislosti s druhým pilierom. O problémoch, ktoré z toho vyplynuli, sa rozpísal štátny tajomník rezortu práce Branislav Ondruš. Označil ho za nevýhodný pre väčšinu sporiteľov, pričom vychádza z analýzy, ktorú realizovali na pôde ministerstva.

Neskôr v samostatnom článku upriamil pozornosť aj na fenomén, ktorý sme tu už raz mali. „DSS-ky i ‚experti" nám s istotou vysvetľujú, ako treba v druhom pilieri investovať. „Ale garancie odmietajú. Prečo?" pýta sa Ondruš a venuje priestor aj vysvetleniu, prečo je podľa neho negarantovaná časť penzie porušovaním ústavy.

Tvrdí, že sa druhý pilier oplatí aj pri investovaní do indexových či akciových fondov len tým, ktorí zarábajú trikrát viac ako je priemerná mzda. A nepáči sa mu ani to, že kým sporitelia majú za sebou aj obdobia, v ktorých sa investíciám až tak nedarilo, pre dôchodkové správcovské spoločnosti "nebol ani jeden rok stratový".

"Je pomerne zvláštne, že niekto, kto svojimi rozhodnutiami spôsobí znefunkčnenie nejakého nástroja, neskôr poukazuje na to, že ten nástroj je nefunkčný," reaguje pre Štandard na vyjadrenie štátneho tajomníka František Burda, investičný analytik FinGo.sk. Nie je totiž žiadnym tajomstvom, že účty sporiteľov výrazne utrpeli po nariadení Ficovej vlády, keď sa museli úspory klientov presúvať do garantovaných fondov.

"Keďže sa bavíme o dôchodkovom systéme, zmysel jeho existencie pre ľudí, ktorí doň prispievajú, je zrejmý: má im zabezpečiť príjem na staré kolená," konštatuje štátny tajomník s dôvetkom, že od jeho zavedenia už máme k dispozícii konkrétne údaje. "Tie ukazujú vskutku chabé výsledky a dokazujú, že pracujúcim zabezpečuje verejná Sociálna poisťovňa lepšie starobné penzie, než súkromné DSS," dopĺňa.

Podľa ním prezentovaných štatistík sa z počtu 30 707 dôchodcov, ktorých ku koncu vlaňajšieho septembra evidovala Sociálna poisťovňa, a ktorí poberajú dôchodok z prvého piliera a zároveň požiadali aj o dôchodok z druhého, neoplatila účasť viac ako 29-tisícom ľudí.

"Inými slovami, 95 percent z tých, ktorí uverili reklamným trikom dôchodkových spoločností a nepravdivým mýtom, ktoré šíria pravicoví ideológovia a médiá, vyrátali doživotne nižšie penzie, než keby do druhého piliera nikdy nevstúpili," dodáva Ondruš.

Okrem toho poukázal aj na to, že si väčšina spomínaných sporiteľov namiesto doživotne vyplácanej penzie rovno vybrala celú hotovosť, a to v priemernej výške 12 800 eur. Jednorazový výber pritom nenapĺňa funkciu dôchodkového systému a takýto podiel jednorazových výberov je podľa Ondruša jasným dôkazom o nespokojnosti ľudí s výškou dôchodkov z dvojpilierového systému.

No a často sa spomínajú aj neustále zásahy do druhého piliera, ktoré experti označujú za jednu zo zásadných príčin nepriaznivého vývoja úspor v istých obdobiach. "Analýza údajov o skutočnej výkonnosti akciových a indexových fondov (ktoré však do systému zaviedol až minister Jozef Mihál) v celom období existencie dvojpilierového dôchodkového systému ukazuje, že aj keby ľudia investovali po celý čas takmer výlučne v nich, neboli by na tom lepšie," uzatvára Ondruš.

"Chcel by som vidieť tú štúdiu, ktorú spomína pán Ondruš vo svojom blogu," reaguje pre Štandard Igor Koso, konateľ v spoločnosti Perspective Group. V nej totiž rezort dospel k záveru, že zavedenie garancií v druhom pilieri v roku 2012, ktoré donútilo správcov predať akcie v najhoršom čase a presunúť sporiteľov do dlhopisov, nespôsobilo sporiteľom škodu. A aj k tomu, že "keby boli sporitelia držali celý čas akcie, či akciové indexy, neboli by na tom lepšie, ako sú dnes".

S čím súvisí (ne)výhodnosť druhého piliera

Predložená analýza ministerstva nesporne priniesla alarmujúce čísla. Je však nevyhnutné pozrieť sa na sledovanú "vzorku" a podotknúť, že podľa údajov Asociácie dôchodkových správcovských spoločností sa počet sporiteľov v druhom pilieri aktuálne šplhá na 1,9 milióna. Spravuje sa v ňom 14,8 miliardy eur. Preto sa mnohí experti zhodujú na tom, že 30-tisíc sporiteľov je na vyslovenie záverov veľmi málo.

V tejto súvislosti nejde opomenúť, že práve vlaňajšok priniesol zmenu zákona, na základe ktorej začala od novembra 2023 Sociálna poisťovňa priraďovať dôchodkovým správcovským spoločnostiam prvých sporiteľov, pre ktorých platí so vstupom na pracovný trh automatický vstup do druhého piliera. "Najzásadnejšie nevýhody druhého piliera, teda vysoké poplatky a systém, ktorý spôsobil, že si ľudia sporili v nevhodných fondoch, boli nedávno do veľkej miery odstránené," potvrdzuje pre Štandard František Burda, investičný analytik FinGo.sk.

Z takmer 95-tisíc ľudí vstúpilo v minulom roku viac ako 86-tisíc sporiteľov do druhého piliera dobrovoľne. Novelizácia zákona dala budúcim dôchodcom možnosť presunúť sa do sporiacej schémy, ktorá reflektuje vek sporiteľa a sústreďuje sa na výhodnejšie zhodnotenie úspor. Pravdepodobne aj vďaka tomu rok 2023 prekonal rekordy, či už ide o zhodnotenie dôchodkových fondov alebo počty nových sporiteľov.

Asociácia dodáva, že výkonnosti fondov boli s jedinou výnimkou v kladných číslach. "Kým dlhopisové fondy sa zhodnotili medzi 2,69 až 5,75 percenta (vynímajúc fond s negatívnou výkonnosťou -1,83 percenta), indexové fondy narástli o 17,45 až 19,58 percenta," vyčísľuje v januárovej správe.

Aj keď prvé výsledky vyzerajú sľubne, žiadne istoty, že to tak bude aj v budúcnosti, respektíve počas celého obdobia sporenia, nie sú. To, čo však jasné je, že na naň majú významný dosah nielen výška mzdy, dĺžka účasti či zvolená stratégia investovania, ale aj rôzne zmeny, ktorým dôchodkový systém na Slovensku opakovane čelí.

Štandard sa preto obrátil na odborníkov aj s otázkou, čo môže z dôchodkového zabezpečenia na staré kolená urobiť takmer nepoužiteľnú rezervu. Sú informácie o nevýhodách záujemcom dostatočne komunikované?

V rámci druhého piliera sa niečo chystá

Štátny tajomník totiž v podstate odporúča uprednostniť prvý pilier. "Druhý a tretí pilier sú veľmi mladé dôchodkové piliere, pričom väčšina ľudí ešte nie je ani v polovici sporenia na dôchodok," vysvetľuje pre Štandard Maroš Ovčarik z Partners Investments. Reaguje tak na otázku, ako vidí budúcnosť sporiteľov v súvislosti s analýzou rezortu práce.

Konštatuje, že v krajinách, ktoré sú dlhodobo hodnotené ako štáty s dlhodobým a udržateľným dôchodkovým pilierom, tvorí podiel podobných pilierov nad 100 percent prípadne až nad 200 percent HDP. "Objem peňazí v druhom a treťom pilieri, v pomere k HDP na Slovensku, je hlboko pod 20 percentami," vyčísľuje Ovčarik.

Na margo nízkych miezd, ktoré Ondruš spomenul, zasa reagoval Koso. "Od začiatku druhého piliera v roku 2004 sa komunikovalo, že pre ľudí s minimálnou mzdou, respektíve blízko nej, nemusí byť výhodný," hovorí pre Štandard.

Dôvodom je, že prvý pilier je nastavený aj zásluhovo, aj solidárne. To znamená, že ľudia s vysokými mzdami majú dôchodky vyššie, než ľudia s nižšími. Sú však podľa neho nižšie, než by si zaslúžili, pretože prispievajú na dôchodky ľudí s nízkymi príjmami. "Druhý pilier je však čisto zásluhový. Tí, čo odvádzajú výrazne menej, aj výrazne menej dostanú," vysvetľuje.

Myslí si, že situácia nízkopríjmových Slovákov, čo sa týka dôchodkov z prvého piliera, sa v najbližších rokoch, a možno aj dosť dlho, nezhorší. "Ona je totiž dosť zlá už teraz. Nezhorší sa práve pre jeho solidárnosť," dodáva s dôvetkom, že práve ju budú ľavicové vlády posilňovať. "Pôjde o to, zavďačiť sa ich voličom," konštatuje Koso.

Zhoršovať sa podľa neho budú skôr penzie vysokopríjmových ľudí a s postupujúcim starnutím Slovenska, ktoré naberie obrátky po roku 2030, pričom už okolo roku 2035 sa môže deficit prvého piliera stať neudržateľným, bude narastať tlak na postupnú úplnú nivelizáciu dôchodkov na akési životné minimum. Pre každého rovnaké. Či platil odvody z päťtisíc eur, alebo z päťsto eur mesačne.

A s tým podľa Kosa bude, samozrejme, rásť aj tlak na "návrat" zdrojov z druhého piliera do toho priebežného, kde sa použijú na zaplátanie aktuálnej diery. "Podľa mňa sa to deje už teraz a pán Ondruš tomu robí delostreleckú prípravu," myslí si, keďže práve táto demograficky nevyhnutná nivelizácia dôchodkov z prvého piliera na akúsi minimálnu sociálnu dávku bola dôvodom vzniku toho druhého.

Skutočné nevýhody je potrebné komunikovať

Veľkou nevýhodu druhého piliera je podľa expertov jeho nestabilita a nepredvídateľnosť z pohľadu častých legislatívnych zmien, ktoré ho sprevádzajú. "Za všetky spomeniem automatický presun úspor do garantovaných fondov, čo znamená, že väčšina úspor sa nezúčastnila 10-ročného obdobia rastu akciových trhov, pričom sporitelia v tomto pilieri prišli o niekoľko miliárd eur," spomína Ovčarik.

Nevýhodou druhého piliera pri súčasnom nastavení je podľa neho nedostatočne komunikovaná potreba rozložiť riziká budúcich dôchodkov do viacerých dôchodkových pilierov v kombinácii s pomerne nízkou finančnou gramotnosťou sporiteľov, a s potrebou dlhodobo sa na budúcu penziu pripravovať.

Aj Koso vníma ako najväčšie riziko politické zásahy. No kým riziko kolísania trhov sa komunikuje dostatočne, to, že druhý pilier nemusí byť výhodný pre nízkopríjmových ľudí a informácia o tom, ako katastrofálne sa môžu štátne zásahy do investičných stratégií, napríklad zavedenie garancií, prejaviť na budúcom dôchodku prispievateľa, sa podľa neho v súčasnosti komunikuje málo.

Je tu ešte riziko investovania do nerastúcich trhov. Do preregulovaných ekonomík, ktoré dlhodobo nerastú. "Na dlhodobo nerastúcom trhu sporiteľovi nepomôže ani spriemerovanie nákupnej ceny. Pričom správcovia môžu byť ESG reguláciami tlačení, aby práve do nich investovali," dopĺňa Koso s tým, že o tomto riziku sa tiež hovorí veľmi málo.

Ani toľko spomínané garancie neostali u odborníkov bez povšimnutia. "Ak sa k nim opäť vrátime, mal by štát občanom vysvetliť, aký má zmysel dlhodobo si sporiť v nevýhodných fondoch. Sú síce garantované, ale v tomto prípade im štát garantuje akurát to, že vďaka nim prídu o možnosť lepšieho dôchodku," myslí si Burda.

Ovčarik dopĺňa, že garancie dôchodkových fondov i napriek tomu, že to môže znieť zvláštne, brzdia ich výkonnosť. Druhý a tretí dôchodkový pilier sú totiž postavené na dlhodobých rastových trendoch finančných trhov. "Ich najväčšou výhodou je dlhodobosť, keďže bežná doba sporenia v tomto sporení by mala presiahnuť 40 rokov," vysvetľuje.

Akékoľvek spochybňovanie opodstatnenosti druhého piliera je podľa odborníkov zakrývaním si očí pred realitou a vývojom demografie. Znamená, že v budúcnosti bude do Sociálnej poisťovne odvádzať príspevky na dôchodok oveľa menej ekonomicky aktívnych ľudí v pomere k dôchodcom ako v súčasnosti.

"A to je presne dôvod, prečo dôchodkový systém musí pozerať na svoju udržateľnosť v horizonte najbližších dekád, a nie v horizonte jedného volebného obdobia," dodáva Ovčarik. "Dokonca, aj keby výnosy neboli také, ako sa očakávalo, aj tak má, práve z dôvodu starnutia populácie, druhý pilier zmysel," uzatvára Koso.