Čo čaká bruselských ideológov po eurovoľbách

Nositeľov európskej ideológie nečaká po európskych voľbách pokojné obdobie. Okrem politického konfliktu ich totiž čaká aj taký konflikt, ktorý nemôžu vyhrať. Píše profesor Petr Drulák.

Proeurópsky server Euronews prišiel s prvým celoeurópskym prieskumom politických preferencií pred európskymi voľbami. Priaznivci súčasnej podoby EÚ ho prijímajú s opatrným optimizmom. Môžu dúfať, že súčasný stranícky kartel si udrží kontrolu nad Európskym parlamentom a niektorí s nádejou očakávajú ďalších päť rokov s Ursullou von der Leyenovou. Napriek tomu by podporovatelia riadenia globálnej klímy a prijímania migrantov ešte nemali dávať chladiť šampanské. 

Kartel ľudovcov, socialistov a liberálov by si podľa prieskumu mohol udržať tesnú väčšinu. Každá z troch straníckych skupín niečo stratí, najmenej ľudovci, najviac liberáli, ale ak sa opäť spoja, na 55 percent by im to mohlo stačiť. Ale na takej tesnej väčšine sa nedá stavať, stranícke rodiny nie sú stopercentne disciplinované. Nemožno napríklad očakávať, že by táto väčšina zabezpečila predsedníčke Európskej komisie ďalší mandát, jednoznačnú podporu nemá ani u vlastných ľudovcov.

Na posilnenie väčšiny by súčasní lídri EÚ mohli prizvať ešte Zelených. Vo voľbách ich síce čaká poriadny výprask, žiadna iná skupina nestratí toľko ako Zelení, ale ideologicky si s kartelom rozumejú a ich očakávaných osem percent by kartel dostal nad bezpečnú trojpätinovú hranicu.

Čo by to však vypovedalo o stave európskej demokracie? Debakel zelených svedčiaci o rastúcej averzii voličov voči zelenej ideológii má byť odmenený bezprecedentným podielom na európskej moci? Tieto otázky sú síce nepríjemné, ale nepredstavujú nič, s čím by si bruselskí propagandisti nevedeli poradiť. Išlo by predsa o obranu Európy pred populistami a extrémistami.

Najvýznamnejšie úspechy majú zaznamenať jednak európski reformátori s poľskou PiS a talianskymi Bratmi Talianska a jednak Identita a demokracia vedená Národným združením Marine Le Penovej. Jej strana ašpiruje nielen na víťaza európskych volieb vo Francúzsku, ale aj na postavenie celkovo najsilnejšej strany v Európskom parlamente (v prieskume je na jednej úrovni s nemeckou CDU/CSU). V takejto situácii musia ísť drobné demokratické nuansy bokom.    

Podstatnejšou prekážkou pre liberálne sny je konštrukcia straníckych rodín. Vždy trpeli výraznými odstredivými tlakmi. V poslednom čase sa to ukázalo na odchode maďarského FIDESZ-u od ľudovcov a Smeru od socialistov.

Tým to však nekončí. Napríklad podľa prieskumu najsilnejšia česká strana ANO Andreja Babiša sedí v liberálnej frakcii so stranou Emmanuela Macrona a Šimečkovými progresívcami. Nesúlad je zjavný. Zatiaľ čo Šimečka do tejto federalistickej a progresivistickej frakcie jednoznačne patrí, Babiš nie. Je nutné sa pýtať, či môžu európski liberáli považovať očakávané víťazstvo ANO v Česku za dobrú správu pre svoju budúcnosť. 

Konflikt medzi národnými straníckymi prioritami a postojmi vedenia bruselských frakcií sa doteraz obvykle riešil tak, že europoslanci hádzali za hlavu národné priority a hlasovali podľa inštrukcií šéfov frakcií. Hovorí sa tomu europeizácia politikov. Niektorí z Babišových europoslancov sa europeizovali natoľko, že museli v strane skončiť.

Podobne sa europeizoval aj jeden poslanec Smeru, ktorý sa radšej prešiel k európskym socialistom. Ale aj niektorí z tých, ktorí zostali pri Ficovi, musia cítiť tlak dvojitej lojality, k Bratislave a k Bruselu. Majú to nepochybne ťažšie ako progresívci, ktorí si s národnou lojalitou vôbec hlavu nelámu.

Tieto tlaky ešte narastú. Ideové ťažiská národných politík sa presúvajú smerom kritickým voči Bruselu. Podľa prieskumu zvíťazia vo Francúzsku, Taliansku, Belgicku, Holandsku, Rakúsku, Maďarsku, Írsku, Lotyšsku a na Slovensku strany z frakcií, ktoré sa s Bruselom vo viacerých otázkach úplne rozchádzajú.

Na druhej strane zatiaľ nepozorujeme, že by nositelia bruselskej ideológie prejavovali väčšiu pripravenosť na kompromisy. Ich hlavným nepriateľom je však realita. Čoraz silnejšie sa stretáva s vlajkovými projektmi bruselskej ideológie, ako sú podpora migrácie a boj proti globálnej klíme, Putinovi, dezinformáciám či biologickej danosti človeka.

Aj keby sa strážcom súčasnej podoby EÚ podarilo udržať alebo rozšíriť stranícky kartel, prostredníctvom ktorého kontrolujú Európsky parlament, nečaká ich pokojné obdobie. Naopak, musia sa pripraviť na čoraz tvrdší stret s realitou. A ten nemôžu vyhrať.