V roku 2004 bol Mark Zuckerberg 19-ročný študent Harvardu a nikto ho nepoznal. Už vtedy sa rád vŕtal v počítačoch a mal za sebou malý univerzitný projekt s názvom Hot or Not (Horúca alebo nie), webovú stránku, na ktorej študenti hodnotili atraktívnosť iných študentov a študentiek. Aká iná doba – dnes by takýto program určite narazil na hnev progresívcov, umocnený tým, že Zuckerberg je heterosexuál a Žid. Jeho ďalší projekt so zámerom navzájom zoznámiť harvardských študentov sa volal Facebook.
Ušľachtilý zámer, aspoň na prvý pohľad. O tom, že pod povrchom sa skrývali aj iné záujmy, svedčí jeden z rozhovorov, ktorý o Zuckerbergovi prezradil jeho spolužiak. „Ak by si potreboval informácie o komkoľvek na Harvarde, stačí sa spýtať. Mám viac ako 4-tisíc e-mailov, fotografií, adries. Proste mi ich dali. Nechápem to. Vraj mi ‚dôverujú‘. Hlupáci.“ (v origináli dumb fucks).
V devätnástich rokoch nebýva človek ešte úplne zrelý, ale ďalšie správanie Facebooku na trhu ukázalo, že prístup k hlupákom – konkrétne ku každému, kto si tam zriadil účet – je základnou charakteristikou projektu a tá sa nezmenila. Jedno príslovie hovorí, že ak sa vám niečo ponúka zadarmo, potom ste vy tým produktom.