Ušľachtilý zámer, aspoň na prvý pohľad. O tom, že pod povrchom sa skrývali aj iné záujmy, svedčí jeden z rozhovorov, ktorý o Zuckerbergovi prezradil jeho spolužiak. "Ak by si potreboval informácie o komkoľvek na Harvarde, stačí sa spýtať. Mám viac ako 4-tisíc e-mailov, fotografií, adries. Proste mi ich dali. Nechápem to. Vraj mi 'dôverujú'. Hlupáci." (v origináli dumb fucks).
V devätnástich rokoch nebýva človek ešte úplne zrelý, ale ďalšie správanie Facebooku na trhu ukázalo, že prístup k hlupákom – konkrétne ku každému, kto si tam zriadil účet – je základnou charakteristikou projektu a tá sa nezmenila. Jedno príslovie hovorí, že ak sa vám niečo ponúka zadarmo, potom ste vy tým produktom.
Aktívny návykový produkt
Facebook, ktorý na svojej titulnej stránke sľubuje, že účet tam bude vždy zadarmo, naozaj používa svojich používateľov ako produkt. Narúša ich súkromie najrôznejšími spôsobmi, napríklad používaním trasovania súbormi cookies, ktoré sledujú aktivitu používateľov aj mimo samotného Facebooku, a všetky tieto poznatky sa okamžite využívajú na predaj cielenej reklamy.
Na tom možno nemusí až tak záležať, obchod je obchod a účet na veľkej sociálnej sieti môže byť pre mnohých používateľov taký cenný, že sa predajú radi. Otázkou je, do akej miery majú predstavu o tom, čo všetko o nich druhá strana vie.
