Ušľachtilý zámer, aspoň na prvý pohľad. O tom, že pod povrchom sa skrývali aj iné záujmy, svedčí jeden z rozhovorov, ktorý o Zuckerbergovi prezradil jeho spolužiak. "Ak by si potreboval informácie o komkoľvek na Harvarde, stačí sa spýtať. Mám viac ako 4-tisíc e-mailov, fotografií, adries. Proste mi ich dali. Nechápem to. Vraj mi 'dôverujú'. Hlupáci." (v origináli dumb fucks).
V devätnástich rokoch nebýva človek ešte úplne zrelý, ale ďalšie správanie Facebooku na trhu ukázalo, že prístup k hlupákom – konkrétne ku každému, kto si tam zriadil účet – je základnou charakteristikou projektu a tá sa nezmenila. Jedno príslovie hovorí, že ak sa vám niečo ponúka zadarmo, potom ste vy tým produktom.
Aktívny návykový produkt
Facebook, ktorý na svojej titulnej stránke sľubuje, že účet tam bude vždy zadarmo, naozaj používa svojich používateľov ako produkt. Narúša ich súkromie najrôznejšími spôsobmi, napríklad používaním trasovania súbormi cookies, ktoré sledujú aktivitu používateľov aj mimo samotného Facebooku, a všetky tieto poznatky sa okamžite využívajú na predaj cielenej reklamy.
Na tom možno nemusí až tak záležať, obchod je obchod a účet na veľkej sociálnej sieti môže byť pre mnohých používateľov taký cenný, že sa predajú radi. Otázkou je, do akej miery majú predstavu o tom, čo všetko o nich druhá strana vie.
Ale vedľajšie účinky, s ktorými pravdepodobne devätnásťročný Zuckerberg ani nepočítal, zasiahli do ľudskej spoločnosti takmer rovnako výrazne ako vynález tlačiarenského alebo parného stroja. Skutočne pekelná kombinácia sociálna sieť + smartfón prišla na svet až niekoľko rokov po vzniku Facebooku, a aplikácie, ktoré neustále číhajú na pozadí a ponúkajú vám "aktualizácie" až do vrecka, zmenili banálnu webovú stránku na vysoko návykový produkt.
Pridaná hodnota sa pomaly znižuje
Verejná diskusia polovice ľudstva sa presunula na niekoľko málo sietí, ktoré vlastnia väčšinou kalifornské spoločnosti. A riadia ju tajomné, nepriehľadné algoritmy, ktoré s pribúdajúcimi rokmi čoraz viac podliehajú trendu, ktorý Kanaďan Cory Doctorow nazval entshittification. [Slovo na opis klesajúcej kvality online služieb a produktov, pozn. red.]
Takmer každá zmena vo fungovaní systému je na úkor záujmu používateľa a v prospech prevádzkovateľa. Pridaná hodnota sa pomaly znižuje, ale návykovosť celého systému zaručuje, že väčšina ľudí aj tak neutečie. Varenie žiab v priamom prenose.
Facebook a ďalšie siete nie sú väzením, môžete z nich odísť jedným kliknutím – sám som si to vyskúšal a už sa nehodlám vrátiť. Ale zaplatíte za to vysokú cenu. Ako súkromná osoba ste fakticky uvrhnutý do izolácie, príliš veľa (polo)verejných vecí sa už rieši len tam, od pouličných akcií pre susedov až po fungovanie miestnej radnice. A čo potom firma, nehovoriac o médiách?
Facebook už nie je to, čo býval. Nebude vám prihrávať toľko čitateľov ako niekedy v minulom desaťročí. (To je súčasť procesu entshittification.) Ale všetci vaši konkurenti sú tam a vy si nemôžete dovoliť tam nebyť. Aj keď dobre viete, že sa tým zaradíte medzi "hlupákov".
Začiatkom 18. storočia bola v Anglicku na vzostupe výroba ginu. Obyvateľstvo si rýchlo zvyklo na tvrdý alkohol a začalo piť ako dúha, od detí až po staré vdovy. Trvalo päťdesiat rokov, kým sa situáciu podarilo trochu dostať pod kontrolu, ale celkom pod kontrolou nie je ani teraz. Spätne sa to obdobie nazýva "ginové šialenstvo". Čo si myslíte, budú historici v roku 2200 toto obdobie označovať ako "šialenstvo sociálnych sietí"?
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.