Ohlásili ste na slovenské pomery pomerne ambiciózny projekt výstavby vlastného kampusu. Mohli by ste vysvetliť, čo to vlastne znamená?
Vnímame to ako prirodzený ďalší krok. Napokon, Kolégium už vlastne kampus má. Máme administratívne centrum, internát, domček. Dôvodom, prečo teraz, je, že základná škola, ktorá má zatiaľ štyri triedy a ktorá takisto sídli v kaštieli, sa už nemá kam rozširovať. To je najurgentnejšia potreba, ktorá tlačí väčšiu víziu, o ktorej snívame už dlhšie. A to je postaviť permanentný domov pre ten typ vzdelávania, ktoré chce Kolégium priniesť na Slovensko. Niečo, čo by bolo oázou a zároveň fakľou. Niečo, čo by mohlo byť príkladom aj pre ostatných. Kampus je akceleráciou toho, čo už pätnásť rokov robíme a snahou urobiť to udržateľným aj pre ďalšie generácie.
Čo všetko sa má v kampuse nachádzať?
Prvou má byť budova základnej školy. Neskôr k nej má pribudnúť aj budova strednej školy, internát pre 45 študentov vysokoškolského programu, telocvičňa a má tam byť aj možnosť bývania pre členov tímu.
Hovorili ste o tom, že kampus má byť fakľou a oázou. Čo tým myslíte?
Pod oázou myslím to, že to bude miesto, kde si budú môcť ľudia prísť oddýchnuť a načerpať z bohatstva západnej civilizácie. Fakľa znamená, že to chce byť inšpiráciou pre ďalších. Chceme, aby kampus bol inšpiráciou pre to, aby na Slovensku vznikli ďalšie centrá, ktoré sa budú hlásiť ku klasickému vzdelávaniu a ukážu, že je to cool. V Amerike sú dnes tisíce takýchto škôl, zažívajú tam obrovský návrat ku klasickému vzdelávaniu. My sme v plienkach, sme na začiatku. Zatiaľ neviem o žiadnej podobnej inštitúcii, ktorá by sa k tomu na Slovensku hlásila, len o jednotlivcoch, ktorí majú záujem priniesť klasické vzdelávanie aj do ďalších miest na Slovensku. Dúfam, že o pätnásť rokov nás bude viac.
Viackrát ste spomenuli pojem klasické vzdelávanie. Čo si máme pod tým pojmom predstaviť?
Je to vzdelávanie, ktoré chce študenta ponoriť do toho najlepšieho, čo západná civilizácia vytvorila. Preto je to klasické vzdelávanie, lebo je postavené na klasikoch, tí sú hlavnými učiteľmi. Rokmi overené diela, rokmi overené poznanie. Je to ponáranie sa do tradície. Pomáhame študentom uvedomiť si, že sú súčasťou niečoho väčšieho.
Učíme, že existuje nejaká autorita. A aj keď s ňou vo všetkom nemusím súhlasiť, je to niekto, kto prešiel nejakým testom času. Nie je to niekto, kto bol včera v novinách a o rok sa na neho zabudne. Je to niečo, čo stáročia stojí za to, čo má stáročia nejakú hodnotu. Preto je jednou zo základných vecí v klasickom vzdelávaní viesť mladých k úcte. K úcte k tradícii, úcte k starším, vzdelávaniu.
Je to formovanie v láske, aby dieťa milovalo to, čo má milovať. A na tom možno ďalej stavať. Nie je to produkcia súčiastok pre pracovný trh, nás zaujíma človek a chceme mu pomôcť stať sa slobodným, nie len nástrojom na trhu práce.
V zahraničí, najmä v USA, ktoré ste spomenuli, sú kampusy pomerne časté. Motiváciou teda bolo priniesť niečo, čo funguje v zahraničí, na Slovensko?
Sčasti áno, ale dnes je to hlavne niečo, čo už pätnásť rokov funguje na Slovensku. Existuje veľmi veľa svedectiev o tom, ako Kolégium mení ľuďom životy. Napríklad, na Slovensku každý piaty vysokoškolák odchádza študovať do zahraničia a väčšina z nich sa nevráti. Kolégium má 243 absolventov, viac ako sto z nich študovalo v zahraničí, na prestížnych školách ako je Oxford, Cambridge, St. Andrews, Trinity College a podobne, a 98 percent z nich sa vrátilo na Slovensko.
To sú úžasné čísla v porovnaní s väčšinovou populáciou. Naši absolventi chodia do zahraničia, aby priniesli to, čo sa tam naučili, domov. To je obrovská služba krajine. Úrad vlády vyrátal, že každý mladý, ktorý zostane v zahraničí, stojí Slovensko 2,8 milióna eur. Čiže Kolégium zachránilo Slovensku stovky miliónov eur.
Kampus je nevyhnutný krok k tomu, aby Kolégium takto mohlo slúžiť aj ďalším generáciám, aby to nebol nejaký dvadsaťročný výstrel, ktorý čoskoro zhasne. Idea akejsi vzdelávacej dediny je niečo, čo je overené v zahraničí a sčasti to zažívame už dnes v kaštieli a jeho areáli, ktorý má svoj genius loci. A kampus to má rozšíriť.
Prečo je potrebný kampus a nestačí, aby Kolégium kúpilo niektorú zo základných škôl v Bratislave?
To, v čom je tento projekt unikátny, je, že potreba základnej školy vybublala z potreby vysokoškolského kolégia, ktorého absolventi už majú deti, ktorým chcú sprostredkovať vzdelávanie, ktoré oni sami zažili ako dospelí. My vytvárame jednotný vzdelávací systém, ktorý na seba nadväzuje a má jednotnú líniu. To je niečo, čo si už uvedomujú aj štátni úradníci, teda, že na druhom stupni by mali vedieť, čo sa robí na prvom a malo by to byť zladené. A rovnako by to malo byť aj so strednými školami a univerzitami. My to prirodzene organicky tvoríme. To, čo sa učí na základnej škole, tvoria ľudia, ktorí pracujú aj s vysokoškolákmi. Tu sa to prelieva organicky, filozoficky a vzťahovo, preto je potrebné, aby to fungovalo aj na jednom mieste.
To, o čom ste hovorili, sa však dá robiť aj bez toho, aby bolo všetko sústredené na jednom mieste. Veď prečo by učiteľ, ktorý by učil na strednej škole napríklad v Dúbravke nemal vedieť, čo sa učí na základnej škole trebárs v Ružinove?
Samozrejme, dá sa to aj inak, ale potom je to vždy náročnejšie. Kampus je to najlepšie možné. Má tú výhodu, že vytvára spoločnú kultúru a posilňuje jednotu. Zároveň to má byť dedinka, priestor, kde človek môže zažiť vzdelávanie v rôznych podobách na jednom mieste.
Ďalším benefitom toho je, že to je o vzťahoch. Už len keď ľudia bývajú na jednej ulici, tak to vytvára úplne inú atmosféru ako medzi tými, čo bývajú v jednej dedine. Budovanie komunity je omnoho lepšie, ak je tu prítomná geografická blízkosť. Chceme, aby aspoň časť ľudí, ktorí sa venujú študentom, mohli bývať na jednom mieste, aby to bola živá dedina, kde sa dá nájsť všetko od detí až po starcov.
Navyše, získať budovu základnej školy v okolí Bratislavy je dnes nemožné. Bratislavský kraj má obrovskú potrebu nových základných škôl. Ivanka nás prosí, aby sme postavili základnú školu.
V čom je Citadela, teda vaša základná škola, ktorá by mala do kampusu pribudnúť ako prvá, iná ako bežná základná škola?
Kolégium sa už pätnásť rokov snaží na Slovensko priniesť klasické vzdelávanie, alebo vzdelávanie v slobodných umeniach. Je to spôsob vzdelávania, ktorý bol pre Západ bežný po celé stáročia. Je to vtiahnutie mladého človeka do veľkej konverzácie, ktorá sa deje dvetisíc rokov. Je to cieľ tak vo vysokoškolskom kolégiu, ako aj na základnej škole. Samozrejme, metódy a postupy sú prispôsobené veku, čo znamená, že rešpektujeme vývojové fázy dieťaťa.
Čo to znamená?
Dvanásť rokov vzdelávania v klasickom modeli má tri hlavné časti. Gramatickú, logickú a rétorickú, ktoré zodpovedajú vývojovým stupňom dieťaťa. V gramatickej dieťa nasáva, spoznáva svet. Dieťa na prvom stupni sa veľmi ľahko učí naspamäť. Preto memorizácia a učenie sa naspamäť je dôležitou súčasťou vzdelávania na základnej škole.
Na druhom stupni základnej školy, teda v logickej časti, začína spochybňovať, pýtať sa, diskutovať. V tejto fáze tomu chceme dať priestor. Memorizácia preto vtedy ustupuje diskusii.
No a v rétorickej časti, teda na strednej škole, má študent čo najviac spoznávať svet Sokratovou metódou. Teda čítať texty, debatovať o nich a a učiť sa tvorivo prezentovať svoje názory.
Ako sa v praxi prejavujú tieto rozdiely?
Napríklad, naše deti sa od prvého ročníka učia dejiny. Aj tým ich ponárame do tradície západnej civilizácie a ony sa stávajú súčasťou jej príbehu. Od dejín sa následne odvíja zvyšok kurikula, teda hudobná a výtvarná výchova, náboženstvo a tak ďalej.
Ale organizujúci princíp vzdelávania je, že vo všetkom je jednota. Vo všetkom, čo poznávame, spoznávame stvorenie a Boha. Boh a náboženstvo tu nie je nejaký prídavok a bonus, ale je to organizujúci princíp.
Skúste to vysvetliť.
Kľúčovou myšlienkou je, že kurikulum musí byť integrované. Vezmime si ako príklad náboženstvo. Hlavnou otázkou je, že či je náboženstvo len jeden predmet, ktorý nijako nesúvisí s ostatnými, teda s matematikou, históriou a tak ďalej, verzus, že to súvisí so všetkým. Teda, že keď sa učíme matematiku, tak sa učíme o základných princípoch vesmíru, ktorý stvoril Boh. Keď spoznávame dejiny, tak si uvedomujeme, že vrcholom dejín je príchod Ježiša Krista. Filozofia vzdelávania je najdôležitejšia vec. Od toho, ako si zapneme prvý gombík, závisí aj to, ako si zapneme ostatné. Od filozofie vzdelávania závisí všetko ostatné, čo sa v škole deje. To, čo tam visí na stenách, to akú hudbu deti používajú, to, či budú používať digitálne technológie a ďalšie veci. Pri vzdelávaní nie je nič dôležitejšie ako filozofia, z ktorej vychádzame. Ako chápeme človeka, čo chápeme ako cieľ a zmysel človeka.
Vy ste už na začiatku spomínali, že vašou filozofiou nie je produkovať ľudí do praxe. Kritik by vám na to zrejme povedal, že to síce znie pekne, ale z filozofie sa nedá vyžiť.
Najčastejšia kritika vzdelávacieho systému dnes je, že nepripravuje ľudí do praxe, čo je úplne scestné. Je to nepochopenie toho, čo je vzdelávanie. Vzdelávanie je o tom, že vytvárame stimuly pre to, aby človek zrealizoval svoj potenciál na najvyššiu možnú mieru. Každý človek má potenciál rásť v intelektuálnych a morálnych cnostiach a je úlohou školy taký rasť podporiť. A čo ten človek bude potom robiť, je separátna, ďalšia otázka.
Zároveň si však myslím, že toto naše vzdelávanie človeka najlepšie pripraví do praxe, pretože každý zamestnávateľ chce zamestnanca, ktorý vie riešiť problémy a je charakterný. To sú najzákladnejšie a najdôležitejšie veci. A presne na ne sa zameriava naše vzdelávanie.
Na niektoré povolania, ako napríklad na medicínu, však človek potrebuje špecializáciu.
Samozrejme, špecializácia, ktorú potrebujeme pre niektoré typy prác, je legitímna požiadavka, ale v správnom čase. Na vysokej škole sa môže študent špecializovať a učiť sa za lekára. Ale oveľa lepším lekárom bude, keď dostane klasické vzdelávanie, lebo ono naučí človeka myslieť, milovať to, čo má milovať, vychádzať s ostatnými, tam študent dostane podnety pre svoj rast.
Inými slovami, to, že bude najlepšie možne pripravený pre prax, je len vedľajší účinok vzdelávania a nie hlavný cieľ. Len čo je hlavným cieľom vzdelávania pripraviť ľudí do praxe, tak z toho spravíme fabriku. Prestaneme vzdelávať slobodných ľudí a začneme ich vzdelávať ako súčiastky v stroji. A to je dehonestácia človeka, ktorá vychádza zo zlého chápania toho, kto je človek a čo ho robí šťastným.
Vráťme sa ešte ku kampusu. V akej fáze projektu sa nachádzate?
Sme v územnom konaní, máme projektovú dokumentáciu na stavebné konanie. Máme hotový projekt, na ktorý zháňame financie.
Ako ho chcete financovať?
V úplnosti je to projekt na desaťročia. Prvým krokom je postaviť základnú školu, ambícia bola a stále je sčasti ju zafinancovať z verejných zdrojov, keďže ide o verejnú službu a rieši to aj verejný problém nedostatku kapacít škôl v Bratislavskom kraji. Chceli sme získať prostriedky z Plánu obnovy, ale minulý týždeň nečakane uzatvorili výzvu na zvyšovanie kapacity základných škôl z dôvodu vyčerpania zdrojov, takže nateraz sa táto možnosť zatvorila. Ale nádejame sa, že budú ďalšie verejné výzvy.
Na výstavbu kampusu ste taktiež vyhlásili zbierku. Predpokladám teda, že granty nebudú jediným zdrojom financovania.
Projekt základnej školy aj s infraštruktúrou pre kampus bude stáť okolo sedem miliónov eur. Vnímam ako službu celému Slovensku a nádejam sa, že aj na Slovensku sú ľudia, ktorí majú prostriedky a ktorým záleží na budúcnosti tejto krajiny, pričom si uvedomujú, že vzdelanie je kľúč k budúcnosti krajiny. Zdá sa, že na Slovensku si to dnes uvedomujú obzvlášť liberáli. Aj konzervatívne spektrum by si mohlo uvedomiť, že bez vzdelania sa neposunie správnym smerom.
Preto pozývam každého, kto sa o tieto veci zaujíma, aby prišiel spoznať Kolégium, aby prišiel spoznať náš spôsob vzdelávania. Nádejam sa, že máme na Slovensku dosť zdrojov na to, aby sme postavili kampus, ktorý bude koncentrovať konzervatívny talent z celého Slovenska a pomáhať v tom, aby sa rozvíjal.