Nápad, aby rating novinárov a médií určovali dozorcovia z neziskovky, je škandalózny

Akt o slobode médií je doplnkom pomerne nebezpečného nariadenia o digitálnych službách (DSA), ktoré je účinné od februára a vyhráža sa prevádzkovateľom veľkých internetových platforiem drastickými pokutami, ak nebudú včas mazať nevhodný obsah. K tomu sa ale popri kriminálnom obsahu a zrejmých klamstvách výslovne počítajú aj akési systémové riziká, v rámci nich aj správy s „nepriaznivým vplyvom na občiansky diskurz“.

Európsky akt o slobode médií, pochopiteľne, obsahuje aj pár rozumných alebo rozumne pôsobiacich krokov, ktorými Európska komisia normu predáva: zákonom garantovanú ochranu pred sledovaním novinárov zo strany štátu, silnú ochranu novinárskych zdrojov či napríklad povinnosť médií zverejniť svoje majetkové pozadie.

Eurokomisári Věra Jourová a Thierry Breton opisujú nariadenie EMFA ako ochranu charakterných redaktorov pred majiteľmi a tiež pred politickou mocou – odtiaľ záväzok členských štátov EÚ poskytovať „dostatočné a stabilné financovanie“ verejnoprávnym staniciam, a to „na viacročnom základe“.

Celou EMFA sa opäť vinie boj proti takzvaným dezinformáciám a misinformáciám [nepravdivá informácia, ktorá sa šíri nevedome a bez úmyslu poškodiť, poz. red. ], rovnako ako sa vinul už celou DSA. Tentoraz to implicitne vyzerá na vznik akéhosi ratingu médií podľa ich dôveryhodnosti, rozumej podľa kladného vzťahu k spoločenskému pokroku.

Veľké internetové platformy, píše sa v európskom akte, budú prednostne vybavovať sťažnosti od médií s dobrým ratingom. Budú sa teda upravovať algoritmy platforiem tak, aby boli uprednostňované weby štátotvorné pred webmi lživými, alebo aj len pred neposlušnými. Veľkým internetovým platformám pri rozhodovaní má viesť ruku občianska spoločnosť.

Veľké platformy nech sa vraj orientujú podľa takých nástrojov hodnotenia, ako je skóre Journalist Trust Initiative vypracované Reportérmi bez hraníc. Takže vlastne neziskovky, ako sú Reportéri bez hraníc alebo nejaká horšia a ešte predpojatejšia, majú rozhodovať o tom, ktoré médium je dobré a zaslúži si väčší dosah a ktoré nie. Nápad, aby rating novinárov a médií určovali dozorcovia z neziskovky, je škandalózny. Navyše vznikne Európska rada pre mediálne služby, ktorá bude s „občianskou spoločnosťou“ každý rok komunikovať.

Európsky akt o slobode médií teda možno chápať ako ďalší krok pri odvádzaní moci z politiky na akési politické predpolie, ktoré obýva občiansky sektor, teda politické neziskovky. A nebude na škodu „okresať“ ten ďalší kúsok právomoci ešte predtým, než napríklad do politických funkcií prenikne reakcia (oni hovoria populisti). Aj teraz EMFA odhlasoval Európsky parlament štvrť roka pred voľbami, ktoré by europarlament mohli posunúť doprava.

Zatiaľ čo DSA bol pokusom zjednať politicky sterilné prostredie medzi jednotlivými používateľmi sietí, EMFA cieli na médiá, na už etablované redakcie. Snahu o holistický prístup českej komisárke pre hodnoty nemožno uprieť. Pred dvoma mesiacmi Jourová na Svetovom fóre v Davose vyhlásila, že v návrhoch Komisie ide o to, „aby sa dezinformačné platformy a šíritelia nedostali k peniazom“. „Musíme ich vyhladovať,“ povedala.