Je dokončenie D3 prioritou? Na Kysuciach stavajú privádzač z diaľnice, ktorá neexistuje

ŽILINA – Žilinský Štandard sa rozprával s predsedom Sekcie dopravy Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Jánom Mišurom o tom, prečo mešká výstavba chýbajúcich 22 km na D3 a aká je perspektíva dokončiť túto európsku diaľnicu.

Stavba diaľničného privádzača D3 pri Kysuckom Novom Meste. Foto: NDS

Publikované: 3. apríla 2024 | 9:00

Autor: Ľubomír Chochula,

Aký je váš názor na kritický stav na cestnej základnej európskej sieti TEN-T na Slovensku v súvislosti s D3?

Na najkratšej diaľničnej trase medzi Bratislavou a Varšavou, na úseku medzi Žilinou a Bielskom-Biala sa malo postaviť 100 km diaľnice od roku 1997. Poľsko má na S1 postaviť 50 km a Slovensko na D3 50 km. Poľsko v roku 2025 odovzdá do prevádzky posledný chýbajúci osemkilometrový úsek rýchlostnej cesty S1 s dvoma tunelmi, a štvorprúdovka z Varšavy bude po slovenskú hranicu Zwardoň/Skalité v prevádzke.

Posledný desaťkilometrový úsek bude síce v polovičnom profile, ale to bude 10 rokov bohato postačovať, lebo na Slovensku nebude rozostavaných chýbajúcich 22 km na dvoch úsekoch D3 minimálne do roku 2026.

[link url =https://standard.sk/608850/dokedy-bude-nedostavana-dialnica-d3-na-kysuciach-traumatizovat-vodicov]

Je pravda, že tunely na úseku S1 v Poľsku stavajú slovenské firmy?

Prvý tunel postavil Doprastav. Dokonca posledné dva tunely na S1 okolo Wegierskej Górky, budované ako štvorpruh, stavia ako subdodávku slovenská firma, ktorú „vyhodili“ (2019-2020) zo stavby tunela Višňové. V Poľsku je pod iným menom. A mimochodom, talianska spoločnosť Saliny I. z konzorcia na Višňovom tiež postavila úsek S7 s tunelom pri Rabke medzi Krakovom a Trstenou. Nie je to zvláštne? V Poľsku to stavať ide, nájdu cestu spolupráce s investorom a neprerušujú výstavbu. A na Slovensku…

Prečo také meškanie na slovenskej strane?

Mečiarova vláda úsek D3 od Poľska začala stavať v roku 1997. Prvé a zásadné spomalenie výstavby spôsobila Dzurindova vláda v roku 1999, keď de facto zastavila výstavbu na úseku D3 v Skalitom od hranice s Poľskom. Stavba sa v rokoch 1999-2013 konzervovala. Nestavala sa a štát „vyhadzoval“ na konzerváciu 10 mil. korún ročne v Skalitom. Poliaci sa rozbehli so stavbou diaľnice v roku 2002 od hranice a museli s dokončeným úsekom čakať na provizórne napojenie zo SR bez diaľnice 1,5 roka do roku 2006.

Kedy sa tieto neodborné rozhodnutia podarilo zmeniť?

Keď sme ako SOPK Žilina v roku 2011 presvedčili ministra dopravy Figeľa, aby sa pokračovalo, rozbehol prípravu odkonzervovania. Potom v tom pokračoval minister Počiatek, za ktorého úradovania sa znovu začala výstavba na D3.

Pritom sme mu pomáhali cez SOPK Žilina lobovať u komisára pre dopravu v Európskej komisii tým, že sme zohnali písomnú podporu pre ministra Počiatka od všetkých obchodných a hospodárskych komôr zo Slovenska a Poľska a investorov z Kórey, Fínska, atď. Tak sa podarilo postaviť aj obchvat Čadce.

Stále sa deklaruje, že D3 je prioritou, ale realita je iná.

V roku 2016 bol pripravený harmonogram výstavby prioritného úseku Žilina - Kysucké Nové Mesto, aby sa obišli semafory. Malo sa začať stavať v roku 2018 a jazdili by sme po D3 bez semaforov od roku 2021. No prišiel minister Érsek a celý harmonogram zrušil. A kolóny od 7:00 do 19:00 večer sú stále dlhšie a budú do roku 2030. Stavia sa iba privádzač z diaľnice bez diaľnice, pri Kysuckom Novom Meste (KNM).

[link url =https://standard.sk/614066/papez-v-posolstve-urbi-et-orbi-vyzval-na-vymenu-vsetkych-vaznov-medzi-ruskom-a-ukrajinou]

Ako k tomu došlo, že bez D3?

To som zhodou okolností zažil osobne. Investičný riaditeľ NDS navrhol v roku 2017 „Iniciatívu D3 pre Kysuce", že postavia iba privádzač z D3, ale úsek D3 okolo semaforov nie. My, z SOPK Žilina, sme protestovali, ale „iniciatíva“ súhlasila, čím si vlastne doteraz potopila de facto D3 okolo Kysuckého Nového Mesta.

To bolo prvé spomalenie po roku 2016. Druhé spomalenie nastalo v roku 2020. Rokovalo sa na Žilinskom samosprávnom kraji (ŽSK). „Iniciatíva“ a Národná diaľničná spoločnosť (NDS) prezentovali riešenie, že sa postaví provizórny dočasný železný, takzvaný vojenský most, po ktorom budú prechádzať autá nad semaformi. To všetci prítomní odmietli okrem NDS, „Iniciatívy“ a ŽSK.

A tak navrhli kompromis, že to preskúma výskumný ústav, čo bolo ďalšie zdržanie a vyhodené peniaze, lebo sa potvrdilo, že ten nezmyselný návrh nemá opodstatnenie a je potrebné postaviť D3 okolo KNM. No NDS sa nemusela ponáhľať. Samozrejme, pre média sa stále od roku 2017 hovorí, aká je to priorita a ako o to bojujú.

Aké východiská vidíte, aká je perspektíva dokončiť chýbajúce úseky D3, v akom horizonte a čo pre to treba urobiť?

Najskôr sa začne stavať v roku 2026. Ešte len má začať správne konanie na EIA na úsek Brodno-KNM. Na ostatné dva úseky do Oščadnice a za Oščadnicou sa vraj vypracováva Správa o hodnotení vplyvov (EIA).

Pred mesiacom Slovensko-poľská obchodná komora a SOPK Žilina pozvali veľvyslanca Poľska na prieskumnú cestu po D3 a do Poľska na S1. Poľsko bude mať všetko v prevádzke v roku 2025. My to budeme mať najskôr v roku 2030. To je už medzinárodný škandál.

[link url =https://standard.sk/609610/turciansky-beh-bude-opat-spajat-a-pomahat-medaily-odovzdaju-vozickari]

Aký význam má D3 z hľadiska aj medzinárodného kontextu?

Má veľký význam. Slovensko má obrat zahraničného obchodu najvyšší s Nemeckom, potom Českom a Poľskom. Žiaľ, po roku 1989 sme nepostavili žiadnu kompletnú diaľnicu k našim najväčším obchodným partnerom a teda aj do EÚ. Ide o D3 do Poľska a Česka, R6 Púchov-Zlín do Česka a Nemecka, R3 Šahy- Zvolen-Martin-Poľsko, R4 do Poľska. No pred rokmi sme postavili štvorpruh z Košíc do Milhošte, do Maďarska na R4 (v tom čase pre 4800 áut za deň), pričom s Maďarskom máme 6-7% obchodu. Zaujímavé je tiež to, že meškanie úseku Turany – Hubová, ktoré spôsobujú mimovládky od roku 2008, prekáža, ale meškanie na D3, kde sú denne kolóny sa mediálne interpretuje inak...