Prvý rómsky televízny moderátor Ivan Hriczko: Medzi bielymi som Róm a medzi Rómami som biely

O tomto dátume osláv rozhodli účastníci na štvrtom Svetovom kongrese Rómov organizovanom Medzinárodnou rómskou úniou – International Romani Union (IRU). Konal sa neďaleko Varšavy, v Poľsku.

Výber tohto dňa súvisel s pripomenutím prvého celosvetového stretnutia Rómov od 8. apríla do 12. apríla 1971 v Orpingtone pri Londýne.

Skôr, než sa opýtam, aké je to byť Rómom a Rómom na Slovensku, skúsme sa vrátiť do histórie k vzniku Medzinárodného dňa Rómov. Môžeme povedať, že prvý Svetový kongres Rómov sa stal prvým oficiálnym a jednotným politickým vystúpením Rómov?

Rómske delegácie zo 14 štátov vtedy na Romano kongreso lumiakro deklarovali spoločný pôvod, etnické pomenovanie ‚Róm‘ a prihlásili sa ku krajine svojho pôvodu – Indii. Pravda však je, že doposiaľ neexistuje relevantný výskum pre 100-percentné potvrdenie krajiny pôvodu Rómov.

Na tomto mieste, v tento deň prijali Rómovia – účastníci prvého kongresu – dva svoje hlavné symboly. Ktoré to sú?

Rómsku zástavu, dovtedajšie dva pruhy – modrý, ako symbol neba a zelený, ako spätosť Rómov s prírodou, doplnil v strede červený kruh – symbol Ašókskej čakry. Delegáti schválili aj medzinárodnú hymnu Geľem, geľem, pochádzajúcu zo starobylej piesne známej pôvodne v Rumunsku a Srbsku.

Delegáti založili tiež novú medzinárodnú organizáciu Rómov – Union Romani, v preklade Únia Rómov, ktorá zastupovala 71 rómskych organizácií z 21 štátov. V marci 1979 sa stala poradným orgánom OSN. V súčasnosti sa nazýva Medzinárodná rómska únia – International Romani Union, IRU.

A následne podkomisia OSN pre prevenciu diskriminácie uznala v roku 1997 Rómov ako svojbytnú národnú etnickú skupinu.

Áno a o dva roky neskôr sa Medzinárodná rómska únia stala členom sekcie mimovládnych organizácií pri OSN.

Rómovia sú druhou najpočetnejšiu menšinou v Slovenskej republike. V roku 1991 prijala slovenská vláda Zásady vládnej politiky k Rómom. Ako sa to premietlo do praxe?

Základnou tézou dokumentu bolo uznanie etnickej svojbytnosti Rómov na úrovni ostatných menšín. Rómovia sa tak zrovnoprávnili s ostatnými národnostnými menšinami a počas sčítania obyvateľov v roku 1991 sa mohli k tejto národnosti prihlásiť.

Ako vnímajú tieto zmeny aj oslavu svojho dňa samotní Rómovia?

Otázka vnímania medzinárodného dňa Rómov na Slovensku zo strany samotnej rómskej komunity je rôzna. Prvú veľkú rolu v tom hrá predovšetkým vnímanie domovskej krajiny a regiónu, kde žijú Rómovia na politickej úrovni. Druhú veľkú rolu hrajú médiá a osobnosti, ktoré upozorňujú na tento slávnostný deň. Po tretie, samotná komunita a jej reálny záujem o prezentáciu tohto dňa. Rómovia sú heterogénna skupina, ktorá sa nedá hodnotiť z pohľadu vnímania tohto sviatku ako jednoliata.

Oslavy dňa Rómov na Slovensku sú spojené s upozornením na fakt, že Rómovia sú súčasťou našej krajiny už viac ako 900 rokov a žijeme tu spoločne v kresťanskom svete. Napriek tomu, vždy patrili k tým najohrozenejším a ťažko skúšaným ľudom v rámci našej krajiny a celkovo Európy. Podľa atlasu rómskych komunít, ktorý je jediným dokumentom upozorňujúcim na štatistické čísla, ktoré máme k dispozícii, žije na Slovensku cca 450 000 Rómov, čo je asi 9 percent z celkovej populácie Slovenskej republiky.

Medzinárodný deň Rómov je dlhodobo riešený a podporovaný Ministerstvom kultúry SR, Úradom vlády SR, teda je finančne podporovaný výlučne štátom. Neexistuje platforma alebo inštitúcia, ktorá by dokázala systematicky riešiť otázku osláv Medzinárodného dňa Rómov na základe ústavného resp. prijatého strategického materiálu, teda povinného a systematického, so zapojením všetkých potrebných rezortov ako je Ministerstvo školstva, kultúry a pod.

Vo väčšine prípadov ide o drobné projekty ako sú malé kultúrne podujatia, výstavy a diskusie na tému Rómovia podľa heterogénnosti regiónov a samotných žiadateľov. Významným bodom osláv je pripomenutie a upozornenie na daný stav, skupinu a problém, a v tom ponímaní to vnímam ako veľmi dôležitý krok pre potreby štátu a jeho všetkých obyvateľov.

Samozrejme, dôležitým bodom podpory Medzinárodného dňa Rómov je samotná podpora Rómov a vnímanie tejto národnostnej menšiny, jej potrieb a ochrany na Slovensku. Rómska komunita prechádza mnohokrát ťažkými výzvami, ktoré sa týkajú aj samotnej sebaidentifikácie.

Vieme, že nie je Róm ako Róm. A za slovo „Róm“ by sme mohli dosadiť akýkoľvek národ, národnosť: nie je Slovák ako Slovák, nie je… a tak ďalej.

Je náročné byť Rómom v spoločnosti, ktorá vníma rómsku komunitu ako problémovú, kriminálnu, chudobnú a žijúcu v nelegálnych osadách. Vnímam to hlavne u mladej generácie študentov a plne integrovaných rómskych rodín. Napriek tomu, že to nikdy nebola komplexná pravda o tejto komunite, na Slovensku je rómska komunita vysoko štrukturovaná a rôznorodá, čo sa týka dialektu, výzoru, zvykov, kuchyne a samotného spôsobu života. Mnoho rómskych rodín žije generačne v mestách medzi majoritou a sú poprepletaní s inými národnostnými menšinami.

Na Slovensku máme viacero rómskych skupín ako sú napríklad Olašskí Rómovia – Vlachy, Rumungri, Ganajari, Kalderáši, Lováry, Sinty a mnoho ďalších podskupín. Tieto skupiny Rómov majú historicky spoločný, súčasne čiastočný základ jazykový, ale kultúrne a spôsobom života sú veľmi odlišní. Dnes je ich jazyk už poprepletaný s inými jazykmi majority, územia, komunity. Skrátka, rómska komunita je silno rozdelená životom krajiny, v ktorej žije.

V minulosti sa tieto skupiny vôbec nekontaktovali, nekomunikovali a v uzavretých skupinách žili svoj život. Samozrejme, pod narušenie kultúrnych zvyklostí sa podpísala asimilačná politika bývalého režimu a jej samotný prístup k neakceptovaniu základných práv a slobôd týchto ľudí. Narušenie a úplné poškodenie kultúry Rómov sa prejavilo. Výsledkom v mnohých lokalitách je aj súčasný stav chudoby, vylúčenia a samotnej segregácie tejto komunity aj na Slovensku.

Hovoríte, že historicky Rómovia patria na „starom kontinente“ po stáročia k najviac diskriminovaným a ponižovaným skupinám obyvateľstva.

Stáročia prenasledovaný národ, vraždený, zotročovaný, mučený za svoj pôvod a nejde len o obdobie druhej svetovej vojny. To všetko sa podpísalo pod samotný život viacerých skupín Rómov a postoj majoritného obyvateľstva k samotným Rómom.

Na Slovensku máme zopár historicky vzácnych rómskych rodov, ktoré svojím spôsobom života, sociálnoekonomickým postavením, generačnou rodinnou prestížou a adresou žitia znamenali významný prvok etablovania Rómov medzi majoritou a samotnej akceptácie. Takéto rody boli v meste Košice, starom Prešporku, Kláštorom pod Znievom a podobne. Ich postavenie bolo spojené s obchodovaním s drobným tovarom ako predaj látok, ozdôb a umením  – hudbou.

Práve členovia týchto rodov sa stali prvými bojovníkmi za práva a postavenie tejto národnostnej menšiny na Slovensku. Mnohokrát na tieto rody zabúdame. Slávenie Medzinárodného dňa Rómov je symbolom rešpektovania, úcty a vďaky!

Hovoríte o vďake. Koho konkrétne máte na mysli?

Vďaka patrí krajine, ktorá vytvára podmienky na podporu kultúry národnostných menšín. Vďaka patrí aj bývalej hlave štátu Ivanovi Gašparovičovi za to, že som ako prvý Róm v prezidentskom paláci mohol prehovoriť za všetky národnostné menšiny, spolu s ďalšími príslušníkmi národnostných menšín, v rámci novoročného prijatia u prezidenta SR.

To, že práve Róm zastupoval všetkých, bolo nesmierne veľkou poctou, akceptáciou a uznaním nás, Rómov, na Slovensku. A veľká vďaka patrí všetkým rómskym matkám a otcom, ktorí svoje deti stále učia rómsky jazyk a tiež našim talentovaným umelcom. Tým všetkým patrí vďaka za to, že sme stále živým národom s jazykom a a kultúrou!

Po páde bývalého režimu nastalo mnoho zmien, ktoré sa týkali aj Rómov. Napríklad z Cigánov sa stali Rómovia a ako sme spomenuli, boli uznaní ako ďalšia národnostná menšina žijúca na Slovensku. Pomohlo to?

Týmto aktom nastalo obdobie obrodenia rómskeho národa, ich kultúrnych potrieb a uznania spoločenského postavenia. Neodvážim sa plošne zhodnotiť postoj všetkých Rómov a ich vnímanie ‚Rómstva‘ na Slovensku, ale pokúsim sa predostrieť svoj pohľad na túto otázku ako príslušník viacerých národnostných menšín.

Takže teraz je tá správna chvíľa opýtať sa, aké to je byť Rómom, respektíve aké to je byť Rómom na Slovensku.

Môj osobný postoj je byť hrdým na svojich úžasných predkov, ktorí tvorili pevnú a neodmysliteľnú generačnú súčasť mesta Košice. Môj prastarý otec Ján Hady prezývaný Marcis vždy hovorieval: ‚Byť Košičanom je výsada a žiť v meste Košice je šťastím.‘ Tak som bol vychovaný, a tak to aj posúvam ďalším generáciám v mojej rodine, teda môjmu synovi. Moja časť aj rómskej rodiny sú pracovití a poctiví ľudia, ktorí poznajú hodnotu rodiny, práce a krajiny, v ktorej žijú! Som aj hrdým Rómom, som aj hrdým Maďarom, som aj hrdým Židom, som aj hrdým Karpatom. Teda, Košičan (úsmev). Každý kúsok zdedenej krvi je požehnaním pre mňa a verím, že aj pre moje okolie a moju krásnu krajinu, Slovensko.

Byť aj Rómom je, samozrejme, nie najideálnejšie v bežnom živote, stretol som sa aj ja mnohokrát s čudnými prejavmi nedôvery, pohľadmi, ponížením…, ale to asi každý, či je Róm alebo príslušník majority. Mám priateľov, ktorí sú Židia, Maďari, Slováci, Rómovia, Američania, Rusi a keď sa stretneme, spája nás rovnaký humor, hlasný smiech a veľa dobrého jedla (smiech).

Poviem otvorene, že na menšinových vtipoch v podaní mojich kamošov sa smejem do popuku! A oni sa smejú na mojich o majorite! Nechytáme sa za slovíčka a nevyhľadávame umelé problémy. Jednoducho, je nám spolu dobre a mne sa na Slovensku žije dobre v spoločnosti mojej fantastickej rodiny a skutočných priateľov.

Napríklad, mám veľmi rád bielu čokoládu. Tak som dostal k sviatku bielu tortu s komentárom: ‚Dúfame, že sme ťa neurazili, keď je celá biela.‘ Oslava začala veľkým smiechom a aj končila smiechom.

Ako príslušník národnostných menšín si nevyberám priateľov podľa etnicity, ale podľa sympatií a inteligencie. Teda ‚Rómstvo‘ vnímam ako požehnanie a hrdosť! A verím, že mnoho Rómov na Slovensku je na tom podobne! Rodina, práca, priatelia… to sú predsa spoločné priority, hodnoty, takže nie sme až tak rozdielni (úsmev).

Bohužiaľ, faktom ostáva existencia segregovaných a nelegálnych osád a ľudí žijúcich v generačnej chudobe, ktorá už dávno prepadla pod úroveň bežnej chudoby, ktorú poznáme.

Viacnásobná marginalizácia rómskych skupín často v nelegálnych osadách je problémom, ktorý rastie a nikto ho reálne nerieši. Tento stav je alarmujúci a vyžaduje si vynikajúce poznanie problematiky, a to si dovolím povedať, je aj kameňom úrazu riešenia a nedosahovania skoro žiadnych výsledkov a posunov v tejto problematike zo strany štátu.

Štát v súčasnosti nemá skutočných odborníkov na túto problematiku. Komunita je v stave, že si nedokáže sama už pomôcť a komunita žijúca v týchto osadách, taktiež. Teda začarovaný kruh beznádeje na oboch stranách, napriek alokovaným financiám a snahe štátu zmeniť to!

Boli ste prvým rómskym televíznym redaktorom a neskôr aj moderátorom spravodajstva. Ako spomínate na tieto roky a skúsenosti?

Keď som ako osemnásťročný a ako prvý Róm začal pracovať v televízii na Slovensku ako externý a potom interný redaktor spravodajstva a publicistiky v TV Global, súčasnej TV JOJ, bol som priekopníkom rómskeho jazyka a takou malou senzáciou pre zahraničie. Nikdy nezabudnem, ako som s maličkou dušičkou urobil práve k Medzinárodnému dňu Rómov na Slovensku prvú reportáž v rómskom jazyku a strašne som sa bál reakcií vedenia, kolegov a divákov.

Ten strach bol zvláštny, ale cítil som sa zároveň bojovne a hrdo! Urobil som to, odovzdal reportáž a bola odvysielaná v celoštátnom vysielaní v rámci večerného spravodajstva. Reakcie boli neskutočne pozitívne, vedenie pochválilo, kolegovia reportáž nevysmiali a diváci na ulici ma zastavovali a chválili.

To obdobie môjho boja a upozorňovania na živý jazyk Rómov a ich postavenia v krajine, búranie latentného rasizmu a predsudkov, boli touto dennou prácou štartom k mnohým zmenám v našej krajine a som vďačný Pánu Bohu za toľko príležitostí a podpory zo strany majority, ktorá mi to dovolila a pomohla s týmto bojom! Mojim, už bývalým kolegom, patrí veľká vďaka!

Prenesme sa do súčasnosti. Súčasné obdobie už prináša mnoho projektov a aktivít, ktoré majú pomáhať v týchto otázkach. Máme programy v rámci vzdelávania v rómskom jazyku podporované štátom ako sú stredné a vysoké školy. Sú tu umelci, speváci, herci, ale aj kurzy rómskeho jazyka...

Všetko to už existuje a kto má záujem, ten sa tomu venuje a využíva to! Musím však povedať, že verejnoprávna televízia v tejto otázke nepostačujúco reflektovala na požiadavky meniacej sa doby a mohla viac urobiť v otázkach prezentácie jazyka, kultúry a postavenia Rómov na Slovensku. Ako jedna z mála verejných inštitúcií mala na to priestor.

Neviem, či našťastie, alebo bohužiaľ, Rómov si stále najviac spájame s nenapodobiteľnou kultúrou – hudbou, spevom, tancom. A, teraz už bohužiaľ, môžeme vidieť a počuť, ako sa rómska kultúra, hudba i tanec menia a podliehajú rôznym súčasným vplyvom. Niekedy rómska pesnička pripomína džez, niekedy príde ako zlátanina pre „gadžov“, na ich pobavenie a zábavu.

Umenie je niečo, čo nás má spájať a každá úroveň umenia a spôsobu interpretácie má svoj zmysel a miesto v spoločnosti. Mne osobne nie každé súčasné, všeobecne ponúkané umenie, lahodí duši a ušiam, ale viem si vybrať aj v súčasnej tvorbe u rómskych umelcov tie svoje srdcovky. Rómska komunita sa zmenila aj v podaní umenia. Skupiny, speváci, herci sa prispôsobujú dobe a publiku, čo je dobré a nevyhnutné pre prežitie samotného umelca.

Bohužiaľ, na Slovensku prichádzame o tradičnú rómsku kultúru, ako sú ťahavé piesne, remeslá, vzácne jazykové dialekty Rómov, kuchyňu… nakoľko nemáme vytvorený systém záchrany tohto kultúrneho bohatstva nášho regiónu. Na túto tému krajina potrebuje opäť odborníkov, ktorí dokážu zmeniť tento stav a uchovať ho pre ďalšie generácie – a to nielen Rómov.

Pre mňa sú klenotom krajiny napríklad hudobná skupina Janoška Ensemble, Rinaldo Oláh, môj prastarký Marcis a jeho tradičná prezentácia maďarskej ľudovej hudby, Waldemar Matuška, Igor Kmeťo ml. a tak ďalej. To sú umelci, ktorí vo mne vyvolávajú pocity radosti a pomáhajú v časoch smútku. Rómska scéna je tvorivá a vzácna, je načase jej dať adekvátny priestor podpory a akceptácie.

O Rómoch sa vie, že v skutočnosti sú veľmi hrdí. A majú množstvo pravidiel správania sa a dobrých rád. Napríklad, na tanečnom parkete by Rómka nikdy nepredvádzala to, čo tam často prezentujú „biele“ dievčatá aj ženy.

Pochádzam z hrdého košického rodu, ktorý sa vždy riadil heslami: ‚Keď ti niekto povie jedno slovo, ty mu povedz dve! Žena nesmie mať minulosť a muž musí mať budúcnosť! Rešpekt k starším je nositeľom našej kultúry a hodnôt!‘ Súčasná doba však prináša veľa príležitostí aj zmien a aj u samotných Rómov.

Tradičné hodnoty sa vytrácajú, kultúra je nepoznaná a to sa odráža na mnohom. Rómovia sú obeťami spoločenských experimentov, ktoré nerežírujú. Poznám mnoho Rómskych rodín, ktoré žijú krásne a poznám aj mnoho rodín, ktoré sú v neustálom strese z chudoby. Nedá sa to už hodnotiť ako v minulosti. Ale jeden fakt je nemenný, čo mám možnosť vnímať aj v súčasnej dobe… Rómovia sú neskutočne pohostinní, či je to bohatý alebo chudobný Róm. Ak si vás chce Róm uctiť, zasype Vás jedlom a pitím.

Vo filmoch sú Rómovia často vyobrazení buď ako špekulanti, zlodeji, manipulátori, alebo ako niekto, komu sa nechce pracovať a podobne. Teda, často si robíme, a to nie len v prípade Rómov, mienku o etniku, národe či povolaní z filmov alebo kníh.

Rómovia boli od nepamäti prezentovaní idylicky alebo odstrašujúco. A to sa nezmenilo ani teraz! Snažíme sa Rómov vysmievať, ponižovať a ukazovať prstom ‚to je ten cigán!‘. Audiovizuálny svet je svetom sily, a tak by mal aj pristupovať k otázke prezentácie ťažko skúšaného národa. Ono je veľmi ťažké nájsť tú stredovú čiaru slušnej, ale aj humornej prezentácie Rómov.

Opäť je to o ľuďoch, ktorí majú možnosť podieľať sa na tejto tvorbe. Filmové kvalitné a hodnotové zobrazenie Rómov potrebuje ešte mnoho času. V priestore nám chýba celovečerný film na tému holokaust Rómov, chýba nám hraný film o utrpení Rómov od príchodu do Európy, film o násilnom presídľovaní Rómov na územie Sudet zo Slovenska, film o asimilačnej politike bývalého režimu, film o Rómoch a novej migrácii do západných krajín a podobne.

Netreba zabúdať, že Slovensko je jedinou a prvou krajinou, ktorá má okrem kodifikovanej formy rómskeho jazyka aj štandardizovanú formu jazyka.

Slovensko je krajina, ktorá vytvára a pomáha a je načase, aby aj samotná komunita okrem vnútorného hašterenia začala využívať aj možnosti, ktoré sa nám ponúkajú. Čaká nás veľa spoločnej práce na občianskom, nie etnickom, princípe. A na to spoločné sa ja veľmi teším (úsmev).

Mgr. Ivan Hriczko má 43 rokov a je predsedom Krajskej odbornej skupiny pre národnostné menšiny, ľudské práva a zahraničných Slovákov. Filantrop, politik, národniar, televízny redaktor. Úspešne ukončil Univerzitu sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Fakultu marketingovej komunikácie. Po skončení vysokej školy sa začal venovať žurnalistike a mediálnej oblasti (RTVS a TV JOJ), kde využil poznatky zo štúdia marketingovej komunikácie. Pracoval v štátnej správe, na pozícii štátneho radcu pre Úrad vlády SR, bol poverený vytvorením a riadením mediálneho odboru na Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Absolvoval vzdelávacie podujatia v európskych metropolách ako Štrasburg, Brusel či Budapešť.

Čo by ste zaželali čitateľom denníka Štandard?

Bacht, sastipen kivani savore manušenge so genen kala lila. Thaj sar amen o Roma phenas – pal rup somnakaj te phiren te adinel tumen o suntno Del. Aven bachtale!

Šťastie, zdravie prajem všetkým ľuďom, ktorí čítajú tieto noviny. A ako my, Romovia, vinšujeme – po striebre a zlate nech chodíte a Boh Vám žehnaj! Buďte šťastní!

Gelem, gelem

Gelem, gelem lungone dromensa,
maladilem bahtale Romensa.
A Romalen katar tumen aven?
E tsarensa, bokhale chavensa.
A Romale, a čhavale.
 
Sine man yek bari familiya,
mudarďas la i kali legiya.
Ake vriama, ušti Rom akana,
men khutasa mishto kai kerasa.
A Romalen, a čhavale.
Puter, Devla, le parne vudara,
te shai dikhav kai si me manusha.
Opre Roma, isi vaht akana,
ajde mancar sa lumniake Roma.
A Romalen, a čhavale.

Išli sme, išli

Išli sme, išli, dlhými cestami
Stretli sme sa so šťastnými Rómami.
Ach, Rómovia, odkiaľže prichádzate?
Pod plachtami, s hladnými deťmi.
Ach, Rómovia, ach, ľudia.

Mal som veľkú rodinu,
Zavraždila ju čierna légia.
Nastal čas, povstaňte, Rómovia,
Vysoko dosiahneme, ak sa pohneme.
Ach, Rómovia, ach, ľudia.
 
Otvor, Bože, biele dvere,
Nech uvidím, kde je môj národ.
Hore sa, Rómovia, nastal už čas,
Spojte sa, Rómovia z celého sveta.
Ach, Rómovia, ach ľudia.