Tridsať rokov od smrti Kurta Cobaina. Odkaz strateného chlapca
V piatok uplynulo tridsať rokov od samovraždy Kurta Cobaina, frontmana skupiny Nirvana, ktorý by sa tento rok dožil 57 rokov. Piesne Nirvany sú pre mnohých ľudí akýmsi charakteristickým zvukom deväťdesiatych rokov, zároveň však akosi prerástli dobu svojho vzniku.
Nápis v parku Kurta Cobaina v Aberdeene v štáte Washington, v ktorom písaval piesne, sa stal po jeho smrti miestom stretnutí jeho fanúšikov. Foto: Profimedia.sk
Nápis v parku Kurta Cobaina v Aberdeene v štáte Washington, v ktorom písaval piesne, sa stal po jeho smrti miestom stretnutí jeho fanúšikov. Foto: Profimedia.sk
Ani dnes nie je nezvyčajné, že tínedžer, ktorý sa rozhliada po hudobnom svete, aspoň na chvíľu prepadne Nirvane. Určite k tomu prispieva aj legenda, ktorá vznikla okolo jej mŕtveho frontmana a v ktorej hrá jeho dobrovoľný odchod zo sveta významnú úlohu.
Je to zvláštna legenda. Vykresľuje Cobaina ako človeka, ktorý radšej skoncoval so životom, ako by sa mal „zapredať“, čím naplnil heslo zo slávnej piesne Neila Younga „je lepšie vyhorieť, ako zhasnúť“ citovanej v jeho rozlúčkovom liste. Stal sa tak ďalším členom toľko diskutovaného „Klubu 27“, hviezd, ktoré zomreli v dvadsiatich siedmich rokoch. Sila príbehu Cobainovho života však nespočíva v nejakej oslnivej a inšpiratívnej jedinečnosti, ale skôr v tom, že je to v istom zmysle smutne typický príbeh strateného chlapca, ktorému život veľa naložil.