Potkany v Petržalke. Môžeme si za ne sami?

Keďže sa internetom začali šíriť fotky a videá zachytávajúce potkany pri smetných kontajneroch v Petržalke na Budatínskej ulici, išli sme situáciu skontrolovať.

,,Odkedy máme kontajnery na bioodpad, ktoré používame, vnímam to viac, odvtedy mám pocit, že je zvýšený počet potkanov. Aj pri tom stojisku kontajnerovom vidieť, aké sú tam veľké jamy. Bojujeme s tým.” Vraví pani Zuzana, ktorá býva na Budatínskej 13.

,,Videla som ich, behajú tam. Hlavne v tme. Chceme preto riešiť kontajnerové stojisko, aby sa to ohradilo, aby nemal do toho prístup každý,” dodáva.

Celý problém je začarovaný kruh. Na jednej strane je dobre, keď triedime odpad do ďalšej hnedej smetnej nádoby s názvom BIO, no na druhej strane, keď je kontajnerov viac, už stojiská nevyhovujú bezpečnostných a zdravotným opatreniam. 

Pomaly sa dostávame k ohnisku premnoženia a najväčšieho výskytu potkanov. Pri stojisku stretávame zhovorčivého 84-ročného dôchodcu pána Jána.

,,Presne tu chodia. To je vlastne Budatínska 7. Aj normálne cez deň.” Na problém upozorňuje aj tým, že potkany sú u nich dokonca aj vo dvore: ,,Videl som jedného vliezť aj do elektrorozvádzača.”

Na otázku ako by sa podľa neho dal problém vyriešiť, vraví: ,,Správcovia s tým nič neurobia, to je vec poriadku. Často tu býva veľký neporiadok a ten si robíme my sami. A okrem toho tu chodia aj bezdomovci, ktorí sú v podstate slušní, ale niektorí aj vyhadzujú veci.” 

Oslovujeme pána Miroslava, ktorý býva v Petržalke už dlhé roky. Poukáže na to, že voľakedy tu nebolo toľko kontajnerov. Má pocit, že celé stojisko nie je dostatočne vyriešené. Stojí na nespevnenej ploche, pod ktorou, ako vraví, je to plné potkanov.

,,Je to tu samá diera, jamy. Navyše vietor v neuzamknutom stojisku môže kontajnery kedykoľvek prevrátiť.” Ťažké srdce má však aj na svojich petržalských susedov: ,,Oni tu nechávajú aj stravu, položia ju navrch a potkan to zacíti.”

Pán Miroslav nám ďalej hovorí, že nemá pocit, že by to vôbec niekto riešil: ,,Keby to riešili, dávno by už boli potkany zahrabané.”

Na daný problém má svoje vysvetlenie aj mladý muž. Na potkany sa pozerá trošku z iného uhľa pohľadu: ,,Ony tu boli pôvodní obyvatelia. To my sme sa im sem nasťahovali. Je to živý tvor.”

O poriadok a čistotu by sa podľa slov ďalšej obyvateľky Petržalky mali starať aj ľudia. ,,My máme uzamktnutý kontajner a keď niekto rozsype pri kontajneroch smeti, tak pani upratovačka v tie dni, keď chodí upratovať, to tam všetko pozametá. Vidím, že je to tam čisté.”

Na margo potkanov spomenie: ,,Keby som také niečo videla, asi by som bola z toho tiež v šoku.”

Čo na to hovorí samospráva Mestskej časti Bratislava-Petržalka? 

K problému rozšírených potkanov sa na facebookovej stránke Bratislava-Petržalka vyjadril aj vedúci Referátu komunikácie Dávid Pavlík z petržalského miestneho úradu.

,,Mestská časť už v danej veci vyzvala k náprave troch správcov BD Budatínska 3 – 13. Za čistotu a poriadok na nehnuteľnostiach – kontajnerových stanovištiach na území Petržalky zodpovedajú správcovia jednotlivých bytových domov,” uviedol Pavlík. Zo zákona je teda jasné, že celý problém je na pleciach správcov bytov.

Či sa celá vec posunula dopredu, sa pre Bratislavský Štandard vyjadril Dávid Pavlík, že ešte v marci, keď bola trom správcom zaslaná výzva, uskutočnilo sa na Budatínskej 3 – 13 dočisťovanie kontajnerových stojísk.

Zároveň si vlastníci bytov a NP na Budatínskej 7 a 9 – 13 odsúhlasili žiadosť o rekonštrukciu kontajnerového stojiska. V polovici marca vykonal deratizačný technik mimoriadnu deratizáciu na Budatínskej 3 – 13. 

Vedúci referátu komunikácie Dávid Pavlík k najnovším termínom hovorí: ,,Ku dňu 4. 4. 2024 prebieha príprava výzvy na doručenie správcom, aby vykonali jarnú deratizáciu a udržiavali čistotu a poriadok kontajnerového stojiska a jeho okolia. A to vzhľadom na výzvu od RÚVZ [Regiónálny úrad verejného zdravotníctva, pozn. red.] k celoplošnej jarnej deratizácii na území Bratislavského kraja.”

Na problém sa pozrel aj odborník na deratizáciu

,,Kontajnerové stojiská sú živnou pôdou pre týchto hlodavcov,“ hovorí pre Denník Štandard odborník Tomáš Špányi.

,,Majú rady chladnejšie a hlavne vlhké prostredie. Potkan si vyhrabáva nory najmä v okolí vody. Preto ho najčastejšie vidieť v kanalizáciách, pivniciach, skladoch a v blízkosti smetísk. Potkan, pokiaľ nemá prístup k potrave a hlavne vode, veľmi rýchlo umiera.”

Tomáš Špányi ako špecialista na deratizáciu zdôrazňuje, že pri vysokom zamorení, kde je vidieť množstvo stôp hlodavcov, ktoré sa pohybujú už aj cez deň, je nutná represívna deratizácia.

Pri nej sa podľa stupňa zamorenia volí najvhodnejšia forma likvidácie. ,,Pri vysokom zamorení zvolíme najefektívnejší variant s chemickými látkami na báze akútnych rodenticídov, ktoré sú určené pre profesionálov. Je to proces, ktorý vykonávajú profesionáli a trvá dlhšiu dobu, prípadne sa vykoná viacero deratizačných zásahov.”

Čo treba urobiť, aby sme nelákali potkany k sebe domov? 

Tomáš Špányi má pre obyvateľov jasný odkaz: ,,V tomto prípade je nutné zabezpečiť kanalizačné prípojky mriežkami o rozmeroch 2x2cm, pravidelne odvážať smeti a iné potravinové odpady. Zlikvidovať skládky stavebného materiálu a odpadu, kde takisto môžu žiť. Nekŕmiť mačky a iné živočíchy žijúce vonku, nakoľko táto potrava môže nakoniec skončiť u hlodavcov.”

Na záver ešte jedna dobrá rada. Vždy dávajte bioodpad do dobre uzatvorených rozložiteľných vreciek určených priamo na takéto zvyšky jedál. Predídete tak šíreniu nepríjemného zápachu a nebudete zbytočne lákať potkany.