„Republika je sekulárna, Francúzsko je kresťanské.“ Od smrti de Gaulla ubehlo 50 rokov

Generál de Gaulle (uprostred). Foto: AP/TASR

Keď Francúzsko oslavuje 50 rokov od smrti generála Charla de Gaulla, ku ktorej došlo večer 9. novembra 1970, vráťme sa k osobitnému spojeniu zjednocujúcemu generála s rímskymi biskupmi. Generál, ktorý prišiel do Vatikánu trikrát, tvrdil, že „republika je sekulárna, Francúzsko je kresťanské“.

Ako najvyšší predstaviteľ francúzskeho štátu generál sa de Gaulle vybral na štátnu návštevu do Vatikánu dvakrát; v roku 1959 sa stretol so svätým pápežom Jánom XXIII., potom v roku 1967, keď ho prijal svätý pápež Pavol VI. Ako najvyšší predstaviteľ dočasnej vlády muž z Colombey (presnejšie Colombey-les-Deux-Eglise, teda miesto, kde dožil posledné dni života a kde je pochovaný, pozn. preklad.) už raz bol na stretnutí s pápežom v Ríme, a to 30. júna 1944 počas pontifikátu Pia XII. (1876 – 1958).

„Prvenstvo francúzskych duchovných záujmov“

„Najsvätejší Otec, keďže som ustanovený na čelo dočasnej vlády francúzskej republiky, chcem Vašu Svätosť ubezpečiť o synovskej úcte nášho ľudu a o jeho synovskej oddanosti voči Apoštolskej stolici (…). Po oslobodení znovu nadobudnú prvenstvo duchovné záujmy francúzskeho ľudu. Sme odhodlaní ich chrániť a veľmi si prajeme, aby sme tak mohli robiť s využitím špeciálnej dobrotivosti, ktorú je Vaša Svätosť ochotná udeliť Francúzsku,“ napísal generál pápežovi počas druhej svetovej vojny 29. mája 1944. Pápež mu odpovedal 15. júna a prijal ho 30. dňa toho istého mesiaca, päť dní po oslobodení Ríma, ku ktorému došlo 25. júna. 

Ako opisuje vo svojich Spomienkach na vojnu (Mémoires de Guerre), zdá sa, že Charla de Gaulla zaujala charizma Pia XII.: „Vnímam, že ojedinelé nadľudské bremeno, ktoré mu bolo na tomto svete udelené, ťaží jeho dušu, ale nesie ho bez toho, že by ho niečo unavilo, s istotou cieľa a cesty.“ Generál v roku 1954 tiež venoval prvý zväzok svojich pamätí Piovi XII. Generál sa opäť obrátil na pápeža Pacelliho v roku 1958, v prvom roku jeho prezidentského mandátu a v poslednom roku pontifikátu Pia XII.: „Práve mi pridelili misiu, aby som opäť viedol Francúzsko. Keď prijímam túto veľkú zodpovednosť, v mojich myšlienkach sa obraciam k Vašej Svätosti. Vo všetkej zbožnosti volám po Vašej duchovnej podpore pre moje konanie a žiadam Vás, aby ste požehnali Francúzsko,“ napísal Charles de Gaulle 29. mája 1958, v čase, keď ho prezident (vtedajšej končiacej sa štvrtej republiky, pozn. preklad.) René Coty poveril zostavením novej vlády.

Taliansko, prvá oficiálna cesta prezidenta

Vtedy generál ako prvý prezident piatej republiky uskutočnil svoju prvú štátnu návštevu u Svätého Otca 27. júna 1959. Vybrať si za svoju prvú oficiálnu cestu do zahraničia Taliansko bolo silné gesto.

A tak prezidenta de Gaulla prijal pápež Ján XXIII. 27. júna 1959 v sprievode jeho manželky Yvonne a ministra zahraničných vecí, protestanta Mauricea Couve de Murvillea. Obdarúva Svätého Otca Bibliou na pergamene zo 14. storočia.

„Prostredníctvom Vašej osoby je to v prvom rade Francúzsko, ktoré pozdravujeme,“ vyhlasuje pápež predtým, ako prejaví svoju „otcovskú náklonnosť“ k francúzskemu ľudu.

Generál de Gaulle svätému Jánovi XXIII., naopak, vyjadril svoju „veľmi osobitnú úctu“: „V mene Francúzska vzdávame úctu pri Vašich nohách… a žiadame Vás … o Vašu dobrotivú podporu.“ A zaželal „zdravie pre Najsvätejšieho Otca a pre prosperitu a slávu našej Katolíckej cirkvi“.

Osobný rozhovor s pápežom podľa výtlačku denníka Le Figaro z 29. júna 1959, teda v deň, keď generál tiež slávnostne prevzal titul čestného kánonu (Baziliky) svätého Jána Lateránskeho podľa dlhej tradície siahajúcej až ku (kráľovi) Henrichovi IV., trval 20 minút.

Vo svojom improvizovanom prejave pri prevzatí titulu kánonu prezident de Gaulle prorocky trval na potrebe zabezpečiť triumf primátu duchovna v čase, keď sa zdá, že je všetko zasvätené technike.

Je iróniou histórie, že deň posvätenia Lateránskej baziliky sv. Jána, teda 9. november, sa zhoduje s dňom výročia smrti generála.

Potom, čo sa éra de Gaulla v roku 1968 skončila, sa už Pavol VI. nestretol s jeho nástupcom. Prezident Georges Pompidou poznačený problémovým obdobím po máji ’68 Vatikán nikdy nenavštívil. Je jedinou francúzskou hlavou štátu piatej republiky, ktorá (pápežovi) nepreukázala túto poctu.

Vychádza v spolupráci s francúzskou redakciou Rádia Vatikán, kde text pôvodne vyšiel.

Preklad: Bohumil Petrík

Ďalšie články od Redakcia
Ďalšie články