Česká vláda nerešpektuje rozhodnutie slovenských voličov

Korčokov tábor s politickou podporou zo zahraničia pevne veril vo víťazstvo, ktoré by bolo prvým krokom k zničeniu Ficovej vlády. Hlavné médiá, ktoré progresívci pevne ovládajú, preto prezentovali voľby ako referendum o Ficovi, čo sa im vypomstilo. Vyvolali rekordnú 61-percentnú volebnú účasť, ktorá rozhodla o Pellegriniho víťazstve a jednoznačne posilnila Ficovu pozíciu.

Slovenské voľby si posvietili aj na českú politiku. Jasne sa ukázala dlhodobá tendencia politikov súčasnej českej vládnej koalície a s nimi spojených aktivistov a médií útočiť agresívne, arogantne a nenávistne na svojich skutočných alebo domnelých politických či ideologických protivníkov nielen v domácej českej politike, ale aj voči susedom.

Český prezident Pavel, predsedovia komôr českého parlamentu, český premiér, ministri, vládni poslanci a českí senátori dlhodobo agresívne zasahujú do politickej scény v Maďarsku a na Slovensku, svojimi výrokmi útočia na tamojších politikov a vyvolávajú napätie a krízy na najvyššej úrovni. Nenávistná mediálna kampaň v Českej republike proti politikom susedných krajín nemá obdobu. 

Ide o úplne nový a nebezpečný jav, ktorý nemá v ponovembrovej histórii obdobu. Politika dobrého susedstva bola tridsať rokov základom českej zahraničnej politiky. Najnovšie dáva Fialova koalícia svojím postojom k Slovensku a jeho voľbám jasne najavo, že nemá záujem o žiadne dobré susedstvo. Nerešpektuje rozhodnutie slovenských voličov, ignoruje ich politické názory a preferencie. Snaží sa povýšenecky a absurdne trestať Slovensko a jeho politikov. Pritom je ochotná hodiť do koša jedinečné česko-slovenské priateľstvo, ktoré prežilo rozpad spoločného štátu a všetky peripetie našich novodobých dejín. 

V časoch starého Rakúska sa hovorilo, že Čech sa vie správať len ako lokaj alebo hulvát. Fialova vláda to dokonale dokazuje. V Bruseli, Berlíne, Paríži a inde na Západe sa hrbí a stále sa chváli, ako sa jej počas českého predsedníctva podarilo uzavrieť dohody, ktoré ničia české poľnohospodárstvo, ako oddane hlasovala za zákaz spaľovacích motorov bez ohľadu na českú ekonomiku, ako zabezpečila svojim spoluobčanom najdrahšiu energiu atď. To ich vôbec netrápi.

Zaujíma ich hlavne vojna na Ukrajine, ktorá ich privádza do stavu posvätného vytrženia, v ktorom snívajú o nejakom novom pláne Barbarossa s českou účasťou. Nadobudli pocit, že sú obľúbencami západnej vrchnosti, že majú krytie najmocnejších, a tak sa správajú drzo a arogantne, hrajú sa pred menšími susedmi na správcov, ktorí majú právo ich poučovať a prípadne trestať.

Slováci sa odvážili spochybniť zmysel nekonečnej vojny na susednej Ukrajine. Obávajú sa jej a neveria v porážku Ruska. Sú úplne bezbranní, pretože všetku slovenskú výzbroj odovzdali predchádzajúce vlády Ukrajincom. Obyvatelia Slovenska dobre vidia farizejstvo Západu a jeho čudné záujmy v celom konflikte. Je to legitímny postoj k existenčne vážnej veci pre krajinu v bezprostrednej blízkosti vojny. Českí politici majú povinnosť rešpektovať tento postoj, ktorý Slováci presvedčivo vyjadrili hlasmi vo voľbách. 

Reakcie na zvolenie Petra Pellegriniho ukazujú, že to tak nie je. Nenávistná hystéria aktivistov a niektorých českých médií, otvorené podnecovanie nepriateľstva voči Slovensku a Slovákom za ich postoje na sociálnych sieťach, chladné reakcie českých ústavných činiteľov, to všetko ukazuje, ako hlboko klesla súčasná česká vládnuca garnitúra. 

Ľudia, ktorí majú plné ústa ľudských práv, LGBT, politickej korektnosti, inklúzie a diverzity, keď na to príde, bez mihnutia oka akceptujú homofóbne útoky a nenávistné mediálne útoky na nepohodlných protikandidátov, ako teraz v prezidentských voľbách na Slovensku. Zabíjanie arabských a ruských civilistov po celom svete ich necháva chladnými – všetci sú aj tak teroristi a agresori a akosi podprahovo podľudia. Vôbec najlepšie by bolo skonfiškovať im všetok majetok. A vrchnosť sa na Čechov za tieto postoje nehnevá, naopak, niekedy sa môžu hodiť, tak čo, myslia si. 

Agresivita, s akou súčasný český vládnuci establišment začína zaobchádzať so svojimi skutočnými alebo domnelými odporcami doma i v zahraničí, je veľmi varovná. Václav Černý písal o českých „podučiteľoch“ ako o najhoršom koncentráte národnej malosti. Za jeho čias boli pod ochranou „Veľkého brata“, vtedy sovietskeho, schopní toho najhoršieho. Dnes sa na najvyšších miestach s „podučiteľmi“ opäť roztrhlo vrece a je to vidieť. 

So súhlasom autora prevzaté z Inštitútu Václava Klausa

Hydepark je rubrika určená pre politikov, podnikateľov či akademikov. Publikované názory nevyjadrujú názor redakcie.