Čo dnes znamená robiť národnú konzervatívnu politiku

Musíme odmietnuť bírešskú mentalitu. Bíreš bol v minulosti príslušník dedinskej chudoby, ktorý nemal vlastný domov ani vlastnú pôdu a jeho životnou stratégiou bolo vybrať si pána, ktorému slúžil a ktorý sa o neho postaral. My Slováci nie sme bíreši.

Na Konzervatívnom samite v Bratislave v septembri 2022 som vystúpil s prejavom s názvom Čo dnes znamená byť slovenským konzervatívcom. Odvtedy prebehlo na Slovensku štvoro volieb – komunálne, regionálne, parlamentné a prezidentské. Vzhľadom na aktuálny politický vývoj som presvedčený, že najdôležitejšie je dnes odpovedať si na otázku, na čom by sme sa my konzervatívci mohli a aj mali zhodnúť.

Myslím si, že to najpodstatnejšie sa dá zhrnúť do siedmich bodov:

1., Slovenská republika je a má zostať suverénnym štátom postaveným na hodnotách západnej židovsko-kresťanskej civilizácie, v ktorom sa bude jeho obyvateľom dobre, slobodne a bezpečne žiť. V praktickej politike to znamená, že my konzervatívci budeme bezpodmienečne trvať na zachovaní práva veta pre Slovensko v EÚ v oblasti zahraničnej politiky, bezpečnostnej politiky a v oblasti daní. Na tomto musí byť medzi národne cítiacimi konzervatívcami absolútna zhoda.

Ak prídeme o právo veta v EÚ, staneme sa iba akousi „eurovúckou“. Bez práva veta by sme sa stali voči záujmom veľkých členských štátov EÚ, ale aj voči ideologickým tlakom z Bruselu, prakticky bezbrannými. Preto je pre Slovenskú republiku zachovanie práva veta nevyhnutné.

2., Ľudský život je hodný ochrany od počatia až po prirodzenú smrť. My konzervatívci preto musíme brániť dôstojnosť ľudského života od jeho počatia, vo všetkých jeho štádiách, až po dôstojnú starobu a smrť. Nehanbime sa a nebojme sa povedať, že sme za väčšiu ochranu nenarodených detí, než je aktuálny status quo na Slovensku. Pomáhajme tehotným ženám i otcom detí, aby pre nich bolo čo najjednoduchšie rozhodnúť sa pre život.

Rovnako dôležité je jasné odmietanie akýchkoľvek pokusov o legalizáciu eutanázie. Na národnej i európskej úrovni preto bude dôležité odmietnutie akýchkoľvek pokusov o zahrnutie práva na interrupciu či eutanáziu do Ústavy SR, respektíve do základných dokumentov EÚ. Preto je nevyhnutné, aby kultúrno-etické a súvisiace zdravotnícke otázky zostali v kompetencii členských štátov EÚ.

3., My konzervatívci považujeme rodinu, ktorú tvorí otec, mama a deti, za základnú jednotku štátu. Neustupujme. Odmietajme registrované partnerstvá osôb rovnakého pohlavia a adopcie detí pármi rovnakého pohlavia. Jasne sa postavme proti genderovej a transgenderovej ideológii a proti progresívnej indoktrinácii detí na školách.

4., Sloboda slova je základné ľudské právo. Ako konzervatívci musíme brániť slobodu slova pred akýmikoľvek snahami o jej zužovanie, či dokonca pokusmi o cenzúru. Nech by boli odôvodňované akýmikoľvek dobrými úmyslami či pod zámienkou ochrany pred nenávistnými prejavmi.

My konzervatívci musíme chrániť slobodnú politickú súťaž, a preto máme brániť  parlamentnú demokraciu bez ideologických prívlastkov. A brániť máme aj demokratické princípy fungovania Slovenskej republiky pred nátlakovými skupinami nevolených aktivistov a expertov.

5., My konzervatívci si ceníme hodnotu vlastného štátu i vlastného národa a sme naň hrdí. Rozprávajme o Slovensku pravdivé pozitívne príbehy, v našej histórii ich je dostatok. Samotná existencia Slovenska je príkladom úspešného príbehu. Na začiatku 20. storočia sme ako samostatný štát neboli na mape, dnes sme ako suverénny štát členmi EÚ, NATO a OECD.

Sme zdravší, silnejší a životaschopnejší národ, než sa nám časť našej elity snaží nahovoriť. Za posledných sto rokov sme preukázali, že vieme rásť, prekonávať problémy a rozvíjať sa. Aj dnes máme na to, aby sme si naše problémy vyriešili sami.

6., Preto my konzervatívci musíme odmietnuť bírešskú mentalitu. Bíreš bol v minulosti príslušník dedinskej chudoby, ktorý nemal vlastný domov, ani vlastnú pôdu a jeho životnou stratégiou bolo vybrať si pána, ktorému slúžil a ktorý sa o neho postaral.

My Slováci nie sme bíreši. Máme vlastný štát, teda máme vlastný domov i pôdu. Sme slobodní a máme právo, dokonca aj povinnosť rozhodovať o vlastnom osude. Stratégiou národných konzervatívcov nemá byť vyberať si pána, bez ohľadu na to, či sedí v Bruseli, vo Washingtone alebo v Moskve.

V domácej aj zahraničnej politike máme právo hovoriť áno aj nie. Podľa toho, či je konkrétna vec v súlade našimi národnoštátnymi záujmami. Napríklad ÁNO máme povedať zrušeniu zákazu spaľovacích motorov v EÚ a NIE máme povedať vyslaniu slovenských vojakov na Ukrajinu.

7., Oblečme si vlastné dresy. Robiť konzervatívnu politiku znamená, že prestaneme pomáhať alebo drukovať niektorej zo strán aktuálneho sporu – teda Smeru či progresívcom. My konzervatívci nemáme robiť roztlieskavačov ani jednej z týchto dvoch strán sporu, ani nemáme sedieť v hľadisku. Zdvihnime vlastnú vlajku a nebojme sa získavať podporu pre našu vlastnú predstavu o Slovensku.

Som presvedčený, že týchto sedem bodov je dobrým základom na diskusiu medzi nami, na čom by sme sa mohli zhodnúť. Je prirodzené, že sú aj otázky, v ktorých budeme mať rozličné názory. Práve preto je dobré nájsť to spoločné a nespochybniteľné, čo môžeme spolu sebavedome presadzovať.

Podľa mňa dnes ide najmä o to, či sa chceme ako konzervatívci emancipovať. Chceme tak ako doteraz neustále riešiť dilemu, či je pre Slovensko lepší Smer alebo progresívci? Začnime radšej stavať na vlastnom grunte, z ktorého budeme trpezlivo budovať a rozvíjať vlastnú predstavu o budúcnosti Slovenska.

Znamená to, že prestaneme ustupovať. Že budeme hovoriť a robiť to, čo považujeme za správne my. Bez ohľadu na to, či sa to práve progresívcom a Smeru páči alebo nepáči. 

Hydepark je priestor na slobodné vyjadrovanie názorov politikov, sudcov, advokátov, univerzitných pedagógov, štátnych úradníkov či iných ľudí vo verejnej sfére. Publikované názory nemusia vyjadrovať názory redakcie.