Stojí každý náš názor za zdieľanie na Facebooku?

Sociálne siete poskytujú množstvo výhod, a to nielen pre bežného užívateľa, ale aj podnikateľov, firmy či politické subjekty. Za krátky čas môže ktokoľvek a bez vonkajších zásahov jednoducho publikovať svoje myšlienky a zdieľať ich so známymi aj neznámymi. A to bez väčších znalostí digitálnych technológií a s minimálnymi nákladmi.

Existujú však úskalia, ktorým pri používaní sietí čelia hlavne mladší užívatelia. Tie by sa nemali prehliadať, keďže môžu formovať vývoj dospievajúceho človeka a mať negatívne dôsledky na jeho vnímanie samého seba aj svojho okolia. V nasledujúcich riadkoch sa preto nebudem zaoberať dopadom takzvaného modrého svetla na ľudské oči, ani formovaním závislosti na dopamíne. Dôsledky, o ktorých hovorím, sú spoločenského charakteru.

Jedným z hlavných pilierov sociálnych sietí, ako sú Facebook či Instagram, je sloboda prejavu. Každého hlas môže zaznieť za rovnakú cenu. Na internete preto už takmer 20 rokov víria búrlivé vlny názorov, ktoré do seba nemilosrdne narážajú a často sa navzájom pohlcujú. Nie je náročné sa na sociálne siete prihlásiť a do tohto názorového mora priliať aj ten náš.

Je „cringe" používať slovo „ick"?

Zatiaľ čo staršia generácia čitateľov sa snaží dešifrovať tento podnadpis, pozornosť mladistvých použitím týchto slov stúpa. Dôvodom je, že aj u nás používame anglické slangové frázy v bežnej konverzácii. Digitálny priestor je podobnými frázami skutočne presýtený. Čo však znamenajú a prečo o nich píšem?

Kultúra hodnotenia

Vyššie uvedené frázy som nenapísal v snahe šíriť osvetu o zahraničnom slangu. Chcel som čitateľovu pozornosť upriamiť na jeden spoločný aspekt všetkých týchto slov a slovných spojení. A tým je hodnotenie druhých. Tento fenomén sa stal vo virtuálnom priestore takým silným, že preň vznikli špeciálne slová.

Keď si zapnete Facebook, postupne „scrollujete" cez viaceré príspevky. Fotka suseda pri mori, vtipné video so zvieratkami a následne aj politický status, pod ktorým (najmä dnes) nájdete množstvo rôznych názorov, pochvalných aj kritických, vulgárnych aj vulgárnejších.

Podobné typy komentárov nájdete aj pod fotkami celebrít či v komentárovej sekcii spravodajských portálov. Nechápte ma zle, sloboda prejavu je naším ústavným a ľudským právom. Nie je však vhodné dodať našim názorom formu a úroveň?

Na sociálnych sieťach sa čoraz častejšie objavujú aj menšie deti, ktoré sa tak dostávajú k neregulovanému obsahu. Foto: pixabay

Takéto správanie v online priestore môže mať totiž negatívny dopad najmä na tínedžerov. Portál New York Times písal o negatívnych dopadoch hodnotiacej kultúry na zdravý vývoj mladistvých. Tí sú citlivejší na kritiku a častejšie trpia sociálnymi úzkosťami. V súčasnosti túto problematiku aktívne skúmajú vedci po celom svete. Na Slovensku o tom písal napríklad magazín Forbes.

Dunningov-Krugerov efekt

Pri téme hodnotenia je dôležité spomenúť aj takzvaný Dunningov-Krugerov efekt. Ide o typ kognitívneho skreslenia, pri ktorom si osoby s nízkymi vedomosťami v danej veci či oblasti myslia, že problematike rozumejú dostatočne a majú potrebu sa k nej vyjadrovať.

Niektorí kritici tento jav spochybňujú a hovoria o tom, že ľudia majú prirodzene sklon nadhodnocovať svoje vedomosti a zjednodušovať témy, ktorým celkom nerozumejú.

Pre nás je podstatná skutočnosť, že o mnohých veciach skrátka nevieme toľko, koľko si myslíme, že o nich vieme. Väčšina z nás nepozná do detailu fungovanie štátnych aparátov, biologické procesy, chemické reakcie či ľudské pocity. Napriek tomu sa radi vyjadrujeme k politike, téme ľudského zdravia či ľudskej psychiky.

Pred odoslaním sa treba zamyslieť

Podstatou teda nie je spochybňovať názory jednotlivcov, ale naopak, je ňou snaha motivovať ľudí k zvažovaniu formy a obsahu svojich príspevkov. Kritika sa predsa dá vyjadriť vecne a slušne. Na problémy sa dá poukázať so spravodlivým hnevom, je však na mieste nechať ho ovládnuť našu myseľ a prsty?

Samotné spoločnosti, ktoré vlastnia a spravujú sociálne siete, nie sú fanúšikmi slušnej diskusie. Ich algoritmy totiž podporujú kontroverzný obsah s najvyšším počtom interakcií. Internet je miestom, ktoré používajú všetky skupiny obyvateľov a za svoje výroky v ňom nesieme prinajmenšom morálnu zodpovednosť, keďže všetci prispievame k formovaniu verejnej mienky.