O neprípustnosti diskusie týkajúcej sa islamu a násilia
Médiá a politici už roky hovoria o radikálnom islame. Paríž, Brusel, Berlín, Londýn, Manchester či New York. Všade na Západe sú v mene Alaha rok čo rok zabíjané deti, ženy a muži. Napriek tomu hlavné médiá odmietajú pomenovať túto súvislosť. Minulú nedeľu sa na podujatí v Hamburgu, ktoré zorganizovala islamistická skupina Hizb ut-Tahrir (Islamský oslobodzovací front - HuT) pod názvom „Modlitebne a Alahov prísľub", zišlo okolo 400 ľudí. Hizb ut-Tahrir sa považuje za celosvetové radikálne hnutie a v Nemecku je oficiálne zakázané. Podľa nemeckých orgánov na ochranu ústavy je jeho cieľom vytvoriť v Nemecku kalifát s právnym systémom šaría.
Memorial for the 13 victims of the Islamic terror attack at the Breitscheidplatz in Berlin, Germany - December 20, 2021.
Kvety pre 13 obetí islamistického teroristického útoku na Breitscheidplatz v Berlíne. Foto: Profimedia.sk
Pre HuT sú islam a demokracia nezlučiteľné a všetky sekulárne formy vlády treba odstrániť, preto má táto organizácia v Nemecku zakázané pôsobiť. Napriek tomu sa touto udalosťou nezaoberali ani médiá, ani nemecký štát, keďže vo všeobecnosti platí, že v súvislosti s problémom extrémizmu prevládajú dvojaké štandardy: vzostup islamského extrémizmu sa rovnako ako ľavicový extrémizmus systematicky bagatelizuje, zatiaľ čo „boju proti pravici“ sa venuje neprimeraná pozornosť.
Od masakru Hamasu v Izraeli 7. októbra 2023 sa mediálna atmosféra zmenila. Tu a tam sa jednotlivé hlasy odvážia zaoberať náboženským rozmerom násilia, zvyčajne pod pojmom „islamizmus“ v protiklade k islamu. Zároveň sa zdôrazňuje, že každé náboženstvo môže byť násilné. Akokoľvek je to historicky správne, bráni to diskusii o osobitnom probléme islamu, ktorý je dnes akútny a dokonca ohrozuje život mnohých ľudí v západných metropolách. Koniec koncov, do vzduchu sa nevyhadzujú katolícki kardináli, ani rabíni či Tibeťania, ale moslimovia.