Pre HuT sú islam a demokracia nezlučiteľné a všetky sekulárne formy vlády treba odstrániť, preto má táto organizácia v Nemecku zakázané pôsobiť. Napriek tomu sa touto udalosťou nezaoberali ani médiá, ani nemecký štát, keďže vo všeobecnosti platí, že v súvislosti s problémom extrémizmu prevládajú dvojaké štandardy: vzostup islamského extrémizmu sa rovnako ako ľavicový extrémizmus systematicky bagatelizuje, zatiaľ čo "boju proti pravici" sa venuje neprimeraná pozornosť.
Od masakru Hamasu v Izraeli 7. októbra 2023 sa mediálna atmosféra zmenila. Tu a tam sa jednotlivé hlasy odvážia zaoberať náboženským rozmerom násilia, zvyčajne pod pojmom „islamizmus" v protiklade k islamu. Zároveň sa zdôrazňuje, že každé náboženstvo môže byť násilné. Akokoľvek je to historicky správne, bráni to diskusii o osobitnom probléme islamu, ktorý je dnes akútny a dokonca ohrozuje život mnohých ľudí v západných metropolách. Koniec koncov, do vzduchu sa nevyhadzujú katolícki kardináli, ani rabíni či Tibeťania, ale moslimovia.
Osobitný vzťah islamu k násiliu by už dávno mal viesť k tomu, aby sa vo všetkých hlavných médiách vrátane univerzít objavovali kritické otázky o islame. Je z pohľadu proroka Mohameda a tradičných zdrojov islamu (odhliadnuc od jednotlivých extrémistických skupín) principiálne prípustné šíriť moslimskú vieru násilím? Je z hľadiska proroka Mohameda a klasických zdrojov prípustné, alebo dokonca potrebné pohŕdať sekulárnym, nemoslimským právnym štátom a podkopávať ho? Ak áno, čo to znamená pre vnútornú a zahraničnú politiku Západu?
Tieto otázky sú tabu. Ľudia radšej považujú islamistov za duševne narušených ľudí a bagatelizujú ich náboženskú motiváciu. Alebo sa „islamizmus“ vykresľuje ako produkt Západu, ako reakcia na západný imperializmus a rasizmus. Tento naratív nedokáže vysvetliť násilie po stáročia vychádzajúce z islamu, ktorý je sám osebe imperialistický a rozpútal vojny dávno predtým, ako Západ vo svojej súčasnej podobe vôbec existoval. Nedokáže vysvetliť ani nenávisť voči Židom, ktorá existuje už po stáročia.
