Prečo Irán musel reagovať. A čo by mal teraz urobiť Izrael

Po izraelskom bombardovaní iránskeho konzulátu v Damasku musel Teherán reagovať. Mohol priliať olej do ohňa alebo, naopak, konflikt utlmiť. O tom, čo vlastne spravil a aké sú globálne riziká prípadnej izraelskej odvety, píše profesor Petr Drulák.

Po tom, ako Izrael bombardoval iránsky konzulát v Damasku, kde zabil trinásť ľudí vrátane vysokých veliteľov iránskych Revolučných gárd, bolo zrejmé, že Irán bude musieť reagovať. Teherán mal dve možnosti: priliať olej do ohňa alebo, naopak, konflikt utlmiť.

Sobotňajším vzdušným útokom na Izrael zvolil jasne druhú možnosť. Konal umiernene a súčasne si dokázal zachovať tvár. Teraz je na Izraeli, či ponuku na utlmenie konfliktu prijme. Žiadnu veľkú dilemu by to predstavovať nemuselo, keďže Izrael vyšiel zo situácie dobre. Prípadná eskalácia by ohrozila nielen Izrael.

Umiernenosť iránskej odvety

Na prvý pohľad sa iránsky útok nemusí javiť ako výraz nejakej osobitnej umiernenosti. V sobotu večer vyslal proti Izraelu 170 dronov, 120 balistických rakiet a 30 rakiet s plochou dráhou letu. Útokom tiež vytvoril precedens, keďže ešte nikdy predtým nezaútočil na izraelské územie.

Vojenskou operáciou potvrdil ako svoje postavenie regionálnej veľmoci, tak aj pripravenosť reagovať na nepriateľské akcie. Navyše otestoval obranné schopnosti nepriateľa a donútil ho vystrieľať obranné rakety v hodnote asi miliardy dolárov, a to pri niekoľkonásobne nižších nákladoch vlastného útoku.

V čom bola jeho reakcia umiernená?

Predovšetkým nevyužil moment prekvapenia, o útoku informoval vopred prostredníctvom spravodajských kanálov, čím Izraelu a jeho spojencom umožnil pripraviť protivzdušnú obranu. Necielil na civilistov a nepoužil najúčinnejšie zbrane, ktoré by mohol použiť. Preto Izrael utrpel len minimálne škody. Všetko sa zaobišlo bez strát na životoch; zábery horiacich izraelských budov, ktoré bežali v iránskej televízii, boli fake news z austrálskeho požiaru.

Irán tiež mohol zvoliť celkom iný spôsob odplaty, ktorý by priniesol podstatne vyššie straty, nasadením účinnejších zbraní, masívnejším útokom alebo teroristickým útokom v Izraeli alebo na izraelské ciele v zahraničí. Následne dal najavo, že sobotňajším útokom považuje otázku predchádzajúceho izraelského bombardovania za uzavretú a nemá záujem o ďalšiu eskaláciu.   

Prečo by mal byť Izrael spokojný

Izrael môže byť s výsledkami spokojný, okrem minimálnych strát sú tu ešte dva dôvody. Preukázal technologicky náročnú schopnosť sebaobrany pred masívnym leteckým útokom. Predovšetkým sa mu však podarilo ukázať, že má významných medzinárodných spojencov. Odvracať útok pomáhali nielen USA, ale aj Veľká Británia, Francúzsko a Jordánsko, špekuluje sa aj o úlohe Saudskej Arábie.

To je pre Izrael mimoriadne cenné po tom, ako sa v uplynulých mesiacoch dostával do prehlbujúcej sa medzinárodnej izolácie v dôsledku masakrov, ktorých sa dopúšťa v Gaze.

Na druhej strane táto spojenecká operácia Izraelčanom pripomenula, že v strategických otázkach nie sú sebestační a že potrebujú spojencov. Z výrokov množstva izraelských predstaviteľov v posledných mesiacoch by sa dalo usudzovať, že časť izraelskej elity na tento očividný fakt zabudla.

Dilema Izraela a globálne riziká

Izraelský kabinet bol bezprostredne po útoku rozdelený na zástancov odvetného útoku na Irán a odporcov ďalšej eskalácie. Američania teraz Izraelčanom vysvetľujú, že majú byť spokojní s tým, ako obstáli a že by mali zabudnúť na nejakú ďalšiu odvetu. Nie je náhoda, že americké médiá a ich európski spojenci oslavujú izraelskú odolnosť a Iránu sa vysmievajú.

Ak by toto všetko v Jeruzaleme aj tak nechceli pochopiť, môže Washington pohroziť zastavením vojenskej pomoci, od ktorej je Izrael životne závislý.

Môže sa však Washington tlačený izraelskou loby na niečo také vo volebnom roku vôbec odvážiť? Určite by mal. Ak bude Izrael pokračovať v eskalácii, hrozí priame zapojenie USA na strane Izraela a Ruska na strane Iránu.

Súčasná situácia je výnimočná v tom, že ako Izrael, tak aj Irán môžu presvedčivo tvrdiť, že každý z nich vyšiel z konfrontácie víťazne.

Na mier to nestačí. Ale snáď to bude stačiť k faktickému prímeriu a odvráteniu hrozby rusko-amerického stretu na Blízkom východe.