V čom bola jeho reakcia umiernená?

Predovšetkým nevyužil moment prekvapenia, o útoku informoval vopred prostredníctvom spravodajských kanálov, čím Izraelu a jeho spojencom umožnil pripraviť protivzdušnú obranu. Necielil na civilistov a nepoužil najúčinnejšie zbrane, ktoré by mohol použiť. Preto Izrael utrpel len minimálne škody. Všetko sa zaobišlo bez strát na životoch; zábery horiacich izraelských budov, ktoré bežali v iránskej televízii, boli fake news z austrálskeho požiaru.

Irán tiež mohol zvoliť celkom iný spôsob odplaty, ktorý by priniesol podstatne vyššie straty, nasadením účinnejších zbraní, masívnejším útokom alebo teroristickým útokom v Izraeli alebo na izraelské ciele v zahraničí. Následne dal najavo, že sobotňajším útokom považuje otázku predchádzajúceho izraelského bombardovania za uzavretú a nemá záujem o ďalšiu eskaláciu.   

Prečo by mal byť Izrael spokojný

Izrael môže byť s výsledkami spokojný, okrem minimálnych strát sú tu ešte dva dôvody. Preukázal technologicky náročnú schopnosť sebaobrany pred masívnym leteckým útokom. Predovšetkým sa mu však podarilo ukázať, že má významných medzinárodných spojencov. Odvracať útok pomáhali nielen USA, ale aj Veľká Británia, Francúzsko a Jordánsko, špekuluje sa aj o úlohe Saudskej Arábie.

To je pre Izrael mimoriadne cenné po tom, ako sa v uplynulých mesiacoch dostával do prehlbujúcej sa medzinárodnej izolácie v dôsledku masakrov, ktorých sa dopúšťa v Gaze.

Na druhej strane táto spojenecká operácia Izraelčanom pripomenula, že v strategických otázkach nie sú sebestační a že potrebujú spojencov. Z výrokov množstva izraelských predstaviteľov v posledných mesiacoch by sa dalo usudzovať, že časť izraelskej elity na tento očividný fakt zabudla.

Dilema Izraela a globálne riziká

Izraelský kabinet bol bezprostredne po útoku rozdelený na zástancov odvetného útoku na Irán a odporcov ďalšej eskalácie. Američania teraz Izraelčanom vysvetľujú, že majú byť spokojní s tým, ako obstáli a že by mali zabudnúť na nejakú ďalšiu odvetu. Nie je náhoda, že americké médiá a ich európski spojenci oslavujú izraelskú odolnosť a Iránu sa vysmievajú.

Ak by toto všetko v Jeruzaleme aj tak nechceli pochopiť, môže Washington pohroziť zastavením vojenskej pomoci, od ktorej je Izrael životne závislý.

Môže sa však Washington tlačený izraelskou loby na niečo také vo volebnom roku vôbec odvážiť? Určite by mal. Ak bude Izrael pokračovať v eskalácii, hrozí priame zapojenie USA na strane Izraela a Ruska na strane Iránu.

Súčasná situácia je výnimočná v tom, že ako Izrael, tak aj Irán môžu presvedčivo tvrdiť, že každý z nich vyšiel z konfrontácie víťazne.

Na mier to nestačí. Ale snáď to bude stačiť k faktickému prímeriu a odvráteniu hrozby rusko-amerického stretu na Blízkom východe.