KDH pri Ficovi nehrozí pasca mafiánskej vlády, ale slučka, ktorú si uštrikovalo samo

Premiér po prezidentských voľbách a intenzívnom príklone KDH k progresívcom, konzervatívnemu hnutiu ponúkol, aby sa spolu rozprávali o zákaze adopcii homosexuálnymi pármi a „superpotratoch“ (zrejme ide o reakciu na snahu bruselských radikálov presadiť potrat ako základné ľudské právo). Ide o témy, ktoré KDH v zápase s „ficovským zlom a mafiou“ presunulo na vedľajšiu koľaj, čím zneistilo aj svoj vlastný tábor.  

Ak sa chceli koaliční vlci pustiť do ohlodávania kresťanských demokratov, azda nikdy nebol vhodnejší čas ako teraz. Kresťanskí demokrati neobratnou politikou priniesli v poslednom období súperom množstvo príležitostí otestovať lojalitu svojich voličov.

KDH s nadšením podporilo vo voľbách Ivana Korčoka a progresívne sily, ktoré sa netaja tým, že jadrovú agendu KDH považujú za zlo, ktoré treba zlikvidovať. Samozrejme, v príhodnom čase. Nie teraz, keď ich „spoluprácu“ potrebujú. KDH tak odkrylo pravý bok. Len málokoho zo zvyšku „konzervatívnych“ dravcov našej politickej scény by toto pokušenie nechalo chladným. 

S vykosťovaním KDH nezačal Robert Fico. Ten prichádza ako najsilnejší, no posledný zo supov, ktoré sa zlietli na oslabenú korisť.

Hnutie je dnes naraz vykosťované hneď z troch strán. Tomáš Taraba urobil účelovú dohodu s Pellegrinim a dosiahol niečo, čo sa Milanovi Majerskému pri Korčokovi nepodarilo ani v symbolickej rovine.

Účelovou dohodou získal od prezidentského kandidáta Pellegriniho síce malý, ale reálny výsledok pre konzervatívcov. Taraba zároveň ponúkol nový pohľad: konzervativizmus v prostredí liberálnych kandidátov ťahal vo voľbách za kratší koniec, preto svoju politickú snahu o presadzovanie konzervatívnej agendy predstavil ako čisto mocenskú záležitosť, v ktorej sa občas podarí využiť situáciu a presadiť sa.

Taraba nepodporil Pellegriniho v prvom kole. Počkal si, kým bude konzervatívnu podporu potrebovať a bude ochotný dať tomuto svetu najavo porozumenie. Taraba situáciu využil a dosiahol cez neho zrušenie transgenderovej vyhlášky.

Na KDH okrem Fica zaútočil aj Milan Krajniak, ktorý sa pripravuje na eurovoľby. Ten využil príklon hnutia k progresívnemu prostrediu a fakt, že geopoliticky dezorientovaný – a z pohľadu Bruselu a Washingtonu veľmi dobre orientovaný Korčok – podporuje zrušenie práva veta. 

Všetky tri útoky prišli v reakcii na to, že pre KDH bola podpora kandidáta progresívcov vo voľbách a podpora protivládnych mítingov dôležitejšia, ako základné ideové nastavenie ich vlastných voličov.

Korčok sa podľa predsedu hnutia Milana Majerského stal dokonca „garantom konzervatívnych hodnôt.“

Predsedníčka poslaneckého klubu Martina Holečková pritom priznala, že za podporu od Korčoka nedostali žiaden konkrétny záväzok. Povedal im len toľko, že je za ochranu života od počatia až po prirodzenú smrť. Ktorý progresívec podporujúci liberalizáciu potratov by sa vám pod túto vetu nepodpísal? Išlo o jeden z tých lacnejších progresívnych trikov.

Korčok pritom od začiatku vedel, že podporu KDH musí získať tak, aby si zároveň neodplašil progresívnych voličov. Už na štarte dostal signál, že KDH ho podporí aj bez toho, aby ich musel brať vážne. Následne to využíval a vyjadroval tomuto svetu pohŕdanie, dešpekt a ignoráciu.

Keď to vyvrcholilo Korčokovou návštevou progresívnej farárky Polckovej, niektorí jeho konzervatívni apologéti sa ho snažili „obhájiť“ tým, že táto ignorantská facka nebola úmyslom, to je vraj len Korčok v citlivých politických témach natoľko dezorientovaný, že nevie, kde je sever (zrejme ide o akúsi prezidentskú cnosť).  

KDH však za odmenu veľa získalo. Potlesk progresívnej bubliny a uznanie, že vďaka nemu sa opätovne buduje spojenectvo konzervatívnych a liberálnych síl v zápase proti démonom. Progresívci si toto spojenectvo predstavujú tak, že konzervatívci potlačia svoju agendu, kým progresívci presadia revolučné politické zmeny. Pretože presadzovanie konzervatívnej agendy je vraj kultúrna vojna. A tej by sme sa nemali dopúšťať, keď bojujeme dôležitejšie zápasy, napríklad vedieme zápas s Ficom a mafiou. Čiže nikdy.

Tento prístup predstavuje napríklad Holečková, pre ktorú neexistuje správny čas na presadzovanie konzervatívnej agendy, pretože každý návrh, vrátane drobností od predsedníčky KÚ Anny Záborskej, je podnecovanie kultúrnych zákopov. Toto tvrdí v čase, keď PS a bruselskí radikáli presadzujú ústavné právo na potrat, ako základné ľudské právo.

Kresťanskí demokrati sa do tejto sebadeštruktívnej stratégie vmanévrovali bez toho, že by mali nejaký plán, taktiku, stratégiu… čokoľvek. Aby tento prístup (podporu Korčoka) dokázalo vysvetliť s nejakým východiskom.

Ak najväčšími prívržencami politiky hnutia sú progresívne médiá, asi na tom nie je niečo v poriadku. Obzvlášť, ak sú tieto médiá vždy pripravené straníkov KDH zdupať pod čiernu zem v momente, ako naznačia, že by chceli presadzovať napríklad obmedzenie potratov alebo negovať homomanželstvá.

Po silnom príklone k progresívcom v posledných mesiacoch, má KDH jeden veľký problém. Nemôže si pred Ficovou ponukou dovoliť spektakulárne cúvnuť. A nemôže si dovoliť na ňu ani reagovať bez toho, aby prišli o potlesk z liberálnych salónov, ktorému práve obetovalo vlastnú agendu.

Jedna z prvých reakcií na Ficovu ponuku prišla práve z liberálneho prostredia. KDH ihneď varovali, aby sa s Ficovou garnitúrou „nezaplietlo.“ Pretože komunikovať s demokraticky zvolenou vládou, napríklad na účelovej dohode presadenia nejakého konzervatívneho zákona v súlade s ideológiou strany, je ako vliezť „do pasce tejto mafiánskej vlády“, ako KDH varovala napríklad Vladimíra Marcinková zo SaS.

Ako reagovalo KDH? Asi neprekvapí, že podľa Martiny Holečkovej Slovensko teraz musí „riešiť iné témy ako kultúrno-etické otázky.“ Akúkoľvek svoju vlastnú agendu si Majerského strana dovolí presadzovať, napríklad aj dohodou s Ficom, pre progresívny tábor sa okamžite stanú zradcami a v liberálnych médiách nastane lynč.

A pritom spojenectvu s progresívcami tak veľa obetovali! A teraz to budú musieť všetko zahodiť… Všetky tie vzletné, no úplne falošné reči o tom, ako sa stali hrdinami vzácneho spojenectva „liberálov“ a konzervatívcov, budú zabudnuté.

Presne o to premiérovi išlo. U Fica, samozrejme, nešlo o žiaden záchvev konzervativizmu. Dostal príležitosť zaútočiť, tak ju využil. Pretože KDH sa mu ponúklo. Skutočný zámer je rozbiť spojenectvo progresívcov a konzervatívcov, ku ktorému došlo pri mítingoch a voľbe prezidenta.  

Otázka, ako by sa KDH v tejto situácii malo správne zachovať, je vlastne druhoradá. Čokoľvek KDH urobí, môže len prehrať. Buď odmietne a vtedy Fico bude mať možnosť potvrdiť, že hnutie v tieni progresívcov prestali vlastne konzervatívne témy zaujímať.

Ak KDH pristane na Ficovu ponuku hľadať spoločný návrh zákona na podporu konzervatívnej agendy, z progresívneho tábora sa ozve tvrdá rétorika o tom, ako hnutie za účelom svojej úzkej agendy, je ochotné obetovať právny štát a spriahnuť sa s mafiou.

Ak už raz vleziete do siete, akýkoľvek ďalší krok bude viesť už len k tomu, že sa do nej hlbšie zamotáte.

Manéver s Ficom si bude vyžadovať hľadanie východiska. Tentokrát si už ale nemôžu dovoliť reagovať bez plánu a zrozumiteľnej taktiky. Čiže niečo, čo strana pri Korčokovi nepredviedla. Aj preto sa dnes stala ľahkým terčom pre politicko-technokraticky zdatného Fica.

A ten takéto zákusky neodmieta. Obzvlášť, ak mu ich súper ponúkne úplne zadarmo.