V Hesensku zakázal súd nedeľný predaj. Robotom

Pokrytectvo tohto rozhodnutia sa ukáže až v momente, keď dodáme, že tento zákaz sa vzťahuje aj na robotov. Inými slovami, súd teraz vyhlásil, že „aj roboti majú právo na nedeľný odpočinok“.

V Nemecku má toto rozhodnutie väčší vplyv, než by aktuálne malo napríklad v našich končinách. U nás totiž doposiaľ príliš nepoznáme plne robotizované nakupovanie. No nemecký regionálny obchodný reťazec Tegut má dnes v skúšobnej prevádzke štyri desiatky plne automatizovaných obchodov, kde sa stroje starajú o dopĺňanie tovaru, platby pri pokladni, dokonca aj o otváranie dverí zákazníkom.

Obchod tak môže fungovať v nedeľu bez jediného ľudského zásahu. Nemecké ústavné právo na „nedeľný odpočinok“ tak nie je nijako dotknuté. Jediným efektom je poškodenie zákazníkov, ktorí stratili možnosť nakúpiť si bez toho, aby tým však „pracovne obťažovali“ jediného predajcu. Dôsledkom je menšia konkurencia, a teda aj vyššie ceny pre zákazníkov.

Namiesto toho, aby súdna moc poctivo priznala, že si neželá podporovať technologický vývoj a volí stagnáciu v minulosti, radšej stroje a softvér „poľudští“ a pokrytecky hovorí o „práve na odpočinok“. Pochopiteľne, všetko je inak. Samozrejme, v pozadí je strach odborárov, že aj ďalší predajcovia by mohli automatizovať svoje obchody a prepustiť zamestnancov, a tak je starostlivosť o stroje len detinskou zámienkou. Z ekonomického pohľadu to však má oveľa širší presah.

Tým presahom je skutočnosť, že zamestnanci v Európe vo všeobecnosti čoraz menej pracujú, ale za menej paradoxne požadujú viac peňazí. Napríklad, v Nemecku v porovnaní s covidovým obdobím klesla miera nezamestnanosti, čo na prvý pohľad síce vyzerá dobre a zdá sa to byť signálom rozbehu ekonomiky, ale súčasne sa pokles miery nezamestnanosti kompenzoval poklesom priemernej doby odpracovanej jedným zamestnancom. Inými slovami, Nemci odpracovali plus mínus rovnaký počet hodín. A to už ako oživenie ekonomiky rozhodne nevyzerá.