Ján Mazák v rozhovore pre TA3 zopakoval svoj postoj o nedostatku času na prípravu s tým, že od podania návrhu na odvolanie do zasadnutia rady uplynulo 5 dní, pričom mal možnosť dostať ďalších 5 dní ako lehotu na vyjadrenie. Mazák považuje obvinenia pri jeho odvolaní za veľmi tvrdé a vysvetlil, že súdna rada lustruje sudcov každý rok po tom, ako podajú majetkové priznania alebo, ak chce sudca postúpiť na vyššiu pozíciu.

Zákon nepozná kompetencie, o ktoré sa bývalý predseda opiera

Podľa jeho názoru preverovanie sudcov patrí do podstaty právomocí súdnej rady a z pozície predsedu ide o povinnosť, nakoľko má možnosť sa rozhodnúť akéhokoľvek sudcu disciplinárne stíhať. A na takéto stíhanie potrebuje mať informácie, a preto musí danú osobu lustrovať a iným spôsobom preverovať, pričom odkazuje na zákon, ktorý to má umožniť.

Zákon o Súdnej rade skutočne hovorí o pôsobnosti súdnej rady v rámci preverovania sudcovskej spôsobilosti a prijímania opatrení zameraných na riadny výkon sudcovskej funkcie. To však robí rada ako celok, a nie jej predseda ako jednotlivec na základe vlastných úvah či názorov. V tom tkvie jedna z výčitiek členov rady voči Mazákovi, pretože si autoritatívne uzurpoval právomoci rady na seba, pričom o svojich konaniach neinformoval iných členov. Súdna rada pritom rozhoduje vždy uznesením, na ktoré je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny jej členov, čo v daných prípadoch Mazák obchádzal.

Zákon samotný priznáva špecifické kompetencie iba predsedovi rady, no tie majú iba formálny charakter ako zvolávanie zasadnutí či zaradenie bodov programu na prerokovanie. Aj v prípade Mazákom spomínaných majetkových priznaní sudcov, tieto nepreveruje sám predseda, ale robí tak rada ako celok. Až v prípade, ak sa nájdu nejaké nezrovnalosti v priznaní, rada vyzve daného sudcu, aby ich v lehote vysvetlil. Ak tak sudca neurobí, až následne nastupuje právomoc predsedu podať návrh na disciplinárne stíhanie, ale iba na základe výsledkov kontroly rady, a nie jeho vlastného šetrenia.

Informácie zbiera a preveruje komisia

V prípade preverovaní majetkových priznaní sudcov, rada zriaďuje trojčlenné kontrolné komisie, ktoré preverujú sudcu a jeho majetkové pomery, a následne ho môžu ústne vypočuť. Zákon teda špecificky určuje presný postup, ktorý Mazák nedodržal, a sám mal konať v rozpore s jeho ustanoveniami. V prípade nezrovnalostí a pre odstránenie pochybností o sudcovi komisia, a nie predseda rady, môže požiadať kanceláriu súdnej rady o zabezpečenie informácií o existencii bankových účtov a o transakciách na týchto účtoch vedených na sudcu, ako aj informácií o majetku sudcu z iných evidencií majetku, alebo o poskytnutie uvedených informácií postupom podľa osobitného predpisu.

Rovnako je to komisia, a nie predseda, ktorá je oprávnená preveriť, či sudca nemá obchodné, majetkové alebo finančné vzťahy s osobami z prostredia organizovaného zločinu. Komisia súdnej rady dožiada príslušné štátne orgány o vyjadrenia a informácie týkajúce sa obchodných, majetkových alebo finančných vzťahov sudcu s osobami z prostredia organizovaného zločinu, ktorými štátne orgány disponujú. Ak sudca hodnoverným spôsobom nepreukáže statočnosť pôvodu majetkového prírastku alebo statočnosť pôvodu samotného majetku, predseda súdnej rady podá disciplinárny návrh. Opäť teda zákon hovorí o konaní komisie, a nie samotného predsedu. Ten je oprávnený iba na základe jej šetrení podať disciplinárny návrh, no nie sám vyšetrovať.

Takýto postup je zavedený práve pre prípady, aby sa v jednej osobe nekoncentrovala moc preverovať iných sudcov iba na základe vlastných potrieb. To všetko pritom vyplýva priamo zo zákona, na ktorý Mazák v rozhovore odkazoval, ale ktorý vykladal úplne opačne s jeho reálnym obsahom. Žiadne zákonné ustanovenie nedáva vyšetrovaciu alebo preverovaciu právomoc výlučne predsedovi súdnej rady takým spôsobom, akým mal konať Mazák. Takáto kompetencia sa nenachádza v zákone o súdnej rade, ani v inom príslušnom predpise.

Riešiť mal aj anonymné podnety

Členovia súdnej rady Mazákovi vyčítali aj jeho aktívne vyšetrovanie, čo je samo o sebe v rozpore so zákonom, v prípade anonymných podnetov. Zákon opäť vyslovene hovorí o potrebe kvalifikovaného podnetu, na ktorého dôvodnosti sa musí uzniesť nadpolovičná väčšina členov rady. Takýto podnet musí obsahovať identifikáciu a podpis osoby, ktorá ho podáva, musí byť z neho zrejmé, ktorého sudcu sa týka a opis skutočností odôvodňujúcich dôvodnú pochybnosť o pravdivosti majetkového priznania sudcu alebo o dodržiavaní povinnosti spĺňať predpoklady sudcovskej spôsobilosti. Na anonymné podanie súdna rada výslovne neprihliada zo zákona.

Napriek absolútne jasným a zreteľným zákonným pravidlám, Ján Mazák vybavoval anonymné podnety, a to sám a bez potrebných uznesení rady. Robil tak vraj preto, lebo tieto podnety mali obsahovať podozrenia na možné disciplinárne stíhanie sudcov, ako sa Mazák vyjadril v súvislosti so sudcom Šamkom. Na základe očividných rozporov so zákonom dospeli členovia rady k záveru, že Ján Mazák opakovane a neoprávnene zbieral informácie o sudcoch, čím porušil svoje povinnosti predsedu. Sudkyňa Pružinec pritom v tomto kontexte zvažuje podať trestné oznámenie na Mazáka za zneužívanie právomoci verejného činiteľa.

Bývalý predseda súdnej rady sa k obvineniu o zneužívaní svojich právomocí vyjadril tým spôsobom, že opäť odkázal na zákon, ktorý však má diametrálne opačné ustanovenia, ako ich prezentuje on. Mazák dodal, že podozrení je iba deväť za štyri roky, pričom sa dajú jednoducho vysvetliť, len na to nedostal priestor. Je treba podotknúť, že podozrení členov rady bolo viac, nakoľko Mazák čelil odvolávaniu aj v decembri 2023, kde to ustál iba o jediný hlas. Zaujímavý je aj jeho postoj o jednoduchom vysvetlení, ktoré doteraz nedokázal poskytnúť, hoci ako rozhodne skúsený právnik mal na to dostatočný časový priestor, ktorý mohol predstavovať až 10 dní.

Nesedí ani argument o malom množstve pochybení

Zároveň hovoril o transparentnosti jeho konania, keď všetky jeho aktivity boli zaznamenané a dostupné všetkým členom rady. Túto skutočnosť rozporuje členka súdnej rady sudkyňa Kosová, ktorá hovorí o stovkách spisov. Pri jej fyzickej kontrole týchto materiálov však mohla nahliadnuť iba do 17 spisov, z ktorých boli v deviatich identifikované spomínané porušenia, ktoré sú súčasťou návrhu na odvolanie Jána Mazáka. Podľa jej slov bude však treba urobiť audit toho, čo tam všetko je a koľko toho je. Teda nesedí ani výrok Mazáka iba o deviatich porušeniach, nakoľko tie tvoria iba malú časť z preverovaných spisov. Skutočnosť, že pochybenia sa našli až v polovici preverovaných spisov, je každopádne alarmujúca.

Strohé vysvetlenia Jána Mazáka v rozhovore ku svojmu konaniu nemajú žiaden racionálny základ. Dokonca to vyzerá, akoby existoval ešte iný, paralelný zákon, podľa ktorého konal a postupoval. Pretože v právnych normách dostupných verejnosti neexistujú pravidlá, o ktorých Mazák hovorí.

Pri svojej obhajobe spomenul aj očistu justície, ktorá mala nastať počas jeho pôsobenia a jej následne zastavenie počas toho, ako bol odvolaný. Aktuálne zloženie súdnej rady komentoval tým, že je neviditeľné, pretože nikto nevie, čo robí, ale že momentálne nevybočuje zo zákonných rámcov. Samozrejme, okrem prípadu jeho odvolania.

S týmto výrokom sa nedá súhlasiť, nakoľko súdna rada a jej rokovania sú dlhodobo predmetom širokých verejných diskusií a v prípade odvolania jej predsedu existujú silné argumenty podporujúce tento krok. Na druhej strane, Mazák nevie nijako racionálne zdôvodniť svoje konanie a ani ho oprieť o zákonný rámec. Okrem poukazovania na kompetencie predsedu rady, ktoré objektívne neexistujú.

Ukážkovým príkladom je Mazákov posledný rozhovor pre portál Postoj.sk. V ňom uviedol, že samotný predseda rady má na lustrovanie sudcov oprávnenie podľa zákona o súdnej rade, konkrétne v zmysle paragrafu 27ha odsek 6.

Ktokoľvek si toto konkrétne ustanovenie zákona otvorí, zistí, že nič také sa v ňom nespomína. Tento odsek hovorí o kompetenciách komisie a nie predsedu, a to až po vypočutí dotknutého sudcu. Táto ukážka podčiarkuje neexistujúce právomoci, ktoré si sám bývalý predseda odvodil na základe ničoho.