Doba sa chveje a my s ňou. Ale kým sme nestratili rozum, tak máme nádej
V roku 1673 vydal vynikajúci učenec Christiaan Huygens slávnu knihu Horologium Oscillatorium, ktorá sa skrátene povedané zaoberá konštrukciou kyvadlových hodín a ich matematických základov. Mechanické hodiny tej doby totiž neudávali taký presný čas, aký by potrebovali astronómovia či kapitáni na diaľkových plavbách, ktorí podľa hodín a pozície slnka zisťovali zemepisnú dĺžku. Huygensov vynález potom na ďalšie tri storočia ovládal trh s nástennými či vežovými hodinami.
Christiaan Huygens presenting a clock to Louis XIV
Rytina Christiaana Huygensa (1629-95), holandského vynálezcu kyvadlových hodín, ktorý v roku 1659 predstavil jedny zo svojich hodín francúzskemu kráľovi Ľudovítovi XIV. Zdroj: Profimedia.sk
Huygens tiež pozoroval zvláštny jav: keď na drevenú dosku umiestnil dva metronómy, začali sa o chvíľu neskôr pohybovať v rovnakom rytme. Neskorší výskumníci pridávali ďalšie metronómy alebo sa pokúšali zistiť, prečo sa niekedy metronómy pohybujú síce v rovnakom rytme, ale v opačnom pohybe. Základné riešenie zrejme spočíva v prenose jemných vibrácií, ale uchopiť fenomén synchronizácie vôbec nie je ľahké. Pritom napríklad ľudské telo je vlastne komplexný „stroj“ na stovky rôznych synchronizácií, napríklad srdcového rytmu a dychu.
Pokiaľ si fyzici a matematici nevedia tak úplne rady so synchronizáciou dvoch jednoduchých, navyše mŕtvych, kyvadiel, tak sa pri pokusoch odhaliť napríklad civilizačné rytmy dostávame do veľmi ťažkých problémov.
Peter Turčin je rusko-americký vedec, ktorý sa zaoberá komplexicitou systémov. Do USA prišiel v roku 1977, keď bol jeho disidentský otec vyhostený zo Sovietskeho zväzu. Pôvodne sa zaoberal ekológiou a štúdiami populácií, ale čoskoro ho začala zaujímať jedna z typicky ruských tém, ktorou je otázka premien doby, revolúcií a zvratov.