Pýta sa, kedy bude v tejto krajine zriadené také "špičkové odborné pracovisko, ako je Inštitút Roberta Kocha v Nemecku"? Babišova odpoveď: "Áno, potrebovali by sme Kochov inštitút, teda náš Štátny zdravotný ústav, ktorý by sa mal transformovať na Kochov inštitút."
Faktom je, že česká fixácia na RKI nie je až taká nepochopiteľná. Inštitút so 130-ročnou tradíciou a bezchybnou povesťou dodáva od jari 2020 takmer okamžite argumenty na závery a zákazy. Možno už vtedy niekoho zarazilo, že riaditeľom RKI nie je špičkový epidemiológ, akých má Nemecko stále veľa, ale priemerný veterinár v osobe Lothara Wielera, ktorý svoje vedecké úsilie sústredil na zoonózu – prenos vírusu zo zvierat na človeka. Pokiaľ bola všeobecne prijímaná hypotéza, že vírus vo Wuchane neunikol z laboratória, ale z trhu so živými zvieratami, Wieler sa mohol javiť ako človek na svojom mieste.
Vedci, zvýšte úroveň rizika
RKI má vynikajúcu povesť, takže bolo ľahké podľahnúť dojmu, že prostredníctvom neho hovoria špičkoví odborníci, ľudia imúnni voči vrtochom verejnosti, mediálnej hystérii a politickým tlakom. V prípade politiky to bol odvážny predpoklad, pretože Kochov inštitút patrí pod spolkové ministerstvo zdravotníctva. Ale na druhej strane je to meno – Robert Koch, zakladateľ modernej bakteriológie, objaviteľ pôvodcov tuberkulózy, antraxu, cholery...
V januári 2020, ako prichádzajú správy z Číny, sa v Berlíne zriaďuje krízový štáb. V štábe pravidelne zasadajú zástupcovia ministerstva zdravotníctva, často aj samotný minister, vedci z Inštitútu Paula Ehrlicha (Spolkový inštitút pre vakcíny a biomedicínske lieky) a, samozrejme, z Inštitútu Roberta Kocha. Všeobecne sa predpokladá, že RKI udáva tón v krízovom štábe.
Koncom marca 2024 však portál Multipolar-Magazin zverejnil súbor protokolov tohto krízového štábu. Z nich celkom jasne vyplýva, že tón neudával RKI, ale spolková vláda, a že inštitút následne využil svoju povesť na krytie rozhodnutí vlády, presnejšie kancelárky Angely Merkelovej.
Internetový časopis si musel vyžiadať dokumenty od RKI na základe zákona o prístupe k informáciám, a hoci niektoré miesta, hlavne mená aktérov, boli začiernené, protokoly znamenajú posun. Je to posun v chápaní toho, ako sa zrodila politika vedúca k lockdownom, zatvoreným školám, následným psychickým problémom mladých ľudí, ku kontroverznému presadzovaniu experimentálnych vakcín, hospodárskemu poklesu, vysokej inflácii a podobne.
Zásadný spomedzi protokolov RKI je ten zo 16. marca 2020. V záveroch krízového štábu z tohto dňa, ktorým bol pondelok, sa dočítame, že stupeň nebezpečnosti, ktorý predstavuje nový vírus, je stále len "mierny". Alebo že miera úmrtnosti, teda úmrtnosť, je naďalej veľmi nízka. Ale na inom mieste protokolu sa tieto vety uvádzajú takto: "Cez víkend bolo vypracované nové hodnotenie rizika. Hodnotenie sa má tento týždeň zvýšiť. Bude zverejnené hneď, ako [meno RKI začiernil, z kontextu sa dá usúdiť, že niekto z vlády, pozn. red.] dá na to pokyn".
A skutočne, o deň neskôr sa nemecká verejnosť dozvedá, že RKI zvýšil stupeň ohrozenia verejného zdravia z "mierneho" na "vysoký". V ten deň vláda zatvorila obchody a úrady obmedzili vstup a výstup do a z krajiny. A bol dohodnutý lockdown, ktorý mal vstúpiť do platnosti o niekoľko ďalších dní, pričom sa zatvorili školy a škôlky a ľuďom bolo nariadené obmedziť sociálne kontakty. Štát stanovil minimálnu vzdialenosť 1,5 metra medzi dvoma ľuďmi, ktorí spolu nežijú.
Kvázi vedecké zdôvodnenie zvýšenia úrovne rizika z "mierneho" na "vysoké" doložil RKI počtom pozitívnych testov. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom (išlo o 11. a 12. týždeň v roku) bolo pozitívnych trikrát viac PCR testov. Absolútny počet vykonaných testov sa však za rovnaké obdobie strojnásobil. Podiel pozitívnych testov sa zvýšil takmer zanedbateľne, z 5,8 percenta na 6,9 percenta.
S pribúdajúcimi dňami sa otepľuje a niektorí členovia krízového štábu uvažujú, či vzhľadom na to, že sa už takmer nevyskytli nové prípady, nevrátiť stupeň ohrozenia späť na "mierny". To sa však nestalo a v záveroch z 29. júna čítame: "Úloha spolkového ministerstva zdravotníctva: do 1. júla sa nič nebude meniť".
Tých, ktorí si ešte dobre pamätajú všetky tie sezónne prílivy a odlivy infekcie, možno prekvapí, že stupne RKI "vysoký" a miestami "veľmi vysoký" sa držali od polovice marca 2020 až do februára 2021. Profesor ekonómie Stefan Homburg vyslovil teóriu, že tento alarmizmus zo strany inštitútu mohol viesť úrady napríklad k zákazu verejných protestov proti covidovým príkazom v súvislosti s nebezpečnou infekčnou situáciou.
Rovnaká postupnosť – vláda rozhoduje, inštitút kryje – sa zopakovala aj na konci prvého pandemického roka. Štvrtého decembra 2020 berie krízový štáb na vedomie rozhodnutie kancelárky z konferencie s krajinskými premiérmi o zavedení ďalšieho tvrdého lockdownu. Zo zápisnice zo 4. decembra úplne srší skepsa členov RKI voči tomuto kroku vlády. Členovia krízového štábu za RKI konštatujú, že predložený model vývoja ochorenia "svojvoľne" pracuje s "parametrami, ktoré sú nám do veľkej miery neznáme".
Keď však riaditeľ inštitútu Wieler o niekoľko dní neskôr sprevádza spolkového ministra zdravotníctva Jensa Spahna na tlačovej konferencii, ministrovo oznámenie ďalšieho lockdownu pretkáva dramatickými slovami: "Situácia je taká vážna ako nikdy predtým." Aj neskôr riaditeľ opakovane podporuje tvrdý postup spolkovej vlády. Vianočný lockdown sa mal pôvodne skončiť v januári a, samozrejme, sa predĺžil hlboko do jari.
Na čiernych riadkoch záleží
Toľko k najdôležitejšej otázke covidovej éry, oprávnenosti či neoprávnenosti lockdownov. Gurmán slobody si však v protokoloch nájde niekoľko ďalších zaujímavých miest: koncom leta, keď Nemecko po sviatkoch poučuje svojich susedov o užitočnosti zavedenia rýchlo nasaditeľných masiek a respirátorov na verejnosti, odborníci z RKI v krízovom štábe konštatujú, že "neexistujú dôkazy o výhodách respirátorov FFP2 nikde inde ako na pracovisku" [myslí sa tým zaprášené budovy a nemocničné operačné sály, pozn. red.] a že by sa to mohlo "sprístupniť verejnosti". Samozrejme, nikto z ústavu verejnosti nič ani len nenaznačil.
Škoda, že protokoly, ktoré dostal k dispozícii časopis Multipolar, nezahŕňajú dlhšie obdobie ako do apríla 2021, keď už prebiehala očkovacia kampaň a úrady sa po zaočkovaní rizikových skupín blížili k vekovým skupinám, v ktorých bola ochota prijať novú vakcínu predsa len menšia.
Nemecko bolo na ceste k povinnému očkovaniu ďalej ako Česká republika a apartheid pre neočkovaných udržiavalo v službách a reštauráciách systematickejšie a dlhšie ako Česi. To, že protokoly nepokračujú ďalej, je spôsobené jednoduchým faktom, že časopis Multipolar podal žiadosť o zverejnenie protokolov v marci 2021 a s ústavom sa hádal až do tohto roku, z toho posledný rok na súde. RKI nakoniec neochotne zverejnil viac ako 200 dokumentov na viac ako tisíc stranách, pričom predtým začiernil približne tisíc miest. Tvrdili, že to preto, aby ušetrili konkrétnych ľudí od nenávistných prejavov. Multipolar sa plánuje súdiť aj o novšie protokoly.
Reakcia mainstreamu na aféru bola intuitívna: veľa kriku pre nič, povedali si. Argument Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorý použili napríklad overovatelia faktov verejnoprávnej relácie Tagesschau, je čarovný. Argument spočíva v tom, že WHO už 11. marca 2020 vyhlásila pandémiu. Alebo inak – čo teda mala Angela Merkelová robiť okrem obmedzovania a zákazov?
Vedenie WHO je však politický orgán, o ktorom sa to na rozdiel od Inštitútu Roberta Kocha vždy tak trochu vedelo. Môžeme si pripomenúť, že na medzivládnej úrovni sa dokončuje nová zmluva, ktorá WHO umožní nielen pandémiu vyhlásiť, ale do veľkej miery aj riadiť boj proti nej namiesto národných vlád. Tá česká nemá vážnejšie námietky.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.
