Robíme to dobre? Nie

Pochod Hrdí na rodinu v Bratislave Pochod Hrdí na rodinu v Bratislave. Foto: Martin Baumann/TASR

Uvediem päť faktických správ, ktoré médiá vrátane Štandardu priniesli počas posledných týždňov a dní. Možno čitateľ na prvý pohľad nepostrehne súvislosť. Potom sa ich pokúsime zlúčiť do celkovej kompozície. A povieme si, čo z toho vyplýva.

Správa č. 1

Potrat sa má v právnom systéme EÚ stať základným ľudským právom

Európsky parlament schválil rezolúciu, v ktorej navrhuje, aby sa do Charty práv EÚ dostala formulácia, že právo na potrat je základným ľudským právom. Žiada legálnosť potratu nielen v prvom trimestri, ale aj v neskorších štádiách tehotenstva.

Odsudzuje lekárov a zdravotný personál, ktorí odmietajú vykonávať potrat, a odmieta právo na výhradu vo svedomí.

Správa č. 2

Migračný pakt schválený v orgánoch EÚ

Dlho pripravený dokument EÚ, známy ako Migračný pakt, bol schválený v orgánoch EÚ. Všeobecne budí dojem, že s problémom neriadenej migrácie obyvateľov iných kontinentov, civilizácií a kultúr do Európy si poradiť nevie. Migračný pakt obsahuje aj povinnú voľbu členskej krajiny alebo prijať určené kvóty migrantov, alebo zaplatiť vysoké penále za každého neprijatého migranta.

Toto pravidlo prešlo, lebo od roku 2008, keď nám vláda Roberta Fica schválila Lisabonskú zmluvu, už nemáme v oblasti migrácie a azylovej politiky právo veta.

Čo myslíte, koľko bude trvať, kým zanikne ešte i táto voľba a kvóty budú povinné bez možnosti vyplatenia sa? Koľko bude trvať, kým sa migranti budú prerozdeľovať do všetkých členských krajín EÚ?

Správa č. 3

Nemecké deti konvertujú na islam. Kvôli šikane

Nemecké kresťanské deti konvertujú na islam, lebo nechcú čeliť vyčleneniu z kolektívu a šikane.

Deje sa tak najmä vo veľkých mestách v triedach, v ktorých tvorí moslimská mládež väčšinu. Dochádza k vyhrážaniu a k násiliu. Rodičia a učitelia sú zúfalí.

Inak, podobný proces prebieha napríklad v britských väzniciach. Moslimské gangy dávajú ostatným väzňom na výber: konvertovať na islam alebo čeliť násiliu.

Správa č. 4

V roku 2023 sa na Slovensku narodilo minimum detí

V roku 2023 sa na Slovensku narodilo ani nie 49-tisíc detí. Koncom päťdesiatych rokov, keď sa narodil autor tohto článku, sa ročne rodilo asi 90-tisíc detí. Keď prichádzali na svet autorove deti, rodilo sa ročne tiež asi toľko detí.

No a teraz došlo k historickému minimu. Je to menej, ako bolo doterajšie minimum cca 51-tisíc v roku 2002.

Treba si uvedomiť, že počet narodených detí súvisí s dvomi hodnotami. Jednou je takzvaná úhrnná miera plodnosti TFR (total fertility rate), ktorá hovorí, koľko detí v priemere slovenské ženy v plodnom veku majú.

No a tou druhou hodnotou je počet tých žien v plodnom veku. V roku 2002 bolo slovenské TFR na historickom minime 1.2 až 1.3. Odvtedy sa objavovali aj dobré správy. TFR nám po desatinkách narastalo a teraz sa pohybuje okolo 1.6.

Prečo máme napriek nárastu TFR historicky najmenej detí? Nuž preto, lebo počet tých žien v plodnom veku je menší ako v roku 2002 a to prevážilo viac ako nárast TFR.

Stále teda trčíme v demografickom probléme.

Správa č. 5

Na Slovensku sme schválili trinásty dôchodok

Pred pár dňami slovenský parlament schválil trinásty dôchodok. Takzvaný plnohodnotný, vo výške niečo vyše 600 eur. Nič proti zvyšovaniu dôchodkov. Sme za. Ale otázka je, ktorým dôchodcom a o koľko.

Trinásty dôchodok už máme niekoľko rokov, ale bol to ten neúplný. Jeho výška bola v rozpätí 150 až 300 eur, v závislosti od výšky riadneho dôchodku dôchodcu. Dôchodcovia s vyšším riadnym dôchodkom dostávali menej, dôchodcovia chudobnejší viacej.

Všimnime si, kto si teda ako prilepšil v porovnaní s doterajším stavom. Dôchodcovia s vyššími dôchodkami, čo sú spravidla tí s menším počtom detí, si prilepšili o 450 eur. Dôchodcovia s nižšími dôchodkami, čo sú spravidla tí s vyšším počtom detí, si polepšili iba o 300 eur.  

Teda tí, čo sa viac postarali výchovou detí o to, že je z čoho vyplácať dôchodky, dostali menej ako tí, čo sa o to postarali menej alebo vôbec.

Takto schválený trinásty dôchodok je myšlienka z dielne strany Hlas-SD, strany Petra Pellegriniho a Erika Tomáša. A to je dôchodková politika sociálnodemokratickej ľavice.   

Tento trinásty dôchodok nás stojí vyše 800 miliónov eur. Pre porovnanie, rodičovský dôchodok, ktorý sa prvýkrát v histórii vyplácal v minulom roku, stojí iba 300 miliónov ročne.

A to ešte chceli Pellegrini a Tomáš minulú jeseň úplne zrušiť rodičovský dôchodok. Našťastie sa proti tomu postavila SNS, za čo patrí vďaka pánom Dankovi, Huliakovi a Tarabovi.

Schválenie trinásteho dôchodku v tejto forme je premárnenou príležitosťou. Ak už štát mal 800 miliónov na zvýšenie dôchodkov, tak mal myslieť prednostne na dôchodcov, ktorí sa výchovou detí postarali o to, že tých 800 miliónov tu je. Mohol zvýšiť rodičovský dôchodok, možno až zdvojnásobiť, a bolo by zostalo dosť i na trinásty dôchodok, i keď nie v súčasnej výške.

Škoda, že to nikomu nenapadlo ani vo vláde, ani v opozícii.

Dôchodky teda pôjdu hore, čo je dobre. Ale nepôjdu hore tým správnym spôsobom. Veľká škoda.   

Urobme syntézu správ

Tých päť správ pochádza v podstate z posledného mesiaca. Pozrime sa teraz na ne ako na celok. Pripomeňme ešte, že ten posledný mesiac predsa nebol výnimočný. Bol ako každý iný. Čo nám tie správy hovoria o dianí v Európe i u nás?

Ponúkajú nám obraz politiky, ktorá motivuje Európanov, teda i Slovákov, aby mali menej detí. Obraz politiky, ktorá nielenže rezignuje na ochranu života nenarodených, ale proti ochrane nenarodených ide s fanatickým zápalom.

Obraz politiky, ktorá v dôchodkovej politike stále ignoruje potrebu odmeniť zásluhy tých, čo výchovou detí udržiavajú v chode štátne systémy dôchodkového a zdravotného zabezpečenia.

Obraz politiky, ktorá sa nechce skorigovať, i keď sú jej tragické demografické dopady viditeľné, až do očí bijúce.

Obraz politiky, ktorá sa, naopak, zmieruje s nelegálnym a neriadeným zaľudňovaním kontinentu ľuďmi z iných civilizácií vrátane množstva tých, ktorí sa k našej vlastnej kultúre správajú nepriateľsky.

Občas tak nad tým hútame, robí to niekto takto zámerne alebo to ide samospádom? Vlastne je to jedno, lebo v dôsledkoch to vyjde narovnako.

Robíme to dobre? Nie

Takže robíme to v Európe a na Slovensku dobre? Občas si i uvedomíme hĺbku problému, občas i k nejakému nedôslednému opatreniu prikročíme.

Ale že by sme to robili dobre? Nie, nerobíme to dobre. 


Ďalšie články