Bude ECB strážiť klímu? Prečo je Macronov návrh nezmysel

Pridávať dve nové úlohy inštitúcii, ktorá nezvláda plniť ani svoj základný inflačný cieľ, je nezodpovedné. Pripomíname, že Európska centrálna banka v roku 2022 úplne zaspala príchod zvýšenej inflácie. Konkrétne bola tou poslednou z veľkých centrálnych bánk, ktoré začali brzdiť infláciu zvyšovaním úrokových sadzieb. Dovtedy sa nás snažili zástupcovia Európskej centrálnej banky chlácholiť slovami o iba dočasne zvýšenej inflácii.

Žiaľ, už teraz je mandát Európskej centrálnej banky zložito splniteľný. Je ťažké držať infláciu na uzde za situácie, keď musíte nízkymi úrokovými sadzbami alebo (ne)pravidelnými masívnymi nákupmi štátnych dlhopisov držať zadlžené južné krídlo eurozóny nad vodou.

Späť k Macronovi a jeho návrhu na rozšírenie cieľov. V praxi by to totiž znamenalo, že by Európska centrálna banka kvôli plneniu nových cieľov mala byť tolerantnejšia k výkyvom inflácie. Teda Európska centrálna banka by v plnení základného inflačného cieľa bola podľa všetkého ešte menej úspešná ako doteraz.

A na čo by to všetko bolo? Jednoduchšia cesta k financovaniu zadlženého južného krídla eurozóny. Nejde len o Grécko, Taliansko a spol. Týka sa to aj Francúzska. Počas pandemického obdobia mu vládny dlh poriadne narástol a aj dnes presahuje 110 percent HDP. A keď už dnes sadzby Európskej centrálnej banky nie sú pri nule (ale pri 4,50 percentách), je financovanie vysokých nákladov na obsluhu štátnych dlhov čoraz bolestivejšie.

Prečo je Macronov návrh nezmysel? V prvom rade ide o formu skrytého financovania krajín eurozóny s vyššími nákladmi na obsluhu dlhu. Na nich by sa pri zmene mandátu centrálnej banky v podstate skladali ich zodpovednejší kolegovia z eurozóny. Po druhé: občania eurozóny by pre tolerovanie vyššej inflácie rýchlejšie strácali na kúpnej sile svojich úspor a príjmov. Po tretie: nový cieľ centrálnej banky by bol svetovým unikátom.

Americký Fed napĺňa dvojitý mandát – stráži okrem inflácie aj zamestnanosť. Trojitý cieľ centrálnej banky by bolo v praxi takmer nemožné dodržiavať. Po štvrté: vyhovárať sa na dekarbonizačné úsilie a prechod na drahšie zelené energie v situácii, keď niekto nezvláda financovať svoj dlh, je slabošské. Centrálne banky tu nie sú na to, aby nastoľovali drahú zelenú agendu, ktorá navyše kvôli vysokým nákladom brzdí ekonomický rast.

Text, ktorý je krátený, pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.