Bude ECB strážiť klímu? Prečo je Macronov návrh nezmysel
Keď sa politici začnú až veľmi zaujímať o centrálne banky, končí to problémom. Francúzsky prezident Emmanuel Macron prichádza s receptom na „lepšie“ fungovanie Európskej centrálnej banky. Tá by podľa neho mala mať hneď trojaký mandát. Mala by totiž „cieľovať“ nielen infláciu, ale aj ekonomický rast, a do toho by mala zohľadňovať dekarbonizačné úsilie.
EU Summit, Brussels, Belgium - 13 Dec 2019
Šéfka ECB Christine Lagardeová a francúzsky prezident Emmanuel Macron. Foto: Profimedia.sk
Pridávať dve nové úlohy inštitúcii, ktorá nezvláda plniť ani svoj základný inflačný cieľ, je nezodpovedné. Pripomíname, že Európska centrálna banka v roku 2022 úplne zaspala príchod zvýšenej inflácie. Konkrétne bola tou poslednou z veľkých centrálnych bánk, ktoré začali brzdiť infláciu zvyšovaním úrokových sadzieb. Dovtedy sa nás snažili zástupcovia Európskej centrálnej banky chlácholiť slovami o iba dočasne zvýšenej inflácii.
Žiaľ, už teraz je mandát Európskej centrálnej banky zložito splniteľný. Je ťažké držať infláciu na uzde za situácie, keď musíte nízkymi úrokovými sadzbami alebo (ne)pravidelnými masívnymi nákupmi štátnych dlhopisov držať zadlžené južné krídlo eurozóny nad vodou.
Späť k Macronovi a jeho návrhu na rozšírenie cieľov. V praxi by to totiž znamenalo, že by Európska centrálna banka kvôli plneniu nových cieľov mala byť tolerantnejšia k výkyvom inflácie. Teda Európska centrálna banka by v plnení základného inflačného cieľa bola podľa všetkého ešte menej úspešná ako doteraz.