Záhada rakúskych cenoviek

Toto je však pomerne abstraktný model sveta, ktorý sa nedá intuitívne indukovať sledovaním okolitého prostredia. Väčšina ľudí preto odvodzuje svoju predstavu tvorby cien od hmatateľnej kotvy – produkčných nákladov. Ak ide o identický produkt, laicky by mal lokálny rozdiel v cene reprezentovať len rozdiel v mzdách lokálnych predavačiek.

Z tohto insitného prístupu k cenovému mechanizmu potom vyviera podozrenie, že niektorí výrobcovia či predajcovia „umelo“ zvyšujú ceny pre nejaké územie. Slovenský zákazník nájde v rakúskom supermarkete lacnejšiu aviváž identickej značky a hneď zavetrí kapitalistické sprisahanie.

Ako sme popísali v úvode, cenový mechanizmus nefunguje na základe nákladov, ale na základe stretu ponuky a dopytu. No jedna otázka ostáva. Prečo rozdielne cenovky rovnakého tovaru v EÚ, kde je vnútorný trh pre väčšinu tovarov úplne otvorený, väčšinou kopírujú geopolitické hranice? Ceny aviváže v Hainburgu by sa intuitívne mali viac podobať na Bratislavu než na Viedeň.

Na túto otázku sa pokúsili v roku 2022 odpovedať ekonómovia Teresa Messnerová a Fabio Rumler z Rakúskej národnej banky aj s Georgom Strasserom z ECB. Neskúmali maloobchodné trhy Rakúska a Slovenska, ale ešte bližšie regióny – pohraničné oblasti Rakúska a Nemecka.

Zistili, že ceny identických tovarov sa pri prekročení hraníc odlišujú v priemere o 21 percent, a to dokonca aj v rámci tej istej maloobchodnej siete. Zároveň však tieto cenové odchýlky neboli trvalé v čase ani v priestore. Tovar teda nebol niekde systematicky lacnejší, ale pomer cien sa neustále menil. To robí prípadnú arbitráž (nákup tovaru za lacnejšie a jeho prevoz na miesto s vyššou cenou) značne komplikovanú.

Odchýlky v cenách existovali aj v rámci jednej krajiny, cezhranične však boli oveľa výraznejšie. Pritom nadnárodné siete si môžu slobodne zvoliť akýkoľvek kľúč na vytvorenie svojej cenovej mapy, nikto ich nenúti kopírovať geopolitické hranice. Prečo to robia?

Autori vidia niekoľko dôvodov, ktorých spoločným menovateľom je historická zotrvačnosť. Jedným je informovanosť zákazníkov – informácie o cenách sa šíria naďalej v rámci geopolitických hraníc, niečo ako medzinárodné letáky neexistuje. Je to však trochu tautologické vysvetlenie. (Prečo letáky kopírujú hranice aj tam, kde je rovnaký jazyk?)

Ďalším dôvodom je akási „pohodlnosť“ maloobchodných marketérov. Okopírovať existujúce hranice je najjednoduchší spôsob, ako vytvoriť obchodný región. Táto „pohodlnosť“ v skutočnosti vyplýva z daňových, právnych či účtovných dôvodov.

Tretí dôvod je pravdepodobne najsilnejší. Logisticko-distribučno-komunikačný reťazec maloobchodu nevznikol zo dňa na deň, je výsledkom evolučného vývoja trvajúceho dekády. Pochádza ešte z čias, keď nemecko-rakúska hranica nebola len čiara na mape, ale reálna prekážka.

Rozdielna cena rakúskej aviváže preto nie je výsledkom sprisahania. Hoci máme formálne jednotný trh, za Hainburgom prebieha nielen hranica medzi štátmi, ale aj hranica medzi rôznymi trhmi.