Toto je však pomerne abstraktný model sveta, ktorý sa nedá intuitívne indukovať sledovaním okolitého prostredia. Väčšina ľudí preto odvodzuje svoju predstavu tvorby cien od hmatateľnej kotvy – produkčných nákladov. Ak ide o identický produkt, laicky by mal lokálny rozdiel v cene reprezentovať len rozdiel v mzdách lokálnych predavačiek.
Z tohto insitného prístupu k cenovému mechanizmu potom vyviera podozrenie, že niektorí výrobcovia či predajcovia „umelo“ zvyšujú ceny pre nejaké územie. Slovenský zákazník nájde v rakúskom supermarkete lacnejšiu aviváž identickej značky a hneď zavetrí kapitalistické sprisahanie.
Ako sme popísali v úvode, cenový mechanizmus nefunguje na základe nákladov, ale na základe stretu ponuky a dopytu. No jedna otázka ostáva. Prečo rozdielne cenovky rovnakého tovaru v EÚ, kde je vnútorný trh pre väčšinu tovarov úplne otvorený, väčšinou kopírujú geopolitické hranice? Ceny aviváže v Hainburgu by sa intuitívne mali viac podobať na Bratislavu než na Viedeň.
Na túto otázku sa pokúsili v roku 2022 odpovedať ekonómovia Teresa Messnerová a Fabio Rumler z Rakúskej národnej banky aj s Georgom Strasserom z ECB. Neskúmali maloobchodné trhy Rakúska a Slovenska, ale ešte bližšie regióny – pohraničné oblasti Rakúska a Nemecka.
