Terorizmus nie je posielanie mailov

Slovenská republika zažila rozsiahle policajné manévre pri nedávnom masívnom nahlasovaní uloženia výbušných systémov v školách po celej krajine. Do pozornosti verejnosti sa táto udalosť dostala práve zvýšenou aktivitou bezpečnostných zložiek, ktoré začali hromadne prehľadávať budovy škôl. Bombové vyhrážky boli adresované viac ako 1 300 školám, a polícia v tejto veci začala viesť trestné stíhanie.

To by bolo v poriadku, ak by to neklasifikovala ako terorizmus. Okrem absencie zákonných predpokladov terorizmu, ktoré môžu mať závažné dôsledky pri odsúdení páchateľa, takýmto označením polícia stavia posielanie e-mailov na jednu rovinu so skutočnými teroristickými útokmi.

Prípad vyšetruje Národná kriminálna agentúra ako obzvlášť závažný zločin teroristického útoku, pričom poukazuje na extrémny rozsah hrozieb. Naplnenie pojmových znakov terorizmu pri odoslaných mailoch vidí v koordinácii nahlasovania bombových vyhrážok, ktoré malo prebiehať od skorého rána až do obeda v priebehu jedného dňa. Okrem toho vraj jeden z výhražných e-mailov obsahoval náboženské motívy útoku.

Páchateľ poslal e-mail s náboženským motívom

Daný mail je koncipovaný v duchu vyhrážok islamských teroristov, kde anonym nabáda k pripojeniu sa k tomuto náboženstvu pod hrozbou smrti. V inom e-maile sa zase hovorí o nepriateľoch Alaha, či o práve šaría. Táto správa však podľa televízie Markíza nie je totožná s mailom o bombovej hrozbe, ktorý dostali školy v Bratislavskom kraji.

Terorizmus patrí k najvážnejším formám kriminality, s ktorými ma svet neblahé skúsenosti. Od zrejme najznámejšieho teroristického útoku v Spojených štátoch amerických na Svetové obchodné centrum dňa 11. septembra 2001, až po nedávne udalosti streľby v moskovskej koncertnej sále, či úder teroristickej organizácie Hamas voči Izraelu, verejnosť vníma tieto útoky ako zákerné prejavy extrémneho násilia spojeného s vysokým počtom obetí a masívnymi škodami na majetku a zdraví. Takéto prípady skutočne napĺňajú definičné znaky teroristického útoku.

Práve z dôvodu vysokej spoločenskej nebezpečnosti stavia Trestný zákon ako aj trestný poriadok terorizmus do špecifickej kategórie, pri ktorej hrozia vysoké tresty, a obvinení majú viac oklieštené práva ako páchatelia iných trestných činov. Pri teroristickom útoku je najnižšia trestná sadzba dvadsať rokov, pričom je možné uložiť aj doživotný trest odňatia slobody.

Definícia teroristického útoku

Teroristický útok spácha ten, kto má úmysel poškodiť ústavné zriadenie alebo obranyschopnosť štátu, narušiť alebo zničiť základnú politickú, hospodársku alebo spoločenskú štruktúru štátu alebo medzinárodnej organizácie, závažným spôsobom zastrašiť obyvateľstvo alebo donútiť vládu štátu alebo iný orgán verejnej moci alebo medzinárodnej organizácie, aby niečo konala, opomenula alebo strpela. Zákon ďalej definuje rozsiahle formy konania páchateľa, pričom v tomto prípade môže polícia pracovať iba s použitím hrozby spáchania útoku.

Na prvý pohľad sa môže javiť, že bombové vyhrážky rozsiahleho charakteru napĺňajú túto definíciu. Páchateľ chcel závažným spôsobom zastrašiť obyvateľstvo tak, že hrozil spáchaním útokov. Problém je v tom, že je potrebné preukázať práve tento úmysel, aby mohol byť stíhaný pre teroristický útok a nie iný trestný čin, čo priamo nadväzuje na druhý problém pri tomto trestnom čine. Ním je skutočnosť, že sa žiadna bomba nikde nenašla, hoci okrem škôl anonym hovoril o bombách aj v bankách či iných prevádzkach.

Vzhľadom na to, že neboli nájdené žiadne výbušné systémy, hoci došlo k zastrašeniu obyvateľstva, je potrebné vychádzať z precíznejšieho definovania konania, ktoré je pri tomto skutku zadokumentované. A teda nahlásenie rozhodne falošných bombových hrozieb, hoci aj na viacerých miestach. Zákon pozná takéto konanie ako trestný čin šírenia poplašnej správy, a dané konanie rovnako definuje aj judikatúra slovenských súdov.

Ide o iný trestný čin

Poplašnú správu šíri ten, kto úmyselne spôsobí nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta tým, že rozširuje poplašnú správu, ktorá je nepravdivá, alebo sa dopustí iného obdobného konania spôsobilého vyvolať také nebezpečenstvo. Tento trestný čin špecificky hovorí o situácii, ak páchateľ vie, že hrozba, ktorú šíri, je falošná. Teda presne ako v prípade masívneho nahlasovania bômb na školách.

Z pohľadu práva nezaváži ani extrémy počet preverovaných miest. Súdy mnohokrát pojednávali prípady, keď páchateľ oznámil uloženie bomby na súde, no nepovedal na ktorom. Polícia teda musela evakuovať a prehľadávať všetky súdy na Slovensku. Ani v týchto prípadoch neboli páchatelia súdení pre terorizmus práve z dôvodu, že hoci vyvolali strach a znepokojenie vo veľkej časti obyvateľstva a spôsobili rozsiahle manévre polície, ich vyhrážky boli falošné už od začiatku, a teda ich konanie jednoznačne spadalo pod šírenie poplašnej správy.

Porovnateľný prípad skoro terorizmu z minulosti