Streľba na Fica: Treba prehodnotiť, kde je „dezolé scéna“. A čoho všetkého je schopná

Správu o streľbe na predsedu vlády musíme zaradiť medzi strašné. Spoločnosť so zdesením zisťuje, že Slovensko už nie je bezpečná krajina, v ktorej nehrozia krvavé útoky na zvolených lídrov. Hrozia. A hrozia z toho tábora, ktorý sa považuje za osvietený a slušný. A ktorý – vraj – bojuje proti zlu.

Útok na predsedu vlády nestačí len odsúdiť. To je len základné minimum a samozrejmosť… Po streľbe na Fica treba celkom otvorene, na rovinu priznať, že nebezpečná „dezolé scéna“, ktorú poháňa nenávisť a agresivita, je dnes úplne inde, ako by si mnohí mysleli.

Staré predsudky tvrdili, že tábor nenávisti, hnevu a nebezpečných „dezolátov“ sa prekrýva s voličmi vládnych strán. A ak niekomu hrozí, že sa stane terčom útokov a násilia, tak bezbrannej opozícii. Alebo tým, ktorí o sebe tvrdia, že odvážne vzdorujú presile zla.

Streľba na Roberta Fica tieto predsudky potopila. A nie symbolicky či virtuálne. Potopila ich v krvi.

Od stredy 15. mája platí, že ľudia ako Fico môžu byť obeťami nenávisti a agresivity radikálov. Rovnako platí, že extrémistickí a spoločensky nebezpeční môžu byť aj tí, čo stoja proti Ficovej vláde. A pasujú sa za intelektuálov a vzory kritického myslenia…

„Dezolé scéna“ (aby sme použili newspeak samozvaných zástupcov slušnosti) môže mať rôzne podoby. Nielen tú fašistickú.