Na trhu kúpené. Poklady z truhlíc odkrývajú starodávne príbehy

Výrobky boli prispôsobené kúpyschopnosti tejto spoločenskej vrstvy a boli vyrobené z cenovo dostupnejších materiálov. V zbierke múzea sú predmety z rohoviny, mosadze a iných kovov, skla, čipky, konopného plátna, atlasu a ďalších materiálov.

Vystavené predmety z kravskej rohoviny vyrábal posledný prešovský hrebenár a remeselník Matej Caban, ktorému v roku 1960 udelil ÚĽUV v Bratislave titul Majstra ľudovej umeleckej výroby.

„Šperk z rohoviny napríklad v podobe hrebeňa a čaty (spony) do vlasov bol v minulosti vnímaný ako jedna z najmladších foriem. Napriek tomu, že bol skrytý pod čepcom bol veľmi honosne vyrezávaný,“ uvádza pre Prešovský Štandard Andrejová.

Ďalším ozdobným predmetom ženského odevu boli čepce, rozdelené na pracovné, ktoré ženy nosili počas bežného dňa a sviatočné. Sviatočné čepce boli často zdobené paličkovanou čipkou. V Prešovskom regióne je veľmi cenená Soľnobanská paličkovaná čipka.

„Paličkovaná čipka bola určená pre bohaté meštianske rodiny, najmä mnohopárová čipka. Najväčšie strediská čipkárskej výroby sú okolo banských miest. Banícka čipka je redšia, prevažujú biele čipky neskôr hnedé,“ približuje rozdiely Andrejová.

Ako forma šperku sa rovnako používala aj parta, ktorú nosili slobodné dievčatá, čím sa odlišovali od vydatých žien.

„Party boli spočiatku zdobené stuhami a sponami, neskôr pribudli aj sklenené komponenty. Bižutéria sa stala súčasťou ľudového kroja. Týkalo sa to predovšetkým dievčenských účesov, účesov pre nevesty a venčekov, pri ktorých sa už používali pestré perly, koráliky a množstvo rozličných jabloneckých brošní, “ objasňuje Andrejová.

Parádiť sa chceli nielen ženy, ale aj muži. Napriek tomu, že ich odev bol vyrobený z konopného plátna, súkna a z kože, snažili sa ho oživiť.

Tradičný ľudový odev slovenského muža býval bohato zdobený prackami. Najčastejšie išlo o mosadzné pracky v zlatom alebo striebornom prevedení.

„Pracka bola pýchou dobre oblečeného muža. Muži mali pracky na širokých opaskoch, na úzkych remeňoch nohavíc, na kabelách, na remencoch spínajúcich haleny a ostatný vrchný odev,“ opisuje mužské ozdoby Andrejová.

Šperky plnili nielen estetickú funkciu, ale niektoré v podobe označenia mali zároveň jeho majiteľa ochraňovať. Na jednej z vystavených praciek sa zachoval vyrytý nápis IHS (Iesus Hominum Salvator – Ježiš Spasiteľ ľudstva).

Gombíky boli od nepamäti na odeve všetkých spoločenských vrstiev. Raritou tejto výstavy sú vzorkovnice gombíkov z obdobia 1. republiky (1918 – 1938), ktoré pochádzajú z pozostalosti umenovedca Antona Cyrila Glatza.

„Podobné gombíky sa nachádzajú aj na vystavených ženských kabátikoch a živôtikoch, ženy sa nimi snažili svoj odev skrášliť. Gombíky boli nevyhnutnou súčasťou mnohých strihovo komplikovanejších odevov, ktoré súviseli so slohovým a módnym oblečením. Archeologické nálezy gombíkov v hroboch z vidieckych lokalít dokazujú, že sa dostali do okruhu ľudového umenia a celkom zdomácneli,“ vysvetľuje Andrejová významnosť artefaktov. 

Šatky, napriek tomu, že nie sú vnímané ako šperk, sú súčasťou ženského dobového odevu a ženy sa nimi rady parádili. V zbierke sa nachádzajú rôzne druhy šatiek – atlasové, farebné, vyšívané aj šatky prinášané z Ameriky.

Výstavu uzatvára panel s galantérnymi predmetmi ako stuhy a krajky, ktoré sa taktiež dali kúpiť na trhu. Všetky tieto predmety boli alternatívou k drahších šperkom, ktorými sa bežné obyvateľstvo chcelo rovnať, aspoň na pohľad, vyššej vrstve.

Väčšina artefaktov je zo zbierky Krajského múzea v Prešove, ktorá bola budovaná od 50. rokov 20. storočia. Na výstave sú kolekcie pochádzajúce z pozostalostí od súkromných zberateľov.

Výstavu Na trhu kúpené v Krajskom múzeu v Prešove si môžete pozrieť do 30. júna 2024.