Dôvod výmazu je významný pre trestné konanie

V takom prípade bude potrebné skúmať dôvod, prečo by to manželka alebo iná osoba robila v takom rozhodnom čase. Nikto totiž nezmaže bezdôvodne celú komunikáciu na sociálnej sieti, a ak ide o časový rámec doslova pár hodín po atentáte, natíska sa aj zrejmá príčinná súvislosť s útokom. Takéto konanie by mohlo mať priamy dosah na trestné stíhanie, a to z hľadiska možného spolupáchateľstva alebo inej formy účastníctva na trestnom čine. V tomto smere treba pripomenúť, že účastníctvo sa trestá podľa trestnej sadzby, pre ktorú bolo vznesené obvinenie hlavnému obvinenému.

Napomáhajúcej osobe by teda hrozil rovnaký trest ako páchateľovi útoku, teda minimálne trest odňatia slobody vo výške dvadsaťpäť rokov alebo až doživotie. Vylúčiť iný úmysel ako pomôcť zakryť stopy tesne po atentáte je veľmi ťažké, ale nie nemožné. V tomto smere by potom musela polícia skúmať aj to, ako by mohla manželka alebo iná fyzická osoba vedieť, že atentátnikom je práve Juraj Cintula. Bez dopredu oznámeného konania zo strany útočníka by to tieto osoby mohli vedieť iba veľmi ťažko, keďže totožnosť strelca nebola mediálne známa v čase predpokladaného zásahu do jeho sociálnej siete. Komunikácia však bola vraj zmazaná už po dvoch hodinách od streľby.

Tieto podozrenia by boli skutočne odôvodnené, ak by Cintula informoval svoju manželku alebo inú osobu o tom, čo sa chystá vykonať. V prípade dokázania ich viny pri vymazaní komunikácie z dôvodu pomoci strelcovi vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, by do úvahy prichádzalo aj ich trestné stíhanie pre neoznámenie či neprekazenie trestného činu. Výmaz celej komunikácie ale mohol prísť aj z inej strany.

Minister vnútra hovorí o viacerých osobách

Ako už naznačil minister Šutaj Eštok, strelec sa údajne pohyboval medzi rovnako zmýšľajúcimi osobami. Nespresnil, či išlo o fyzické stretávanie sa, alebo len o komunikáciu na internete. V oboch prípadoch ale mohol informovať tieto osoby o svojich plánoch, pričom v prípade uskutočnenia atentátu to mohli byť práve títo ľudia, ktorí následne po Cintulovi mazali stopy. Komunikácia na sociálnej sieti mohla obsahovať aj ich mená alebo iné údaje, podľa ktorých by mohli byť identifikovaní. Pri obyčajnej znalosti prihlasovacieho mena a hesla Cintulu by sa mohli nalogovať do jeho účtu na sociálnej sieti, a následne pod jeho menom už komunikáciu vymazať. Takýto scenár by z hľadiska trestnosti činu už zakladal omnoho nebezpečnejšie organizované zoskupenie, ktorého cieľom bola úkladná vražda.

Práve znalecké skúmanie z odboru digitálnej forenznej analýzy, ktoré bude súčasťou vyšetrovania zo strany polície, poskytne presnú odpoveď, kedy a kde prišlo k prihláseniu sa do účtu strelca, a následne k vymazaniu jeho dát. Táto skutočnosť potom napovie mnohé o tom, či to mohla byť jeho manželka alebo iná blízka osoba z prostredia domova, alebo iná osoba, ktorá tak urobila zo vzdialeného prístupu.

Vymazaná komunikácia nie je problém

Ani vymazaním celej internetovej komunikácie ale v súčasnosti nehrozí, aby táto nemohla byť obnovená a aby nemohla poslúžiť ako dôkaz v trestnom konaní. Zákon o elektronických komunikáciách stanovuje povinnosť poskytovateľovi internetového pripojenia uchovávať prevádzkové a lokalizačné údaje spolu s údajmi komunikujúcich strán, rovnako ako aj iné internetové údaje. Táto povinnosť sa týka údajov, na ktoré sa vzťahuje súhlas súdu, teda citlivých dát spadajúcich pod ochranu osobných údajov, do ktorých môže byť zasahované iba so súhlasom súdu.

Zákon ich vymedzuje ako údaje potrebné na zistenie a identifikáciu zdroja komunikácie, službu prístupu k internetu a internetovú elektronickú poštu, údaje potrebné na identifikáciu adresáta komunikácie, dátumu, času a trvania komunikácie ako aj údaje potrebné na identifikáciu typu komunikácie či údaje potrebné na identifikáciu polohy mobilného koncového zariadenia.

V minulosti operátor uchovával tieto údaje počas rôznej doby v závislosti od toho, o aký typ komunikácie išlo. Zo zákona bol povinný uchovávať počas doby šiestich mesiacov údaje týkajúce sa pripojenia k internetu, internetovej elektronickej pošty a telefonovania prostredníctvom internetu, a počas doby dvanástich mesiacov každú ďalšiu komunikáciu, teda aj telefonovanie a SMS správy. Vo všeobecnosti ale operátori uchovávali tieto údaje v priemernej dobe dvoch rokov, čo súviselo najmä s poskytovaním dodatkových služieb zákazníkom.

Zlom prišiel po vynesení rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Digital Rights Ireland Ltd. v. Minister for Communications, Marine and Natural Resources and Others. V tomto spore sa riešila otázka uchovávania údajov v súvislosti s elektronickými komunikačnými službami. Konkrétne išlo o platnosť smernice 2006/24/ES, ktorá sa týka verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sieťových služieb. V rozsudku Súdny dvor zrušil platnosť danej smernice, pretože vyslovil jej nesúlad s Chartou základných práv Európskej únie. Urobil tak z dôvodu, že smernica umožňovala zber a uchovávanie citlivých dát zo strany operátorov bez uvedenia konkrétneho dôvodu.

Obdobne kriticky sa na zbieranie dát tohto typu staval aj Ústavný súd SR. Pri posudzovaní ústavnosti zákona o elektronickej komunikácii v znení do 31. 12. 2015 poukázal na to, že z metadát je možné až s 90-percentnou pravdepodobnosťou zistiť podrobné údaje o sociálnych kontaktoch osoby, identitu známych a kolegov, časy a periodicitu stretnutí a podobne, pričom zber a uchovávanie daných údajov je vážnym zásahom do súkromia jednotlivca.

Súčasná úprava je paradoxne prísnejšia

Novelizovaný zákon o elektronických komunikáciách, ktorý nadobudol účinnosť od 1. apríla 2024, už nehovorí o konkrétnych lehotách, ale o potrebe uchovávania prevádzkových a iných údajov, na ktoré je potrebný súhlas súdu ako celku. Rovnako je operátor povinný všetky tieto údaje poskytnúť orgánom činným v trestnom konaní na účely trestného konania. Zákon teda vymedzuje, z akých dôvodov a aké údaje musí operátor uchovávať, ale nespresňuje lehoty, čo možno vyložiť iba spôsobom, že takéto uchovávanie údajov sa vzťahuje minimálne na celú dobu trvania zmluvného vzťahu s osobou, a paradoxne tak iba predĺžil lehoty platiace v minulosti.

Polícia či prokuratúra si teda vie vyžiadať potrebné dáta od poskytovateľa internetu aj v prípade, ak boli vymazané z účtu na sociálnej sieti. Samotná sociálna sieť pritom nielen uchováva dáta svojich používateľov aj po tom, ako boli vymazané konkrétne informácie alebo rovno celé profily, ale ich aj vyváža do zahraničia. Tieto praktiky boli predmetom rôznych súdnych sporov, ako napríklad vo veci Maximilián Schrems v. Facebook Ireland Limited, v ktorom Súdny dvor EÚ rozhodol o nezákonnosti vývozu a spracovania dát užívateľov tejto sociálnej siete do zahraničia.

V súčasnosti už sociálne siete zaviedli rôzne mechanizmy na odstraňovanie podobných problémov, ale zber a uchovávanie dát sú stále predmetom ich záujmu, najmä z hľadiska poskytovania cielenej reklamy. Okrem toho aj pre sociálne siete v podmienkach Slovenskej republiky platí zákon o elektronických komunikáciách, ktorý im ukladá povinnosť uchovávať dané údaje.

V prípade vymazanej konverzácie strelca teda nedošlo k takej strate dát, ktoré by už nebolo možné obnoviť pre účely trestného konania. Obnoviť ju pre potreby polície bude možné tak zo strany poskytovateľa internetového pripojenia, ako aj zo strany samotnej sociálnej siete.

To, samozrejme, platí pre prípady bežnej komunikácie užívateľa Facebooku, ktorý nepoužíval rôzne šifrovacie nástroje či iné metódy na ukrytie svojej totožnosti alebo obsahu správ. Ak by sa ukázalo, že v prípade Juraja Cintulu boli takéto metódy použité, daná skutočnosť by mala opäť výpovednú hodnotu pre policajných vyšetrovateľov. A to, že nemusí ísť iba o prípad jednej zradikalizovanej osoby, ale že pozadie prípadu je ďaleko sofistikovanejšie.