Občas sa niekto pousmeje nad tým, že sa horúcou politickou témou posledných dní stalo akademické publikovanie. Možno preto, že akademici sú považovaní za vzdialených od sveta moci a akademické traktáty od sveta vôbec. Tieto vydavateľstvá, údajne vzdialené od sveta, sú však v rovnakej lige ako hudobný priemysel a majú rozprávkové marže zo zisku. Napríklad spoločnosť Elsevier sa blíži k štyridsiatim percentám, čím prekonáva aj Coca-Colu.
Problémy niekoľkých vedcov, ktorí publikujú v predátorských časopisoch, sú dobrou príležitosťou poodhaliť svet akademického publikovania. Napokon, najzaujímavejšie nie je to, že niekto publikuje v predátorskom časopise. Na tom sa určite dá pohoršiť. Zaujímavé je, že problémy s predátorským publikovaním majú práve krajiny, ktoré nepatria medzi špičku vo výskume, a rovnako otázka, prečo najviac predátorských časopisov vzniká práve v rozvojových krajinách.
Na čo tieto podvodné časopisy reagujú? Vedci z rozvojových krajín môžu pracovať v rádovo horších podmienkach ako ich kolegovia v západných krajinách, ale stále súťažia s tými istými výskumníkmi v tej istej globálnej akademickej obci.