V pasci predátorských časopisov. Akademické vydavateľstvá sú vysoko ziskové
Občas sa niekto pousmeje nad tým, že sa horúcou politickou témou posledných dní stalo akademické publikovanie. Možno preto, že akademici sú považovaní za vzdialených od sveta moci a akademické traktáty od sveta vôbec. Tieto vydavateľstvá, údajne vzdialené od sveta, sú však v rovnakej lige ako hudobný priemysel a majú rozprávkové marže zo zisku. Napríklad spoločnosť Elsevier sa blíži k štyridsiatim percentám, čím prekonáva aj Coca-Colu.
Arendo Joustra, hlavný editor Elsevier (v súčasnosti EW). Foto: Profimedia.sk
Problémy niekoľkých vedcov, ktorí publikujú v predátorských časopisoch, sú dobrou príležitosťou poodhaliť svet akademického publikovania. Napokon, najzaujímavejšie nie je to, že niekto publikuje v predátorskom časopise. Na tom sa určite dá pohoršiť. Zaujímavé je, že problémy s predátorským publikovaním majú práve krajiny, ktoré nepatria medzi špičku vo výskume, a rovnako otázka, prečo najviac predátorských časopisov vzniká práve v rozvojových krajinách.
Na čo tieto podvodné časopisy reagujú? Vedci z rozvojových krajín môžu pracovať v rádovo horších podmienkach ako ich kolegovia v západných krajinách, ale stále súťažia s tými istými výskumníkmi v tej istej globálnej akademickej obci.