Cesta Atalanty na vrchol

V Európe hrala Atalanta len desiatu sezónu. Doterajším maximom bolo semifinále PVP z jari 1988. Vo vitríne mala jedinú trofej: Taliansky pohár ešte z čias čiernobielej televízie (1963). Pred týždňom prehrala finále rovnakej súťaže s Juventusom (0 : 1), ale na dublinský boj o trofej Európskej ligy sa pripravila perfektne. Leverkusen zvládol vyše päťdesiat zápasov bez prehry, na troch frontoch sa proti nemu postavilo dvadsaťsedem rôznych súperov. Až prišla Atalanta a sfúkla ho rozdielom triedy!

Pápež z Bergama

Po ôsmich sezónach s trénerom Gian Pierom Gasperinim dokráčala k zaslúženej odmene. Ukázala totiž, že aj bez obrovských investícií a mimoriadnej finančnej sily, ale s dobrými nápadmi, fungujúcim manažmentom a spolupatričnosťou vnútri tímu možno docieliť veľké veci.

Pridať musíme aj odhodlanosť a odvahu, pretože Gasperini hľadal v spôsobe hry vždy náročnejšiu cestu. Z Atalanty vybudoval mužstvo, ktoré sa nebojí útočných rizík, nekompromisne naháňa súpera a pridalo sa medzi vyznávačov „gegenpressingu“, v ktorom sa napádanie vysoko na súperovej polovici stáva najlepším tvorcom hry, pretože pri takomto zisku lopty ste len jednu alebo dve prihrávky vzdialený od gólovej šance.

Keď hrala Atalanta semifinále Európskej ligy s Olympiquom Marseille, francúzske noviny La Provence označili Gian Piera Gasperiniho za „Pápeža z Bergama“. Stal sa vysoko váženou, rešpektovanou osobou nielen v klube, ale v celom meste. Nikto nesedel na lavičke Atalanty dlhšie.

Pritom všetko mohlo byť inak, pretože na samom začiatku v lete 2016 prežil kalváriu. Z prvých piatich ligových zápasov mal štyri prehry a tifosi si mysleli, že Gasperini je krôčik od rýchlej výpovede.

Jednu takú zažil v lete 2011. Po excelentnej práci v FC Janov si ho vyhliadol Inter Miláno. Pre Gasperiniho to mal byť krok do prostredia silných ambícií. Nezvládol ho a už v septembri, iba po piatich zápasoch bez víťazstva a so štyrmi prehrami, ho prepustili.

V Bergame sa črtala replika katastrofy. Po prehre v Palerme mal rovnakú bilanciu. Podržal ho šéf klubu Luca Percassi. Gasperiniho označil za „nedotknuteľného“. Tréner už otvorene hovoril, že záchrana bude hlavným cieľom a že renesancia tímu potrvá dlhšie, ako sa nazdával. Mýlil sa.

Dôvera, ktorú vložil do mladých hráčov ako Franck Kessie, Petagna, Papu Gomez, Gagliardini či Caldara, sa mu rýchlo vrátila. Atalanta z ďalších 33 kôl utŕžila už len štyri prehry, namiesto dolnej časti tabuľky bola už pred zimnou prestávkou šiesta a v jarnom cieli štvrtá!

„Toto obdobie mi prinieslo nečakané ponaučenie: riskoval som, že ma vyhodia, a tak som sa rozhodol spoliehať sa na svoj šiesty zmysel,“ povedal pri spomienke na ťažkopádny začiatok.

Atalanta sa pod jeho taktovkou zmenila z klubu hľadajúceho cestu k záchrane na pravidelného účastníka európskych pohárov, trikrát za sebou skončila v Serie A na treťom mieste a trikrát si zahrala v Lige majstrov.

V lete 2020, keď sa kvôli pandémii posunulo vyvrcholenie najväčšej súťaže na letný záverečný turnaj do Lisabonu, siahala na postup do najlepšej štvorice. Ešte v 90. minúte vyhrávala v štvrťfinále nad Paris St. Germain 1 : 0, ale za necelé tri minúty dostala dva góly a vypadla!

Stal sa z nej klub, ktorý posúva hráčov do najlukratívnejších sfér súčasného futbalu. Od leta 2017 urobila tucet transferov za vyše 20 miliónov eur! V lete 2019 predala Francka Kessieho do AC Miláno za 32 miliónov a Švéda Dejana Kuluševskeho do Juventusu za 39 miliónov; pred dvoma rokmi odišiel argentínsky stopér Cristian Romero do Tottenhamu za 52 miliónov a v lete 2023 dánsky útočník Rasmus Højlund do Manchestru United za 74 miliónov. Za šesť rokov mal klub bilanciu predajov a nákupov v 130-miliónovom pluse!

Pred každou sezónou vyvstáva pre Gasperiniho úloha zapracovávať do tímu nových hráčov. Atalanta nie je metropolitným klubom, nemá neobmedzené zdroje. Dvihla ambície, čo sa prejavilo v posledných rokoch pri tvorbe kádra, ale stále musí dbať na trvalo udržateľný rozvoj, čiže musí pracovať na zhodnocovaní a zlepšovaní mladých futbalistov.

Vo finále v Dubline sa proti Leverkusenu objavili piati hráči, ktorí prišli v lete alebo počas sezóny: obrancovia Isak Hien a Sead Kolašinac, belgický krídelník Charles De Ketelaere (končí sa mu ročné hosťovanie z AC Miláno) a dvaja najdrahší hráči v histórii klubu – útočníci Gianluca Scamacca a striedajúci Malijčan El Bilal Touré.

Gasperini však mal z minulých rokov pevný základ s hráčmi ako Teun Koopmeiners, Éderson, Davide Zappacosta či Berat Djimsiti. Akurát najväčší zápas Atalanty unikol po zranení holandskému kapitánovi Martenovi De Roonovi, ktorý odtiahol v Bergame počas ôsmich sezón 270 zápasov.

Faktor Lookman

Všetkých zatienil vo finále 26-ročný Nigérijčan Ademola Lookman. V minulosti sa nepresadil podľa predstáv pri pendlovaní medzi Evertonom, Lipskom, Fulhamom a Leicesterom.

„Upozornil nás naňho jeden hráčsky manažér, ktorý si ho všimol v Leicesteri. V Anglicku strieľal málo gólov. Keď som ho videl, vedel som, že bude schopný zvládať náročné ofenzívne úlohy,“ povedal Gasperini o šikovnom krídelníkovi.

Pred dvoma rokmi prišiel Lookman do Bergama a našiel potrebný pokoj. „Práca pod Gasperinim sa odvíja v neustálej intenzite. Cez prácu na tréningoch a osobnú konverzáciu postupne pochopíte, čo od vás vyžaduje. Od prvého rozhovoru s ním sa môj pohľad na futbal zmenil, vidím ho už v celkom inom svetle. Naučil ma, ako sa môžem na ihrisku prejaviť,“ vzdal hold trénerovi.

Leverkusenu dal tri góly. Pri prvom využil zblízka defenzívny lapsus Exequiela Palaciosa, ale ďalšie dva góly patria do vitríny. Pri zásahu na 2 : 0 nasadil jasličky Granitovi Xhakovi a trafil exkluzívne pravačkou spoza šestnástky. Pri knokautovom góle na 3 : 0 si krátkou kľučkou pripravil pozíciu cez Edmonda Tapsobu a ekrazitovou ľavačkou poslal loptu nechytateľne pod brvno.

„Počas oboch sezón v Atalante som cítil od trénera obrovskú podporu. Nasadzoval ma stále viac a moja hra postupne zapadla do toho, čo chceme produkovať ako kolektív,“ naznačil jednoduchý recept na vybudovanie potrebného sebavedomia.

Len traja velikáni pred ním zaznamenali hetrik v európskom pohárovom finále hranom na jeden zápas: Alfredo Di Stéfano, dvakrát Ferenc Puskás (obaja za Real Madrid) a v roku 1969 Talian Pierino Prati (za AC Miláno). Lookman takou ikonou ešte zďaleka nie je, ale dublinským večerom si v Bergame postavil pomník.

Recept na favoritov

Okrem Lookmanových gólov imponovalo kolektívne nasadenie. Gasperini si dokonale preštudoval hru Bayeru a vyrukoval s odvážnou taktikou. Hráči Atalanty poobsadzovali súperov a dôraznou celoplošnou osobkou dostali zápas do neustálych súbojov jedného proti jednému.

Leverkusen stratil istotu, prichádzal o lopty na vlastnej polovici, bol prinútený k chybám v rozohrávke, nevedel sa uvoľniť, na jeho hráčov neustále ktosi dorážal, za deväťdesiat minút sa dostal len do troch nebezpečnejších prečíslení a do dvoch šancí. Strojové kombinácie, krídelné úniky, centre, streľba z druhej vlny – všetko, čím ničil jedného súpera za druhým, zmizlo.

„Ak sme sa pohli dopredu a našli si trochu miesta, ich obrana bola nepriechodná. Nedostali sme sa do našich typických pozícií. Nebolo to naše najlepšie vydanie a určite ani moje,“ priznal Xabi Alonso.  

Atalanta nepoľavila, bola skoncentrovaná do poslednej chvíle a vrátila druhú najcennejšiu trofej do Talianska. V rokoch 1989 – 1999 ju získali kluby zo Serie A osemkrát, až prišlo čakanie trvajúce štvrťstoročie.

Úspech klubu z Bergama podčiarkuje skutočnosť, že v Európskej lige prevýšil dvakrát Sporting Lisabon (v skupine aj v osemfinále), suverénneho víťaza portugalskej ligy; vyradil FC Liverpool v čase, keď Kloppov tím bojoval o titul v anglickej lige; v semifinále nedal šancu Olympique Marseille a vo finále predbehol nového majstra Nemecka.

Vo štvrťfinále na Anfielde, v domácej semifinálovej odvete s Marseillčanmi a aj v dublinskom finále vyhrala Atalanta 3 : 0!

„Pridáva to lesk nášmu úspechu. Nemyslím si však, že trofeje musia meniť pohľad na vašu prácu. Za dlhé roky sme odohrali veľa skvelých zápasov, dosiahli sme výborné výsledky, ktoré neboli dielom náhody,“ konštatoval Gasperini.

V šesťdesiatich šiestich rokoch sa po troch prehrách s Atalantou vo finále Talianskeho pohára dočkal prvej trofeje vo vyše dve desaťročia trvajúcej trénerskej kariére. Či bude pokračovať u bergamskej „Bohyne“ (La Dea), nie je isté. Silné volanie po prestavbe a túžba mať pri tom Gian Piera Gasperiniho znie z Neapola.